Kolchida

Text hesla

Kolchida, gr. Kolchis — antický názov historického územia medzi východným a juhovýchodným pobrežím Čierneho mora a južným predhorím Veľkého Kaukazu a severným predhorím Malého Kaukazu na Kolchidskej nížine na dolnom toku riek Rioni (v staroveku gr. Fasis) a Inguri v dnešnom západnom Gruzínsku (regióny Abcházsko; Samegrelo-Zemo Svaneti; Guria; Adžarsko; Rača-Lečchumi a Kvemo Svaneti; Imereti).

V gréckej mytológii bájna krajina, kráľovstvo Aiéta (Aiétés), do ktorého priletel Frixos (→ Frixos a Hellé) na zlatom baranovi. Neskôr tam priplávali argonauti a ich vodca Jáson (Iasón) s pomocou Aiétovej dcéry Medey získal zlaté rúno.

Na prelome neskorej bronzovej a ranej železnej doby (2. polovica 2. tisícročia pred n. l. – 1. polovica 1. tisícročia pred n. l.) sa tam sformovala tzv. kolchidská kultúra, ktorá zasahovala aj na územie Anatólie v dnešnom severovýchodnom Turecku, ako aj do oblasti okolo Soči v dnešnom Rusku. Jej nositeľmi boli najmä Kolchovia (súhrnný názov kmeňov patriacich do megrelsko-čanskej, resp. lazskej vetvy a na severe do svanskej vetvy kartvelských kmeňov), niekedy nazývaní aj Heniochovia, ktorí sa na prelome 2. a 1. tisícročia pred n. l. spojili pod jedným vládcom do silného kmeňového zväzu (štátneho útvaru) nazývaného Kolcha (gr. Kolchis; najstaršia písomná zmienka o názve je v asýrskom nápise Tiglatpilesara I. pravdepodobne z prelomu 12. a 11. stor. pred n. l.).

Na vyvýšených miestach stavali Kolchovia komplexy osád pozostávajúcich z drevených zrubových domov; jedna z osád bola vždy obkolesená vodným kanálom (napr. archeologické nálezisko Namčeduri neďaleko mesta Kobuleti na pobreží Čierneho mora 20 km od Batumi, Adžarsko). Zaoberali sa poľnohospodárstvom (pestovanie pšenice, prosa, hrozna; polia boli umelo zavlažované), chovom dobytka, kôz a oviec, ťažbou dreva (najmä na stavbu lodí) a získavaním kovov (najmä bronzu, od konca 2. tisícročia pred n. l. aj železa; banské štôlne boli objavené napr. na hornom povodí rieky Rioni, metalurgické centrá v povodí rieky Čorochi, tur. Çoruh, na strednom a hornom povodí rieky Rioni a na území Abcházska) a remeslami. Vyrábali špecifickú keramiku čiernej farby, mali vysoko rozvinutú výrobu poľnohospodárskych nástrojov a zbraní z bronzu a iných zliatin (sekery, motyky, kopije, meče, ozdobné predmety, sošky ľudí a zvierat, šperky a i.). Najtypickejším predmetom kolchidskej kultúry je šesťhranná tzv. kolchidská sekera, ktorá sa našla vo vyše sto náleziskách na území západného Gruzínska (najstarší nález z 18. – 17. stor. pred n. l. pochádza z obce Ureki na pobreží Čierneho mora asi 50 km od mesta Batumi v regióne Guria), ktorá sa používala na vojenské, hospodárske a neskôr i na kultové účely, od 11. stor. pred n. l. s grafickými ornamentmi, farebnou inkrustáciou (nález z obce Ude, 11. – 9. stor. pred n. l., asi 20 km od mesta Achalciche v regióne Samcche-Džavacheti), od 9. stor. pred n. l. s rytými vyobrazeniami zvierat (pes, jeleň, kôň) a typickými geometrickými ornamentmi používanými aj na iných bronzových predmetoch.

Medzi obyvateľmi nížin, kde sa nachádzali remeselnícke centrá, a obyvateľmi horských oblastí, kde sa ťažila ruda a drevo, existoval čulý obchodný ruch. Kolchidská kultúra má veľa spoločných charakteristík s tzv. kobanskou kultúrou (rozvíjala sa v rovnakom období v oblasti Severného Kaukazu, t. j. v Severnom Osetsku-Alanii, Ingušsku, Kabardsko-Balkarsku a Čečensku; nazvaná podľa náleziska Koban v Severnom Osetsku-Alanii), preto sa obidve často súhrnne označujú ako kolchidsko-kobanský kultúrny okruh. V období 750 pred n. l. – 741 pred n. l. Kolchu výrazne oslabili vojny s urartským kráľom Sardurom II. a v poslednej štvrtine 8. stor. pred n. l. ju zničili nájazdy Kimmerijcov.

Na prelome 7. a 6. stor. pred n. l. vzniklo na území Kolchidy Kolchidské kráľovstvo, ktoré sa tiež sformovalo na báze kmeňového zväzu Kolchov a kolchidskej kultúry. Malo rovnako vysoko rozvinutú ťažbu a metalurgiu železa a farebných kovov (kolchidské zlatonosné rieky spomínal na začiatku nášho letopočtu napr. grécky historik a geograf Strabón v diele Geografia), ako aj ťažbu dreva, remeselnícku výrobu a umelecké remeslá, najmä zlatotepectvo (výrobu zlatých šperkov), výrobu keramiky na hrnčiarskom kruhu, poľnohospodárstvo (pestovali sa tam rôzne druhy pšenice, ľan a konope), vinohradníctvo a chov dobytka. Razili sa tam strieborné mince (tzv. kolchidské strieborniaky) a rozvinuli sa obchodno-remeselnícke centrá mestského typu, napr. Kutaia (dnes Kutaisi), Vani, Dablagomi (pri Samtredii) a Ciche Godži (aj Nokalakevi; v gréckych antických prameňoch nazývané Archaiopolis, lat. Archaeopolis).

Kolchida mala od najstarších čias čulé obchodné styky s ostatnými čiernomorskými oblasťami i s ostrovmi Stredozemného mora, napr. s Krétou (v jednom z gréckych mýtov si Aiétovu sestru Pasifaé vzal za manželku krétsky kráľ Minós). Gréci v rámci tzv. veľkej gréckej kolonizácie expandovali v 6. stor. pred n. l. k východnému pobrežiu Čierneho mora a obyvatelia gréckeho mesta Milétos v Malej Ázii (dnes Milét v Turecku) tam založili viaceré kolónie, napr. Fasis (dnes Poti; na rieke Rioni) a Dioskurias (neskôr nazývaná Sebastopolis, dnes Suchumi). Podľa gréckych prameňov sa Peržanom nepodarilo podmaniť si Kolchidské kráľovstvo, Kolchovia im však pravidelne posielali dary. Od 4. stor. pred n. l. bola Kolchida ovplyvnená helenistickou kultúrou (→ helenizmus), v 3. stor. pred n. l. sa väčšia časť územia dostala pod správu Kartlijského kráľovstva (→ Kartli). Od 1. stor. pred n. l. migrovali obyvatelia horských oblastí do nížin. Na prelome 2. a 1. stor. pred n. l. kráľ Mithradatés VI. Eupator (gr. Eupatór) začlenil rozdrobené územie západného a juhozápadného Kolchidského kráľovstva do Pontskej ríše. V roku 66 pred n. l. porazil Mithradata rímsky vojvodca Pompeius (Magnus) a územie Kolchidy zveril pod vládu domáceho vládcu Aristarcha (vládol 65 – 49/47 pred n. l.). Neskôr tam rímsky vojvodca Marcus Antonius vytvoril vazalský štát, ktorý formálne zveril pod vládu pontského kráľa Polemóna I. V 1. polovici 2. stor. n. l. kartlijský kráľ Pharsman II. Dobročinný (vládol v 30. – 50. rokoch 2. stor.) rozšíril svoje územie na západ až po pobrežie Čierneho mora. V 2. stor. sa na území bývalého Kolchidského kráľovstva (dnešného západného Gruzínska) začalo formovať kráľovstvo, ktoré je v gruzínskych prameňoch nazývané Egrisi a v antických prameňoch Lazika (→ Lazovia).

Zverejnené 29. mája 2023.

Kolchida [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-03-01]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kolchida