klient

Text hesla

klient [lat.] —

1. hist. lat. cliens, lat. množné číslo clientes — v období antickej rímskej republiky schudobnený rímsky občan, ktorý sa dával do ochrany vplyvného a bohatého patróna (väčšinou patricija). Klienti sa pôvodne nazývali cluentes (tí, ktorí poslúchajú; v archaickej latinčine cluere = poslúchať, podliehať). Do klientského vzťahu s patrónom sa spočiatku dostávali neúspešní príslušníci patricijských, neskôr plebejských rodov, ako aj ambiciózni príslušníci nobility (nazývaní čestnejším označením amicus = priateľ) v snahe získať zásluhou patróna určité výhody; bývalí otroci (→ prepustenci) sa automaticky stávali klientmi svojho pána. Zo začiatku boli v klientskom vzťahu jednotlivci, neskôr celé mestá v Itálii, takže jeden patrón mohol mať aj niekoľko tisíc klientov. Ich vzťah upravovali a chránili náboženské predpisy. Klienti boli povinní podporovať patróna pri voľbách (politicky činní Rimania boli posudzovaní podľa počtu a kvality klientov), skladali sa na svadobný dar patrónovej dcéry, prípadne aj na výkupné, ak patrónov syn padol do zajatia. Patróni poskytovali svojim klientom ochranu (napr. na súdoch), pozývali ich na hostiny a dávali im výslužky, prípadne peniaze. V cisárskom období klientský vzťah stratil politický význam, pretrvával najmä medzi mestským obyvateľstvom a stal sa východiskom chudobných vrstiev pri získavaní obživy;

2. fyzická alebo právnická osoba (aj štát) vystupujúca ako stály alebo jednorazový zákazník (konzument určitej odplatnej služby, požitku) najmä v oblasti advokácie, audítorstva, elektronických služieb, peňažníctva, sociálnych a verejných služieb, zdravotníctva ap. V bankovníctve sa rozlišujú retailoví a korporátni klienti (podľa delenia bankovníctva na retailové a korporátne). Retailovými klientmi (drobní klienti) sú domácnosti a obyvateľstvo. Pre banky sú ekonomicky veľmi významní, pretože od nich získavajú najvyšší objem zdrojov, ktoré banky využívajú na podnikateľskú činnosť. Pri poskytovaní investičných služieb a produktov im banky zabezpečujú maximálnu mieru ochrany (služby finančného poradcu ponúkajú retailovým klientom s pravidelným mesačným príjmom určitej výšky na účet, pričom každá banka si požadovanú výšku prispôsobuje svojim podmienkam), vytvárajú osobitné útvary pracovníkov špeciálne slúžiace len retailovým klientom. Korporátnymi klientmi sú stredné a veľké podnikateľské subjekty (národné a nadnárodné spoločnosti, resp. korporácie s obratom niekoľko mil. eur) vystupujúce ako prijímatelia, prípadne poskytovatelia bankového produktu, služby alebo úveru (začo dostávajú rozličné dohodnuté nadštandardné exkluzívne benefity pre seba, resp. pre svojich zamestnancov). Komerčná banka k nim zaujíma individuálny prístup a vynakladá maximálne úsilie na splnenie ich potrieb. Korporátni klienti si spravidla krátkodobo ukladajú do bánk na účty vysoké sumy peňazí, a preto ich banky nemôžu použiť napr. na poskytovanie dlhodobých úverov (na tie získavajú peniaze od domácností a obyvateľstva, ktorí si ich ukladajú dlhodobo). Banky a iné peňažné inštitúcie vytvárajú vlastné osobitné organizačné útvary špeciálne slúžiace iba potrebám korporátnych klientov. Podľa skúseností, vedomostí a postoja k riziku, a teda podľa potrebnej miery ochrany pred rizikom rozlišujú banky 3 kategórie klientov, ktoré aj zohľadňujú pri poskytovaní bankových služieb (hlavných a vedľajších investičných služieb): profesionálni klienti s nízkou mierou ochrany, pri ktorých sa predpokladá schopnosť riadne posúdiť riziká spojené s príslušnou investičnou službou, pričom celé riziko znášajú sami, finančne gramotní klienti so strednou mierou ochrany, ktorí sú schopní využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných prostriedkov s cieľom finančne zabezpečiť seba i svoju rodinu, ich finančná gramotnosť sa neustále vyvíja a umožňuje im efektívne reagovať na stále sa meniacu situáciu na finančných trhoch v závislosti od veku, vzdelania, kultúry a krajiny, v ktorej žijú, a neprofesionálni klienti s najvyššou mierou ochrany, ktorým sa poskytuje najviac informácií o investičných službách a produktoch (sú upozorňovaní na možné riziká). Banka priebežne overuje a hodnotí kritériá na zaradenie klienta do príslušnej kategórie. Profesionálni klienti sú povinní informovať o zmenách, ktoré by mohli ovplyvniť ich zaradenie do príslušnej kategórie. Klient môže banku požiadať aj o prestup z jednej kategórie do druhej na základe podmienok určených bankou;

3. inform. a) jeden z procesov v systéme klient-server; b) počítač pripojený k hostiteľskému počítaču.

Zverejnené v marci 2017. Aktualizované 9. januára 2018.

Klient [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-01]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/klient