Vyhľadávanie podľa kategórií: knihoveda

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 124 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Adam z Veleslavína, Daniel

Adam z Veleslavína, Daniel, 31. 8. 1546 Praha – 18. 10. 1599 tamže — český humanistický historik, prekladateľ a vydavateľ, jeden z organizátorov českého literárneho a vedeckého života. Po ukončení štúdia na Karlovej univerzite v Prahe získal titul majstra slobodných umení (1569). Spočiatku pôsobil na univerzite (1569 – 75, od 1572 profesor histórie). R. 1576 sa oženil s Annou, dcérou Jiřího Melantricha z Aventina a začal pracovať v jeho tlačiarni, po jeho smrti a smrti jeho syna prevzal 1589 tlačiareň. R. 1578 dostal šľachtický erb. Prispel k rozvoju českého jazyka, tzv. veleslavínska čeština sa stala základom českého spisovného jazyka.

Podieľal sa na jazykovej úprave diel od cudzích autorov, do mnohých prispel predhovormi. Podľa inojazyčných slovníkových predlôh (od Basiliusa Fabera, Hadriana Junia, Helfricha Emmela) spracoval a vydal latinsko-český slovník Dictionarum linguae latinae (1579), latinsko-česko-nemecký Nomenclator tribus linguis (1586) a dva štvorjazyčné česko-latinsko-grécko-nemecké slovníky Nomenclator quadrilinguis (1598) a Sylva quadrilinguis (1598), a vydal aj ďalšie slovníky pre študujúcu mládež. V spolupráci s českými literátmi vydával pôvodné aj prekladové diela z oblasti filozofie, vierouky, histórie, lekárstva a zdravotníckej osvety (napr. diela P. A. Mattioliho), hospodárstva, morálky a náboženstva (napr. dielo Providentia Dei. O řízení a opatrování božském, 1592, od Jeana de L’Espine). Zostavil Kalendář historický (1578, 1590) obsahujúci informácie o českých a európskych dejinách, opravil a vydal cudzie preklady kroník, napr. Kroniku světa o znamenitějších věcech a proměnách (1584) od Johannesa Cariona a Kroniky dvě o založení Země české (1585; spojil dielo Historie česká, Historia Bohemica od E. S. Piccolominiho – neskoršieho pápeža Pia II., a Kroniku... od M. Kuthena zo Šprinsberku). Zaslúžil sa o aj vydanie protestantského prekladu Biblie do češtiny – Kralickej Biblie (v 6 zv., 1579 – 94), ktorej jazyk sa stal vzorovým jazykom tzv. bibličtiny na Slovensku. Obdobie pôsobenia D. Adama z Veleslavína sa zvykne nazývať aj veleslavínske obdobie.

adresné rozširovanie informácií

adresné rozširovanie informácií, ARI — pravidelné a priebežné vyhotovovanie rešerší z najnovších prírastkov v slovenských alebo v zahraničných databázach podľa špecifických požiadaviek jednotlivých používateľov uvedených v rešeršnom profile. Jedna z knižnično-informačných služieb, pri ktorej môžu byť rešerše posielané používateľovi dávkovo v dohodnutej periodicite. V odbornej literatúre sa používa aj termín SDI (angl. Selective Dissemination of Information – selektívne rozširovanie informácií).

AGRIS

AGRIS, angl. Agricultural Information System — medzinárodný informačný systém poskytujúci prístup k vedeckým a odborným poznatkom z oblasti poľnohospodárstva v podobe bibliografických informácií aj plných textov. Od 1975 ho prevádzkuje organizácia FAO, pričom sprostredkúva prístup k verejne dostupným, ale aj doposiaľ nepublikovaným publikáciám rôzneho druhu vrátane monografií, článkov, technických správ, záverečných prác a konferenčných príspevkov, pripravuje materiály a analýzy pre národné vedecké informačné centrá.

Ahernová, Mary Eileen

Ahernová [eher-] (Ahern), Mary Eileen, 1. 10. 1860 Marion County, Indiana – 22. 5. 1938 Atlanta, Georgia — americká knihovníčka, aktívna členka viacerých knihovníckych asociácií, editorka časopisu Public Libraries (neskôr Libraries) zameraného najmä na nekvalifikovaných pracovníkov knižníc. Vďaka nej sa informácie o knižničných metódach a klasifikačných systémoch v USA stali široko dostupnými. Povzbudzovala zamestnancov v malých a vo vidieckych knižniciach k aktívnej účasti v profesionálnych združeniach, a prispela tak k rozšíreniu a rozvoju profesionálnej knihovníckej komunity.

Achard, Claude-François

Achard [ašár], Claude-François, 23. 5. 1751 Marseille – 29. 9. 1809 tamže — francúzsky lekár, bibliograf a knihovník, zakladateľ knihovníctva a bibliografie ako moderných teoreticko-praktických disciplín. Jeho najvýznamnejšou prácou je komplexná príručka Základný kurz bibliografie alebo knihovníkova veda (Cours élémentaire de bibliographie, ou La science du bibliothécaire, 1806 – 07), ktorá podnietila a ovplyvnila vydávanie francúzskej národnej bibliografie (od 1811) a vznik prvej odbornej knihovníckej školy vo Francúzsku (L’École des chartes).

akvizícia

akvizícia [lat.] — získavanie, získanie, nadobúdanie; aj vec, ktorú niekto nadobudol;

1. ekon. a) nadobudnutie, získaný prírastok (nových zákazníkov, predplatiteľov ap.); aj súbor presviedčacích činností, ktorých poslaním je dosiahnuť umiestnenie tovaru na trhu a jeho realizáciu, súčasť marketingovej politiky. Dôležitá je akosť ponúkaného tovaru, rozsah služieb spojených s predajom, poznanie cenových kalkulácií a cien konkurenčného tovaru, ale i schopnosť akvizitéra poukázať na prednosti ponúkaného tovaru. K formám akvizície patria akvizičné návštevy ako forma osobného styku s potenciálnymi zákazníkmi, náborové listy obsahujúce prehľadné informácie o ponúkaných výrobkoch a o ich vlastnostiach i prednostiach, ale aj dodacie lehoty a služby v súvislosti s dodávkou výrobkov ap. Pri akvizícii sa používajú rozličné predajné pomôcky (prospekty, propagačné materiály); b) operácia, pri ktorej jedna spoločnosť kúpi druhú, pričom kúpená spoločnosť fakticky zanikne. Spravidla ide o kvalitatívne rozdielne spoločnosti, kvalitnejšia spoločnosť pohltí menej kvalitnú spoločnosť. V prípade spojenia dvoch rovnocenných partnerov ide o fúziu. Akvizícia i fúzia môžu prebehnúť dobrovoľne, so súhlasom preberanej spoločnosti, alebo násilne. Pri násilnom prevzatí (uskutočňuje sa skupovaním podielov akcionárov) sa útočiaca spoločnosť dostáva do predstavenstva druhej spoločnosti bez jej súhlasu. V rámci fúzií a akvizícií (angl. Mergers and Acquisitions, M&A) sa rozlišujú čisté akvizície (angl. company takeover), ktoré sa na celkovom objeme realizovaných transakcií podieľajú dvoma tretinami, ďalej rozpredávanie majetku (angl. asset held for sales) a výzva na predaj (angl. tender offer), pri ktorej sú akcionári preberanej spoločnosti prostredníctvom verejnej výzvy oslovení, aby svoje vlastnícke podiely ponúkli na predaj. Akvizície a fúzie sa začali objavovať začiatkom 20. stor. v USA (malé firmy sa spájali do trastov s cieľom získať väčší podiel na trhu), v súčasnosti sú bežnou súčasťou rastovej stratégie spoločností na celom svete.

2. súhrn pracovných procesov súvisiacich s výberom a získavaním dokumentov (publikácií) do knižničného fondu. Dopĺňanie knižničného fondu sa vykonáva na základe funkcií a zamerania knižnice, profilu knižničného fondu a potrieb používateľov. Tlačené dokumenty získava knižnica prostredníctvom nákupu, daru a výmeny s inými knižnicami, vybrané knižnice aj prostredníctvom povinného výtlačku.

album

album [lat.] —

1. viazaná kniha slúžiaca na uchovávanie zápisov. Pôvodne v antickom Ríme biela tabuľa, kde sa vyvesovali oznámenia. Od 16. stor. označenie bielej knihy so zbierkami kresieb, znakov, myšlienok významných osobností, od 18. stor. sa album začal používať na súkromné účely ako pamätník na zápisy priateľov, ctiteľov a i. na pamiatku;

2. v súčasnosti zbierka fotografií (fotografický album), poštových známok, autogramov, nálepiek ap. v podobe knihy, zošita alebo voľných listov;

3. súbor hudobných skladieb na zvukovom nosiči;

4. výber básní, hudobných skladieb, výtvarných reprodukcií vydaný ako kniha, súbor gramofónových alebo CD platní, posterov, výtvarných reprodukcií a iných v spoločnej kazete, v spoločnom obale ap.

aldinky

aldinky — tlače z konca 15. a zo začiatku 16. stor. vytlačené benátskym tlačiarom A. Manuziom a jeho dedičmi. Ich obsahom sú diela gréckych a rímskych klasických autorov i humanistov, ako aj príručky. Boli vytlačené humanistickou antikvou a kurzívou v malom formáte (oktávo). Aj vďaka mimoriadnej pozornosti venovanej výzdobe väzby patria k najcennejším zberateľským predmetom.

Alexandrijská knižnica

Alexandrijská knižnica — názov dvoch najvýznamnejších knižníc helenistickej literatúry založených v Alexandrii Ptolemaiom I. Sótérom a jeho nástupcami. Väčšia z nich, Brucheion (čiže Veľká), pôsobila pri vedeckej a školskej inštitúcii Museion. Obsahovala literatúru z filozofie, histórie, matematiky a medicíny i preklady diel rôznych autorov do gréckeho jazyka. Jej katalóg Tabule (gr. Pinakes), ktorý zostavil Kallimachos z Kyrény bol súpisom najváženejších diel gréckej literatúry. Najväčší rozmach dosiahla v 3. storočí pred n. l. (pred zničením pri požiari 47 pred n. l. počas vojny, ktorú viedol G. I. Caesar proti Ptolemaiovi XIII. Filopatórovi Filadelfovi, mala 700-tis. papyrusových zvitkov). Druhá knižnica, Serapeion, založená pri svätyni boha Serapida, mala 43-tis. papyrusových zvitkov (zničená kresťanmi 391). R. 2002 bola v Alexandrii neďaleko miesta, kde stála pôvodná knižnica, otvorená nová knižnica – Bibliotheca Alexandrina, zameraná najmä na výskum literatúry z obdobia helenizmu (jej budova je pokladaná za jedno z najvýznamnejších diel súčasnej architektúry).

Alfa

Alfa — slovenské vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry. Vzniklo 1952 v Bratislave ako pobočka vydavateľstva s názvom Státní nakladatelství technické literatury, 1955 samostatné Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, 1967 premenované na Alfa. Zameriavalo sa na vydávanie učebníc pre vysoké, stredné priemyselné a učňovské školy a odborné učilištia i neperiodických publikácií z oblasti ekonómie, prírodných a technických vied, organizácie práce a jazykovedy, ako aj technických a odborných časopisov. V 80. rokoch 20. stor. vydávalo ročne okolo 500 titulov v úhrnnom náklade vyše 2 mil. výtlačkov. Zaniklo koncom 1993.

Ambrosiana

Ambrosiana [-zi-] — knižnica a obrazáreň v Miláne. Knižnicu (Biblioteca Ambrosiana) založil 1607 kardinál Federico Borromeo (*1564, †1631), verejnosti bola sprístupnená 1609 ako centrum štúdia a kultúry silno prepojené s katolicizmom. Vďaka bohatým mecenášom patrí k najvýznamnejším knižniciam na svete. Sídli v pôvodných priestoroch zreštaurovaných 1991 – 97. Vlastní vyše 850-tis. kníh, 2-tis. inkunábul a 35-tis. zväzkov rukopisov, uschováva o. i. Codex Atlanticus s rukopismi a kresbami L. da Vinci. V rámci nej vznikli ďalšie inštitúcie ako Doktorské kolégium (Collegio dei Dottori, 1607), obrazáreň (Pinacoteca Ambrosiana, 1618) a Akadémia krásnych umení (Accademia del Disegno, 1620). Nazvaná podľa sv. Ambróza, patróna mesta Miláno.

Americké knihovnícke združenie

Americké knihovnícke združenie, angl. American Library Association, ALA — najstaršie a najväčšie národné knižničné združenie na svete so sídlom v Chicagu založené 1876. Rozvíja, podporuje a propaguje knižnično-informačné služby a knihovnícku profesiu. Na základe typov knižnice alebo jej funkcie sa rozdeľuje na 11 divízií. Každá divízia vydáva periodiká, monografie a i. informačné materiály, sprostredkúva celoživotné vzdelávanie knihovníkov, udeľuje ocenenia a štipendiá a poskytuje podporu knižniciam a knihovníckym konferenciám.

antika

antika [lat.] — pôvodne v 16. a 17. stor. označenie umeleckých predmetov, starožitností, neskôr aj ideálov, ktoré vyjadrovali; od začiatku 20. stor. označenie politických a hospodárskych dejín, kultúry, umenia a ďalších sfér života starovekého Grécka a Ríma v období od 12. stor. pred n. l. do 5. stor. n. l. (niekedy až do 6. stor.), t. j. všetkých stránok života gréckej a rímskej spoločnosti v staroveku. Geograficky sa pod antickú civilizáciu zahŕňajú všetky územia, ktoré tvorili súčasť Rímskej ríše v čase jej najväčšieho rozsahu (za cisára Trajána), pričom jednotlivé územia boli do nej začlenené v rôznom období.

V Grécku sa obdobie antiky začína v 12. stor. pred n. l. po zániku mykénskej civilizácie, keď prichádzajúce grécke kmene Achájcov, Iónov, Aiolov a Dórov postupne obsadili územie celého Grécka a ostrovy v Egejskom mori. V priebehu veľkej gréckej kolonizácie osídlili ostrovy pri pobreží Malej Ázie i pobrežie Malej Ázie, sev. pobrežie Egejského mora, úžiny Bospor a Dardanely a pobrežie Čierneho mora. Smerom na západ sa usadili vo vých. časti Sicílie, v juž. Itálii a napokon aj na pobreží dnešného Francúzska a Španielska. V priebehu archaického obdobia sa vytvorili mestské štáty (polis), ktoré dosiahli politický, kultúrny a hospodársky vrchol v klasickom období (5. stor. a 1. pol. 4. stor. pred n. l.). V helenistickom období (4. – 1. stor. pred n. l.) vznikli po rozpade ríše Alexandra III. Veľkého rozsiahle teritoriálne štáty Egypt, Sýria, Pergamská ríša a Macedónia, ktoré sa v priebehu 2. – 1. stor. pred n. l. stali postupne súčasťou Rímskej ríše.

Rímsky štát sa začal formovať v pol. 8. stor. pred n. l. v str. Itálii ako mestský štát s vládou kráľov. R. 509 pred n. l. vznikla Rímska republika, ktorá rozširovala územie štátu najprv v Itálii a od pol. 3. stor. pred n. l. v priamom konflikte s Kartágom (→ púnske vojny) i na pobreží Stredozemného mora, keď obsadila územie Hispánie, sev. Afriky, Grécka a Malej Ázie. V 1. stor. pred n. l. sa rímske územie rozšírilo tak, že Stredozemné more sa stalo jej vnútorným morom. R. 27 pred n. l. Gaius Octavius (Augustus) zaviedol v Rímskej ríši monarchiu – cisárstvo. Za cisára Trajána (98 – 117 n. l.) dosiahla najväčší územný rozsah a za jeho nástupcov aj hospodársky a sociálny rozkvet. V 1. pol. 3. stor. zavládla v ríši vojenská anarchia, situáciu stabilizoval cisár Dioklecián (284 – 305 n. l.). R. 395 cisár Theodosius I. Veľký rozdelil ríšu na dve časti, pričom Západorímska ríša zanikla pod náporom barbarských kmeňov 476 n. l.

Gréci a Rimania vytvorili prvú vyspelú civilizáciu v Európe, ktorá sa stala zdrojom neskoršiej európskej civilizácie stredoveku i novoveku. Na základe získaných poznatkov starovekých civilizácií Blízkeho východu a vlastných pozorovaní sa sformovala antická filozofia (→ grécka antická filozofia, → rímska filozofia), z ktorých sa v priebehu helenistického obdobia vyčlenili ďalšie vedné disciplíny (matematika, fyzika, astronómia, lekárstvo, filológia, zemepis a i.). Vo svojich neskorších prejavoch (stoicizmus, novoplatonizmus) ovplyvnila antická filozofia aj kresťanské učenie. V živote Grékov i Rimanov mali dôležitú funkciu antické náboženstvo (→ grécke antické náboženstvo, → rímske náboženstvo) a mytológia (→ grécka mytológia, → rímska mytológia), ktoré ovplyvňovali nielen duchovný život, ale aj výtvarné umenie (→ grécke výtvarné umenie, → rímske výtvarné umenie) a architektúru (→ grécka architektúra, → rímska architektúra). V literatúre sa rozvíjali všetky druhy a žánre: poézia (lyrika aj epika), tragédia, komédia, v próze historiografia, náuková próza, dobrodružný román (→ grécka literatúra, → rímska literatúra). Rozvíjali sa aj divadlo (→ grécke antické divadlo, → rímske divadlo), hudba (→ grécka hudba, → rímska hudba) a šport, budovali sa knižnice (→ knižnica, Dejiny).

antikvariát

antikvariát [lat.]. — špecializované kníhkupectvo zaoberajúce sa kúpou a predajom rôznych druhov vydaní starých a použitých kníh, notového materiálu, časopisov, albumov, rytín, rukopisov ap. Nakupuje knihy od súkromných osôb, prípadne duplikáty z knižníc, organizuje knižné aukcie. Ceny kníh nie sú stabilné, závisia od ponuky a dopytu. Pri starých a vzácnych tlačiach sa stanovujú podľa špeciálnych kritérií.

Aššurbanipalova knižnica

Aššurbanipalova knižnica — súbor vyše 25-tis. hlinených klinopisných tabuliek objavený 1849 – 54 pri archeologických vykopávkach v paláci kráľa Aššurbanipala v Ninive. Bola na nich zaznamenaná asýrsko-babylonská, čiastočne aj sumerská literatúra zapísaná klinovým písmom na hlinených tabuľkách (našli sa tam aj zlomky Eposu o Gilgamešovi) a archív. Tabuľky sa označovali názvom a poradovým číslom, a vytvárali tak jednotlivé série a knihy, čo zjednodušovalo ich používanie. Väčšina zbierok bola zničená 612 pred n. l. po dobytí Ninive. V súčasnosti je vyše 20-tis. tabuliek a ich fragmentov pochádzajúcich z vykopávok realizovaných 1850 Angličanom A. H. Layardom v Britskom múzeu v Londýne.

Bade, Josse

Bade [bád], Josse, aj Jodocus Ascensius Badius, 1461 alebo 1462 Gent – december 1535 Paríž — francúzsky humanista. Od 1503 tlačiar v Paríži, vydavateľ gréckych a latinských klasikov a významných dobových diel. Dôraz kládol na redakciu textov a estetické hodnoty knihy, zaviedol používanie antikvy vo francúzskom kníhtlačiarstve.

Baedeker

Baedeker [be-] — nemecké vydavateľstvo. Založené 1827 v Koblenzi Karlom Baedekerom (*1801, †1859), od 1872 sídlilo v Lipsku, od 1948 v Hamburgu, od 1956 vo Freiburgu im Breisgau (1984 sa stalo súčasťou vydavateľstva Langenscheidt), 1951 vznikla samostatná dcérska spoločnosť Baedekers Autoführer-Verlag, ktorá vydávala sprievodcov pre motoristov; 1987 sa obidve spoločnosti spojili za vzniku spoločnosti Karl Baedeker. Vydavateľstvo sa od začiatku špecializovalo na vydávanie turistických sprievodcov po všetkých európskych a mnohých mimoeurópskych krajinách v nemčine, od 1946 aj v mnohých ďalších jazykoch. R. 1997 sa vydavateľstvo stalo súčasťou spoločnosti Mairs Geographischer Verlag (dnes MairDumont) so sídlom v Ostfilderne. Od mena jeho zakladateľa je odvodený aj súčasný názov turistickej príručky bedeker.

Bakalár-Štetina, Mikuláš

Bakalár-Štetina, Mikuláš, okolo 1450, pravdepodobne okolie Trenčína alebo Piešťan – pred 1520 Plzeň — prvý kníhtlačiar slovenského pôvodu v inkunábulovom období. Okolo 1488 sa usadil v Plzni, 1498 – 1514 kníhtlačiar. Titul bakalára získal na univerzite v Krakove, kde študoval okolo 1470 – 75. Časť jeho tlačí tvorí drobné osvetové a zábavné čítanie, vydával aj vzdelávacie a cestopisné spisy. Tlačil v češtine. V textoch, ktoré sám spracúval, prekladal a upravoval, sa objavujú slovenčiace prvky. Jeho tlačiarenský signet pozostával z troch vrchov, na ktorých sú lipové lístky na dlhých stonkách.

Bako, Michal

Bako, Michal, 10. 11. 1924 Komárany, okres Vranov nad Topľou — 22. 3. 2004 Bratislava — slovenský informatik. R. 1972 – 1990 pôsobil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zaoberal sa lingvistickými a matematickými nástrojmi v automatických prieskumných informačných systémoch. Priekopník nových metód v knižnično-informačnej praxi. Autor monografií, vysokoškolských učebníc, štúdií a projektov: Automatizácia knižníc (1978), Mechanizácia a automatizácia v knižniciach a informačných strediskách (spoluautor Š. Kimlička, 1981), Výstavba a prevádzka automatizovaných informačných systémov v oblasti knižníc a vedeckotechnických informácií (spoluautor Š. Kimlička, 1982).

Balaš, Robert

Balaš, Robert, 16. 2. 1881 Uherské Hradiště – 9. 8. 1942 Praha — český knihovník. Spolupracoval na príprave zákona o verejných knižniciach z 1919, ktorý sa po 1925 začal uplatňovať aj na Slovensku. Organizačne sa podieľal na vytvorení systému a budovaní fondov knižníc. Autor Príručky pre verejné knižnice na Slovensku (1925).

Bálent, Boris

Bálent, Boris, 16. 9. 1912 Gorna Mitropolija, Bulharsko – 17. 7. 1994 Bratislava — slovenský literárny historik, knihovedec. Venoval sa výskumu staršej slovenskej literatúry, najmä dejín kníhtlačiarstva a knihovedy, znalec historických knižných fondov. Autor práce Prvý pokus o spisovnú slovenčinu (1944), súpisov Banskobystrické púťové tlače (1947), Prvotlače v banskobystrických knižniciach (1948). Pripravil faksimilové vydanie Piesní Jána Silvána (1957) a tzv. bardejovských katechizmov z 1581 a 1612 (1947).

Ballay, Štefan

Ballay, Štefan, 1792 – 1875 — slovenský knihovník. Usporiadal františkánsku knižnicu v Šebeši (dnes časť Prešova) a skatalogizoval jej fond (1833). Knižnica mala vzácne fondy, inkunábuly, tlače zo 16. stor. i knihy zo starších kláštorných knižníc.

bardejovské katechizmy

bardejovské katechizmy — dva preklady Malého katechizmu M. Luthera. Prvý vytlačil 1581 v Bardejove D. Gutgesel bez uvedenia prekladateľa (podľa tradície je ním bardejovský evanjelický farár Severín Škultéty, †1600) ako prvú tlačenú knihu v slovenčine (slovakizovanej češtine). Druhý, vytlačený 1612, bol pripisovaný bardejovskému kníhtlačiarovi J. Klösovi st. (preto označovaný v minulosti ako bardejovský, najnovšie výskumy to však vylúčili, predpokladá sa jeho tlač v Prahe alebo v Olomouci), prekladateľmi boli superintendenti E. Láni, S. Melík a I. Abrahamides. K textu tohto katechizmu boli pridané piesne, medzi textom je 9 umelecky hodnotných drevorezových ilustrácií, ozdobné vinety a ornamentálne linky. Typograficky je tlač veľmi starostlivo upravená. Z obidvoch katechizmov sú v súčasnosti známe neúplné exempláre uložené v Slovenskej národnej knižnici v Martine. R. 1947 vyšli obidva katechizmy pod názvom Bardejovské katechizmy z rokov 1581 a 1612 vo faksimilovej edícii. R. 2013 vydala Slovenská národná knižnica faksimilovú rekonštrukciu katechizmu z 1581 so súborom vedeckých štúdií pod názvom Bardejovský katechizmus z roku 1581 – najstaršia slovenská kniha a 2014 faksimilovú rekonštrukciu katechizmu vo forme bibliofilského vydania.

CD ROM

CD ROM, angl. Compact Disc Read Only Memory — typ veľkokapacitnej externej pamäte počítača založený na využívaní laserovej technológie pri čítaní zaznamenaných údajov. Umožňuje len čítanie, nie zápis nových údajov. Uložené údaje sú tesne pod povrchom disku kódované vo forme jemných tzv. bublín veľkosti 1 μm a tvoria jednu kontinuálnu špirálovitú stopu, ktorá sa číta od stredu smerom k okraju disku. Vyrába sa lisovaním, má štandardný priemer 12 cm, šírku stopy okolo 600 nm a priemernú údajovú kapacitu 600 – 700 MB. CD ROM sa obvykle používal na distribúciu a inštaláciu veľkých programových produktov (softvér, encyklopédie ap.), v súčasnosti (2018) je takéto jeho použitie zriedkavé.

efeméra

efeméra [gr.] —

1. jednoročná rastlina s krátkym rýchlym životným cyklom. Najčastejšie sa vyskytuje na jar alebo na začiatku obdobia dažďov (napr. v púšti). Pri efemére (napr. jarmilka jarná, Erophila verna; veronika brečtanolistá, Veronica hederifolia) prebehne za niekoľko týždňov celý životný cyklus (vyklíči, vyrastie, vykvitne, má plody, odumrie) a ďalej prežíva semenami;

2. → podenka.

Hain, Ludwig

Hain [hajn], Ludwig, 9. 7. 1781 Stargard in Pommern, dnes Stargard Szczeciński, Poľsko – 27. 6. 1836 Mníchov — nemecký bibliograf, zakladateľ inkunábulistiky. Vypracoval modernú metodiku opisu inkunábulí a identifikácie neúplných tlačí a fragmentov. Autor štyroch častí súpisu inkunábulí (16 299 pozícií) Bibliografický zoznam... (Repertorium bibliographicum..., 1826 – 38), na ktorý nadviazal súpis Gesamtkatalog der Wiegendrucke. Hlavný redaktor 10-zväzkového konverzačného lexikónu Conversations-Lexikon vydaného 1812 – 20 F. A. Brockhausom.

Hajdušek, Jozef

Hajdušek, Jozef, 19. 2. 1923 Dunajská Streda – 31. 12. 1996 Modra — slovenský knihovník. R. 1954 – 58 šéfredaktor časopisu Knižnica, 1955 – 58 vedúci oddelenia knižníc Povereníctva školstva a kultúry, 1958 – 65 riaditeľ Slovenskej technickej knižnice (dnes Centrum vedecko-technických informácií SR, CVTI SR), 1965 – 88 pôsobil na Katedre knihovedy a vedeckých informácií Filozofickej fakulty UK v Bratislave, súčasne šéfredaktor časopisu Knihovník, 1969 – 71 vedúci informačného a dokumentačného oddelenia Knižnice OSN v New Yorku, 1984 expert UNESCO v Pchjongjangu (KĽDR). Zaoberal sa problematikou riadenia a organizácie knižničných a informačných sústav, riadením i organizáciou knižníc a teóriou práce s náučnou literatúrou. Autor publikácií Rozvoj technických závodných knižníc na Slovensku (1956), Organizácia knižničnej a informačnej sústavy v ČSSR (1966), Organizácia vedeckých a technických informácií v socialistických krajinách (1967), Maďarsko-slovenský a slovensko-maďarský knihovnícky a bibliografický slovník (1968), Anglicko-slovenský a slovensko-anglický slovník z knihovníctva a informačnej vedy (1975), Slovník anglických skratiek a značiek z knihovníctva a informačnej vedy (1983) a Slovník maďarských skratiek z knihovníctva a informačnej vedy (1993), spoluautor Diplomatického slovníka anglicko-slovenského a slovensko-anglického (1995).

Hajnóci, Daniel

Hajnóci, Daniel, aj Haynóczi, Hajnóczy, 9. 4. 1690 Považská Bystrica – 26. 2. 1747 Šopron, Maďarsko — náboženský spisovateľ. Od 1718 učiteľ, neskôr konrektor a od 1740 rektor gymnázia v Šoprone. Vynikajúci rečník, autor niekoľkých teologických dizertácií, pohrebných kázní a gratulačných veršov. V rukopise zostali jeho doplnky k práci D. Cvitingera Pokus o zhrnutie vedeckosti Uhorska... (Specimen Hungariae literatae virorum eruditione clarorum natione Hungarorum, Dalmatarum, Croatarum, Slavorum atque Transylvanorum, 1711).

Haliena, Ján

Haliena, Ján, 11. 12. 1928 Dražkovce, okres Martin – 19. 9. 2000 Martin — slovenský knihovník. Od 1955 pôsobil v Matici slovenskej v Martine ako ústredný metodik knižničnej práce, redaktor súbežnej článkovej bibliografie a vedeckovýskumný pracovník. Organizátor budovania jednotnej sústavy knižníc na Slovensku. Autor a zostavovateľ monografií, zborníkov, metodických materiálov, učebných textov, štatistických rozborov (približne 100 štúdií, recenzií a článkov) a prác K dejinám ľudových knižníc na Slovensku (1973), Funkcie a úlohy okresnej knižnice ako ústrednej knižnice regiónu (1982), Dejiny socialistického knihovníctva na Slovensku. Bibliografia (1987), Kalendárium slovenského socialistického knihovníctva (1988).

Hamuljak, Martin

Hamuljak, Martin, 19. 4. 1789 Oravská Jasenica, okres Námestovo – 31. 3. 1859 Námestovo — slovenský kultúrny organizátor, redaktor a vydavateľ. R. 1804 – 06 študoval filozofiu v Egeri, 1812 zložil odborné skúšky na právnickej akadémii v Bratislave, 1822 – 23 advokátske skúšky v Budíne. R. 1813 – 53 pracoval v miestodržiteľskej rade v Budíne ako úradník a neskôr ako účtovný radca. Od zač. 20. rokov 19. stor. sa zúčastňoval na práci v národnokultúrnej, organizačnej a literárnej oblasti ako vedúca osobnosť mladšej bernolákovskej generácie sústredenej v Budíne a Pešti. Usiloval sa o založenie Spoločnosti slovanskej (1825), Slovanského čitateľského spolku (1826) a Slovanskej knižnice (1829) i o vydávanie slovenských novín a literárneho časopisu (1826 – 31). R. 1834 založil Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej (1839 – 50 jeho správca), ktorého hlavným cieľom bolo zblíženie katolíckeho a evanjelického krídla slovenského národného hnutia. Jeho zásluhou vyšli štyri ročníky almanachu Zora (1835, 1836, 1839, 1840) i súborné vydanie Básní J. Hollého (1841 – 42). Vo vydavateľskej činnosti zabezpečoval tlač, korektúry a distribúciu spisov P. J. Šafárika, najmä jeho Dejín slovanskej reči a literatúry (Geschichte der slawischen Sprache und Litertur, 1826) a druhého zväzku zbierky Písně světské lidu slovenského v Uhřích (1827), pripravoval nemecký index k Slovníku poľského jazyka (Słownik języka polskiego, 6 zväzkov, 1807 – 14) Samuela Bogumiła Lindeho (*1771, †1847) a vydanie zbierky dokumentov s národnoobranným charakterom História najnovšieho rozširovania maďarčiny medzi inými národmi v Uhorskej krajine (rukopis sa nezachoval). Autor portrétov slovanských hrdinov M. Zrínskeho (1835) a Mikuláša Jurišića (1836).

Hanakovič, Štefan

Hanakovič, Štefan, 20. 8. 1931 Košolná, okres Trnava – 10. 6. 2020 Martin — slovenský bibliograf. V rokoch 1956 – 92 pôsobil v Matici slovenskej, 1990 – 91 jej tajomník, 1991 – 92 správca, 1992 – 2002 riaditeľ Spolku sv. Vojtecha v Trnave, 2003 – 05 riaditeľ Diecéznej historickej knižnice biskupa Dr. Štefana Moysesa v Kláštore pod Znievom. Zaoberal sa teóriou knihovníctva a bibliografie, dejinami knižníc, Matice slovenskej i osobnosťami slovenského národného a duchovného života. Autor publikácií Katalógy a ich budovanie v ľudových knižniciach (1963), Systematický katalóg (1964), Muzeálna slovenská spoločnosť (1969), Odborné bibliografické potreby na Slovensku (1975), Metódy bibliografie (1976), Podmienky výstavby bibliografického systému na Slovensku a jeho ideový projekt (1980), Dejiny Spolku svätého Vojtecha (2005).

Hanov kódex

Hanov kódex — dvojzväzkový pergamenový latinský kódex z 1487 – 88, dielo dvoch anonymných skriptorov a iluminátora. Obsahuje texty a notáciu antifonára a pod týmto názvom je aj zaevidovaný (Antiphonarium Bratislavense II ab, Bratislavský antifonár II), v staršej literatúre sa uvádza aj pod názvom Graduale. Objednávateľom rukopisnej pamiatky s honosnou ilumináciou bol bratislavský kanonik Johannes Han. Neznámi skriptori vyzdobili texty ornamentálnymi iniciálami doplnenými figurálnym motívom a veľkými unciálnymi literami červenej alebo modrej farby vyzdobenými kresleným ornamentom. Za autora knižnej maľby pozoruhodnej kvality sa považuje Matej Prenner, ktorý nadviazal na salzburský okruh knižnej maľby Ulricha Schreiera (dvojfarebné lištové orámovanie, bodky s vlasovými linkami, kvet s dlhou nosovou peľnicou, akantový list s jemným perlovcom na hrote). Do 80. rokov 20. stor. bol Hanov kódex uložený v stredovekej knižnici bratislavskej kapituly umiestnenej vo veži Dómu sv. Martina, v súčasnosti je prvý zväzok uložený v Slovenskom národnom archíve, časť druhého (po predaji) v Archíve mesta Bratislavy a časť v Mestskom múzeu v Bratislave. Aj napriek zásahom (mnohé figurálne iniciály boli vyrezané) patrí Hanov kódex k najcennejším pamiatkam stredovekej rukopisnej tvorby a knižného maliarstva. R. 1997 bol spolu so súborom stredovekých hudobných iluminovaných pamiatok bratislavskej proveniencie zaradený do zoznamu vzácneho dokumentárneho dedičstva sveta – Registra pamäti sveta (Memory of the World Register).

Hanson, James Christian

Hanson [hen-], James Christian, 13. 3. 1864 Sørheim, Nórsko – 8. 11. 1943 Green Bay, Wisconsin, USA — americký knihovník. R. 1908 bol vedúcim zostavovateľom anglo-amerických katalogizačných predpisov, ktoré sa aplikovali v amerických knižniciach a postupne prerástli do medzinárodného modelu knižničnej katalogizácie (Catalog rules: author and title entries, 1908). Podľa nich sa knihy zoraďujú mechanicky podľa prvého slova v názve, ak to nie je určitý/neurčitý člen, po člene nasleduje ďalšie slovo, za autora knihy sa považuje aj korporácia. Autor prác Porovnávacia štúdia katalogizačných pravidiel založená na anglo-americkej katalogizácii z 1908 (A Comparative Study of cataloging Rules Based on the Anglo-American Code of 1908, 1939) a Poznámky k pravidlám perspektív ďalšieho rozširovania medzinárodnej dohody a spolupráce (Comments on the Rules and on the Prospects for a Further Extension of International Agreement and Co-operation, 1939).

Hayes, Robert Mayo

Hayes [hejs], Robert Mayo, 3. 12. 1926 New York — americký matematik, odborník na vedy o knižniciach a informatike. Absolvoval štúdium matematiky na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, kde od 1949 pracoval ako systémový analytik v oblasti počítačov. Autor prác Strategický manažment akademických knižníc (Strategic Management for Academic Libraries, 1993), Strategický manažment verejných knižníc (Strategic Management for Public Libraries, 1996), Modely knižničného manažmentu, rozhodovanie a plánovanie (Models for Library Management, Decision-Making and Planning, 2001).

Heinsius, Wilhelm

Heinsius [hajnzius], Wilhelm, 28. 7. 1768 Lipsko – 1. 10. 1817 Gera — nemecký bibliograf. Kníhkupec v Lipsku, neskôr v Gere. R. 1793 vydal vo vlastnom vydavateľstve 4-zv. abecedný zoznam kníh od 1700 Allgemeines Bücher-Lexikon, ktorý obsahoval knihy vydané v Nemecku a krajinách s príbuzným jazykom alebo literatúrou. Použil univerzálny knižný katalóg vydávaný od 1748 jeho strýkom a od 1760 jeho otcom Johannom Samuelom Heinsiom (*1734, †1807).

R. 1798 vydal dodatky a 1812 a 1813 nový 4-zv. Allgemeines Bücher-Lexikon, ktorý obsahoval nemeckú literatúru z obdobia 1700 – 1810. Postupne vychádzali jeho ďalšie pokračovania, ktoré už zostavovali Ch. G. Kayser, Otto August Schulz (*1803, †1860), Ludwig Franz Albert Schiller (*1805, †1858), Karl Robert Heumann (*1816, †1868) a i. Lexikón vychádzal v Lipsku vo vydavateľstve Gleditsch a 1831 – 92 vo vydavateľstve Brockhaus. Spolu vyšlo 19 zv.

Henkel, Ján

Henkel, Ján, aj Henckel, Henkelius, asi 1481 Levoča – 5. 11. 1539 Vroclav — uhorský cirkevný hodnostár, humanista. R. 1513 farár v Levoči, 1522 v Košiciach, potom kazateľ kráľovnej Márie (manželky uhorského a českého kráľa Ľudovíta II. Jagelovského, sestry Ferdinanda I. Habsburského), 1531 farár v Świdnici (Poľsko), vroclavský kanonik. Významný vzdelanec svojej doby. Vybudoval si rozsiahlu knižnicu, usiloval sa o záchranu vzácnej stredovekej knižnice fraternity 24 spišských farárov, ktorú dal umiestniť do hlavného kostola v Levoči a vzácne exempláre pripevniť reťazami. Prívrženec a priateľ Erazma Rotterdamského, F. Melanchtona a iných európskych humanistov. Spočiatku bol naklonený reformácii, mnohé reformačné názory prijímal so sympatiami. V podstate sa usiloval o kompromis, ktorý by napomohol riešenie problémov a viedol k ozdraveniu pomerov v katolíckej cirkvi. Po sneme v Augsburgu (1530) sa pre svoje sympatie k reformám stal pre Habsburgovcov neprijateľným a bol donútený odísť z kráľovniných služieb. Autor kázní, ktoré sa však nezachovali, známe sú iba zo zmienok v literatúre. Tlačou vyšli jeho listy mestskej rade v Košiciach a Bardejove, v archívoch sa zachovali i listy písané Banskej Bystrici a iným mestám. Pripúšťa sa, že napísal alebo odpísal kompendium rímskeho a cirkevného práva.

heslo

heslo

1. dohovorené poznávacie znamenie vyjadrené slovom (slovami);

2. stručne (slovne) vyjadrená zásada, myšlienka, napr. predvolebné heslo;

3. v heraldike slovo, skupina slov alebo veta umiestnená na stuhe pod štítom; → devíza;

4. v lexikografii od ostatného textu graficky oddelený komplex informácií o slove v slovníku alebo o určitej objektívnej skutočnosti v encyklopédii;

5. v knižničnej praxi zväčša viacslovný termín opisujúci dokument; → predmetové heslo;

6. inform. angl. password – reťazec niekoľkých znakov, ktorých znalosť sa vyžaduje pri prístupe k rozličným zdrojom informácie alebo na použitie rozličných zariadení. V súčasnosti sa heslá používajú napr. pri kontrole prístupu k chráneným operačným systémom počítača, k mobilným telefónom, dekodérom, ku káblovej televízii ap. Bežný používateľ počítačov môže potrebovať heslo pri prístupe k svojmu počítačovému kontu, na sprístupnenie elektronických správ zo servera, na prístup k údajovým súborom, databázam, počítačovým sieťam, internetovým stránkam ap.

Hess, Andreas

Hess, Andreas, 15. stor. — budínsky kníhtlačiar nemeckého pôvodu, pravdepodobne mních. Kníhtlačiarstvu sa vyučil v Ríme u Georga Lauera. R. 1472 založil v Budíne s podporou budínskeho prepošta Lászlóa Karaia (*1435, †1485) prvú uhorskú kníhtlačiareň, ktorá do 1473 pracovala na dvoch lisoch. R. 1473 vytlačil Budínsku kroniku (→ Chronica Hungarorum finita Budae Anno Domini MCCCCLXXIII in vigilia penthecostes per Andream Hess), prvú tlačenú knihu v Uhorsku; vytlačil aj texty Bazila Veľkého a Xenofónta.

Hollerith, Herman

Hollerith [-rit], Herman, 29. 2. 1860 Buffalo, New York — 17. 11. 1929 Washington — americký vynálezca nemeckého pôvodu. Od 1879 pôsobil v štatistickom úrade USA, 1882 – 84 v Massachusettskom technologickom inštitúte, od 1884 v patentovom úrade USA vo Washingtone. Vyvinul a 1882 ako prvý použil stroj na spracovanie štatistických údajov, pričom ako nosič informácií použil dierny štítok, 1884 si dal vynález patentovať. R. 1890 bol jeho systém použitý pri sčítaní ľudu v USA, vďaka čomu boli formuláre 65 mil. obyvateľov spracované už za 4 týždne. Sčítacie stroje s diernymi štítkami vykonávali sčítanie, sumarizovanie všetkých dosiaľ prečítaných hodnôt a ich registrovanie a našli široké uplatnenie. Zakladateľ firmy Tabulating Machine Company (1896) zaoberajúcej sa výrobou diernoštítkových strojov, ktorá bola 1924 premenovaná na International Business Machines Corporation (IBM).

index

index [lat.] —

1. zoznam, register;
a) abecedne alebo systematicky usporiadané vyjadrenie predmetu (témy) dokumentu, ktoré odkazuje na lokáciu (umiestnenie) každého predmetu v dokumente alebo vo fonde dokumentov;
b) zoznam, súpis niečoho, napr. citačný index, indexový súbor, Index Catalogue, index zakázaných kníh;

2. bezrozmerné variabilné číslo, vo väčšine prípadov ukazovateľ pomeru dvoch alebo viacerých číselných hodnôt, resp. veličín (vzťah dvoch alebo viacerých číselných hodnôt vyjadruje ich podielom). Napr.:
a) antropol. vzájomný pomer dvoch alebo viacerých rozmerov ľudského tela; vzájomný pomer hodnôt merateľných znakov. Indexy sa získavajú z rozmerov meraných z presne stanovených antropometrických bodov. Môžu sa zisťovať z rozmerov nameraných u živých jedincov, ale aj z rozmerov získaných meraním na kostrách (v historickej antropológii). Poskytujú lepšiu charakteristiku tvarových odlišností jedincov ako absolútne rozmery. Mnohé indexy vypovedajú o proporcionálnej stavbe tela, niektoré sú dôležité z hľadiska určenia pohlavia alebo rasovej príslušnosti, pomocou ďalších sa opisujú niektoré patologické stavy, napríklad na lebke. Indexy sa zvyčajne určujú z dvoch rozmerov, pričom menší rozmer sa násobí stom a delí väčším rozmerom (vyjadrenie jedného znaku v percentách druhého znaku). Z rozmerov na lebke sa vypočítavajú lebkové indexy, napríklad dĺžkovo-šírkový index, t. j. pomer šírky a dĺžky mozgovej časti (mozgovne), a z rozmerov ostatnej kostry indexy postkraniálneho skeletu, napríklad kruro-femorálny index (t. j. pomer dĺžky píšťaly a stehnovej kosti v prirodzenom postavení);
b) astron. → farebný index, → index krivosti, → index slnečnej aktivity;
c) demogr. index čistej emigrácie (→ emigrácia), index čistej imigrácie (→ imigrácia), index vitality (→ vitalita);
d) ekon. metodický štatistický nástroj hodnotenia vývoja ukazovateľov; kvantitatívna veličina, ktorá je výsledkom porovnávania javov v čase, priestore alebo druhovo (vecne). Porovnávané veličiny sú extenzitné (objemové) alebo intenzitné (úrovňové). Typickým predstaviteľom extenzitných veličín je množstvo \(q\) a intenzitných veličín najčastejšie cena \(p\). V praxi sa využívajú najmä časové indexy, pri konštrukcii ktorých sa rozlišuje základné obdobie 0 a bežné obdobie 1. Z hľadiska homogenity súboru, ktorý sa porovnáva, sa rozlišujú individuálne indexy (porovnávajú homogénne javy) a súhrnné indexy (porovnávajú heterogénne javy). Individuálne indexy sa ďalej členia na jednoduché indexy, ktoré vznikajú ako pomer extenzitnej alebo intenzitnej veličiny v bežnom a základnom období, a zložené indexy, ktoré vznikajú ako pomer súčtov extenzitných veličín alebo ako priemer agregovaných (zoskupených, celková hodnota sa stanovuje na základe čiastkových hodnôt) intenzitných veličín v bežnom a základnom období. Medzi individuálne zložené indexy patria index premenlivého zloženia vyjadrujúci relatívnu zmenu priemernej intenzitnej veličiny, index stáleho zloženia charakterizujúci zmenu priemernej intenzitnej veličiny spôsobenú iba zmenou p a index štruktúry charakterizujúci zmenu priemernej intenzitnej veličiny spôsobenú zmenou \(q\). Medzi týmito indexmi platí multiplikatívny vzťah, t. j. index premenlivého zloženia je súčinom indexu stáleho zloženia a indexu štruktúry.

Súhrnné indexy v agregátnom tvare porovnávajú dva tzv. agregáty, ktoré vznikli ako súčet súčinov veličín \(p\) a \(q\) \((\sum p\cdot q)\). Existujú tri typy súhrnných indexov: hodnotový index porovnávajúci agregát z bežného obdobia s agregátom zo základného obdobia, cenový index porovnávajúci uvedené agregáty za predpokladu, že extenzitná veličina \(q\) sa nemení, teda je zo základného alebo z bežného obdobia, a objemový index porovnávajúci agregáty za predpokladu stálosti intenzitnej veličiny p. Súhrnný cenový a súhrnný objemový index možno okrem agregátneho tvaru vyjadriť aj v tvare váženého aritmetického priemeru (tzv. Laspeyresovho indexu, v ktorom sa ako váhy používa agregát zo základného obdobia) alebo váženého harmonického priemeru individuálnych indexov veličín \(p\), resp. \(q\) (tzv. Paascheho indexu, v ktorom sa ako váhy používa agregát z bežného obdobia). Tieto relatívne zmeny (po vynásobení stom vyjadrené v percentách) možno vyčísliť aj absolútne ako rozdiel čitateľa a menovateľa príslušného indexu. Tak ako pri individuálnych indexoch aj pri súhrnných indexoch platí vzťah, podľa ktorého hodnotový index je súčinom cenového a objemového indexu. V oblasti ekonómie sa vypočítava viacero indexov, napr. akciový index, Dowov-Jonesov index, index ekonomickej slobody, index ľudského rozvoja, index ľudskej chudoby, index spotrebiteľských cien, Financial Times Index a i.;
e) fyz. → index lomu; → Millerove indexy; f) geofyz. → indexy geomagnetickej aktivity; g) chem. napr. → elučný index, → cetánový index, → viskozitný index; h) lek. napr. index telesnej hmotnosti (→ telesná hmotnosť); ch) lit., jaz. → index opakovania; i) sociol. → index centrality;

3. mat.
a) číselný, písmenový alebo iný znak (resp. skupina znakov) pripájaný pred alebo za objekt určitej triedy nad alebo pod úroveň riadka (horný, resp. dolný index), napríklad \(m^{k},\ ^{n}\!l,\ h_{1},\ b^{\rm II}\) označujúci poradie objektu v určitom usporiadaní (napr. index člena postupnosti), priebeh objektu určitou množinou (index sumácie, multiplikácie, integrácie ap.) alebo druh operácie (kovariantný index, kontravariantný index ap., → tenzor). Množina všetkých indexov v určitom vzťahu sa nazýva indexová množina;
b) číselná charakteristika objektu v nejakej relácii (napr. index bodu vzhľadom na krivku, index krivky, index rozvetvenia).

4. inform. údajová štruktúra slúžiaca na rýchle vyhľadávanie údajov v databázach (→ index v databáze).

5. v technickej praxi technická značka (ryska) udávajúca nameranú alebo vypočítanú hodnotu;

6. ped. doklad vysokoškoláka obsahujúci záznamy o štúdiu (zápis kurzov alebo predmetov, rozsah prednášok, seminárov a cvičení jednotlivých kurzov, výsledky skúšok).

informačné stredisko

informačné stredisko — pracovisko, ktoré zhromažďuje, spracúva, ukladá a sprístupňuje informácie. Môže fungovať ako zložka inštitúcie, organizácie (firmy), rezortu alebo štátu alebo ako samostatná inštitúcia.

Irmler, Ján

Irmler, Ján, pseudonym J. I. Straka, J. Straka, 24. 6. 1913 Banky, dnes mestská časť Banskej Štiavnice – 30. 7. 1974 Martin — slovenský knihovník, pedagóg, redaktor a prekladateľ. Od 1936 učiteľ na gymnáziu vo Zvolene, 1947 – 52 a 1954 – 73 pracovník Matice slovenskej. R. 1953 – 54 redaktor vydavateľstva Osveta Martin. Organizátor siete ľudových knižníc na Slovensku, zakladateľ časopisu Čitateľ. Publikoval práce z knihovníctva a metodológie pre knihovníkov. Prekladal beletriu a divadelné hry z ruského, poľského, slovinského, nemeckého a francúzskeho jazyka, vydal výber slovenských rozprávok.