Kláštor svätej Kataríny
Kláštor sv. Kataríny na vrchu Sinaj, 6. stor.
Kláštor svätej Kataríny, plný názov Kláštor sv. Kataríny na vrchu Sinaj, novogr. Iera moni ajias Ekaterinis sto oros Sina, aj Kláštor premenenia Pána — grécky pravoslávny kláštor v Egypte v juž. časti Sinajského polostrova, jeden z najstarších kontinuálne fungujúcich kresťanských kláštorov na svete, významné pútnické miesto.
Založený v 6. stor. byzantským cisárom Justiniánom I. Veľkým na úpätí vrchu Músá stotožňovaného s biblickým vrchom Sinaj (aj Mojžišov vrch). Podľa biblickej tradície (2 M 19 – 20) tam Boh v podobe horiaceho kríka zjavil Mojžišovi desať Božích prikázaní. Vrch Sinaj považujú za posvätné miesto židia, kresťania i moslimovia. Podľa tradície kláštor údajne stojí na mieste, kde bol pochovaný apoštol Jakub (aj Jakub st. alebo väčší; podľa jednej z legiend boli jeho ostatky prenesené z Jeruzalema na Sinaj). Pôvodne bol zasvätený premeneniu Pána, v 9. stor. mučeníčke, sv. Kataríne Alexandrijskej (podľa niektorých zdrojov však kláštor získal jej relikvie až v 10. – 11. stor.). Ako biskupské sídlo je doložený 869, od 1575 má status autokefálnej Pravoslávnej cirkvi vrchu Sinaj na čele s biskupom, ktorý je volený mníchmi a formálne podlieha gréckemu pravoslávnemu jeruzalemskému patriarchovi. Mnísi v kláštore sa riadia regulou sv. Bazila Veľkého.
Najstaršie stavby boli vybudované 548 – 565 na mieste staršieho kláštora (pravdepodobne z 3. alebo 4. stor.). Z tohto obdobia pochádza bazilikálny trojloďový chrám s kaplnkami na stranách bočných lodí. Za sakristiou je kaplnka horiaceho kríka, nazývaná aj Kaplnka sv. Heleny, ktorú dala podľa legendy 330 n. l. vybudovať byzantská cisárovná Helena a podľa kresťanskej tradície označuje miesto, kde sa Mojžišovi zjavil Boh. V chráme sa nachádza mozaiková výzdoba patriaca k najvýznamnejším dokladom ranokresťanského umenia (v apside mozaika Premenenie Pána orámována portrétnymi medailónmi, 548 – 565). Kláštor je opevnený mohutnou hradbou (z väčšej časti pochádza zo 6. stor., začiatkom 19. stor. reštaurovaná) a pôvodne slúžil aj ako pohraničná pevnosť chrániaca juž. časť Byzantskej ríše pred nájazdmi beduínov. Kláštorné budovy (refektár, knižnica, viaceré kaplnky, ubytovňa pre pútnikov) boli postupne vybudované v neskorších obdobiach a viackrát prestavané (1106 bola ubytovňa pre pútnikov prestavaná na mešitu, 1871 bola vybudovaná zvonica), ale kláštor si až do súčasnosti zachoval charakter kláštora-pevnosti z čias Justiniána I. Veľkého.
Kláštorná knižnica (súčasná budova bola postavená 1942) vlastní okolo 3-tis. rukopisov v rozličných jazykoch, napr. rukopisy Sinajské euchológium a Sinajský žaltár z 11. stor. patriace k najstarším zachovaným staroslovienskym literárnym pamiatkam zapísaným v hlaholike (v 11. – 14. stor. žila v kláštore početná komunita slovanských mníchov). V knižnici bol objavený aj Sinajský kódex (Codex Sinaiticus zo 4. stor., dnes v Britskom múzeu v Londýne), jeden z najstarších (neúplných) prekladov Biblie.
Kláštor uschováva aj jednu z najvýznamnejších zbierok ikon na svete (okolo 2-tis. ikon zo 6. – 20. stor.), jej súčasťou sú aj najstaršie zachované ikony maľované technikou enkaustiky (6. stor.), ako aj unikátne ikony zo 6. – 7. stor., ktoré sa podarilo zachrániť pred zničením v období ikonoklazmu (Kristus Pantokrator, 6. stor., pravdepodobne vytvorená v cisárskych dielňach v Konštantínopole).
Celý komplex bol reštaurovaný a dobudovaný v 19. stor., v 20. stor. viackrát reštaurovaný. R. 2002 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.