Kolář, Jiří

Kolář, Jiří, 24. 9. 1914 Protivín, okres Písek – 11. 8. 2002 Praha — český básnik a výtvarník.

Vyučil sa za stolára a prešiel rôznymi zamestnaniami, bol autodidakt. V rokoch 1945 – 49 pôsobil ako redaktor v nakladateľstve Dílo přátel umění a knihy (družstvo Dílo), od roku 1950 bol umelcom v slobodnom povolaní, v roku 1952 bol na deväť mesiacov uväznený za rukopis básnickej zbierky – denníka Prométheova játra (nájdený pri domovej prehliadke u Václava Černého), neskôr mal zákaz publikovať. V roku 1977 podpísal Chartu 77, v roku 1979 mu úrady zakázali vrátiť sa do Československa zo študijného pobytu v západnom Berlíne, v roku 1980 sa usadil v Paríži, od roku 1997 žil v Prahe.

Českú poéziu obohatil o vecnosť priameho pomenovania (čerpal z diel Walta Whitmana, Carla Sandburga a Edgara Leeho Mastersa) a naturalistickú všednosť záznamov ľudských situácií. V 40. rokoch 20. stor. bol hlavným predstaviteľom výtvarnej a literárnej Skupiny 42, ktorej poetika (využitie hovorového jazyka, parafrázy a hyperboly na zachytenie drsnosti súčasného veľkomesta a protikladov modernej civilizácie) ovplyvnila jeho prvé básnické zbierky Sedm kantát (1945), Limb a jiné básně (1945) a Ódy a variace (1946). V ďalšej tvorbe rozvíjal koncepciu tzv. autentických záznamov, v ktorých reflektoval situáciu ohrozenia slobody totalitnou mocou (denník z 1946 – 47 Dny v roce, 1948; denník z 1949 Očitý svědek, zakázaný 1969, samizdat 1975, Mníchov 1983, Praha 1997; denník z 1950 Prométheova játra, zakázaný 1969, samizdat 1979, Toronto 1985, Praha 1985). V traktáte Mistr Sun o básnickém umění (1957) vyjadril vo variácii na najstaršiu čínsku rozpravu o vojenstve Mistr Sun o umění válečném (asi 3000 pred n. l.) svoje predstavy o zmysle poézie, nadviazal naň dielom Nový Epiktet (1968) zameraným na modernosť v umení. Na konci 50. rokov 20. stor. sa rozišiel s tradičnou poéziou, jeho vizuálna a tzv. evidentná poézia (Básně ticha, napísané 1959 – 61, časť 1965, zakázané 1970, fr. 1988, čes. 1994) tvorí prechod k výtvarným kolážovým prácam. Bol autorom divadelných hier Chléb náš vezdejší (nem. Viedeň 1966, Praha 1991) a Mor v Athénách (1965), eseje Snad nic a snad něco (1967), úvahy Odpovědi (samizdat 1975, Kolín nad Rýnom 1984, Praha 1995) a próz pre deti Jeden den prázdnin (1949), Kocourkov (1959, s Josefom Hiršalom), Enšpígl (1962) a Barón Prášil (1965). Kolářova poetika ovplyvnila tvorbu Bohumila Hrabala, J. Hiršala, Václava Havla, Ludvíka Vaculíka a i. Prekladal z anglickej (Thomas Stearns Eliot), americkej (W. Whitman, E. L. Masters, C. Sandburg, Tennessee Williams) a francúzskej literatúry (Samuel Beckett).

Jeho výtvarná tvorba, ktorú označoval ako evidentná poézia, je úzko prepojená s básnickou tvorbou. Venoval sa koláži a asambláži, v ktorých uplatňoval písmo, noty, čísla, reprodukcie umeleckých diel i fotografie, ktoré kombinoval, vrstvil, prekrýval, vyrezával i vymazával. Intenzívne experimentoval s technikami koláže, pričom objavil množstvo vlastných originálnych autorských postupov. Začiatkom 90. rokov 20. stor. používal okolo 120 originálnych autorských postupov tvorby koláže opísaných v knihe Slovník metód (Dictionnaire des méthodes, 1991), ktorá je básnickým sprievodcom po jeho výtvarnom diele. Rozličné metódy koláže, ktoré objavil, aj pomenoval, napr. roláž, chiasmáž, magritáž a proláž. Spočiatku (v 50. rokoch 20. stor.) vytváral koláže z náhodne usporiadaných fotografií bežných objektov každodenného života (tieto práce nazýval konfrontáže alebo nájdené básne), na prelome 50. a 60. rokov 20. stor. lettristické koláže, v ktorých deštruoval klasické literárne formy, a básne tak dostali výtvarnú podobu (písmená výtvárajú svojbytnú kresbu). Preslávil sa sériami koláží, v ktorých používal reprodukcie slávnych umeleckých diel, ktoré rozstrihával a zlepoval do nových, prekvapivých expresívnych celkov (Tri grácie, 90. roky 20. stor.). V dielach vyšiel z princípov dadaistických koláží, čerpal aj z konštruktivizmu a zo súdobých umeleckých trendov, napr. z informelu a lettrizmu. Pre jeho kolážovú tvorbu, v ktorej sa zameriaval na mestskú mytológiu, je charakteristické objavovanie zázračného v každodennom živote. Jeho výtvarná tvorba mala významný vplyv na české výtvarné umenie 2. polovice 20. stor.