kodeín
kodeín [gr.] — alkaloid, metyléter morfínu. Bezfarebná kryštalická látka horkastej chuti, dobre rozpustná vo vode a v organických rozpúšťadlách (etanol, chloroform a dietyléter); teplota topenia 154 – 156 °C (monohydrát). Nachádza sa v ópiu, z ktorého sa aj získava, predovšetkým sa však syntetizuje metyláciou morfínu. Používa sa ako liek (vo forme soli najčastejšie fosfátu, síranu alebo hydrochloridu) na tlmenie dráždivého kašľa (antitusikum) a hnačky i ako súčasť zložených prípravkov na tlmenie bolesti (slabé analgetikum). V tele sa čiastočne (asi 10 %) metabolizuje na morfín; je však menej účinný, preto aj nebezpečenstvo vzniku závislosti je pomerne nízke. Medzi najčastejšie nežiaduce účinky kodeínu patria zápcha, respiračný útlm (útlm dýchania), nedostatočnosť sexuálnej žiadostivosti a erektilná dysfunkcia. Prvýkrát bol izolovaný 1832 francúzskym chemikom Pierrom Jeanom Robiquetom (*1780, †1840).