Kaspická nížina

Text hesla

Kaspická nížina, rus. Prikaspijskaja nizmennosť — rovinaté územie tiahnuce sa pozdĺž sev. pobrežia Kaspického mora v záp. časti Kazachstanu a na juhovýchode európskej časti Ruska, juhových. časť Východoeurópskej nížiny; rozloha okolo 200 000 km2. Na severe ohraničené vrchovinou Obščij Syrt, na východe pohorím Mugodžary a plošinou Ustirt, na západe vrchovinou Jergeny a Povolžskou pahorkatinou, na juhozápade predhorím Veľkého Kaukazu.

Tektonicky podmienená zníženina mierne sa skláňajúca ku Kaspickému moru, asi 50 % územia tvoria preliačiny vrátane Kaspickej preliačiny (28 m pod hladinou mora), ktorá je najnižšie položeným miestom v Európe. Nížina je vyplnená najmä sypkými štvrtohornými morskými usadeninami, menej suchozemskými usadeninami tvoriacimi miestami izolované vyvýšeniny, maximálna výška 149 m n. m. Mierne teplé, extrémne suché kontinentálne podnebie, priemerné teploty v januári od −14 °C na severovýchode do −8 °C v juž. pobrežných oblastiach, v júli 22 – 24 °C, ročný úhrn zrážok od 150 – 200 mm na juhovýchode a pobreží Kaspického mora do 300 – 350 mm na severozápade. Hlavné rieky územia Volga, Ural, Terek a Kuma ústia do Kaspického mora, menšie vodné toky sa končia v preliačinách; viacero slaných jazier (Eľton, Baskunčak, Inder). Prevláda polopúšťová vegetácia, v riečnych dolinách lúky. Nerastné suroviny: ropa, zemný plyn, kamenná soľ, uhličitan draselný, boráty (boritany) a i. Na zavlažovaných pôdach, najmä v dolinách riek, pestovanie technických plodín, ryže, ovocia a viniča, na veľkých plochách pasienky; chov oviec a tiav. Veľké mestá: Astrachán (Rusko), Atyraw (Kazachstan). Na Kaspickej nížine sa nachádza Astrachánska prírodná rezervácia.

Text hesla

Kaspická nížina, rus. Prikaspijskaja nizmennosť — rovinaté územie tiahnuce sa pozdĺž sev. pobrežia Kaspického mora v záp. časti Kazachstanu a na juhovýchode európskej časti Ruska, juhových. časť Východoeurópskej nížiny; rozloha okolo 200 000 km2. Na severe ohraničené vrchovinou Obščij Syrt, na východe pohorím Mugodžary a plošinou Ustirt, na západe vrchovinou Jergeny a Povolžskou pahorkatinou, na juhozápade predhorím Veľkého Kaukazu.

Tektonicky podmienená zníženina mierne sa skláňajúca ku Kaspickému moru, asi 50 % územia tvoria preliačiny vrátane Kaspickej preliačiny (28 m pod hladinou mora), ktorá je najnižšie položeným miestom v Európe. Nížina je vyplnená najmä sypkými štvrtohornými morskými usadeninami, menej suchozemskými usadeninami tvoriacimi miestami izolované vyvýšeniny, maximálna výška 149 m n. m. Mierne teplé, extrémne suché kontinentálne podnebie, priemerné teploty v januári od −14 °C na severovýchode do −8 °C v juž. pobrežných oblastiach, v júli 22 – 24 °C, ročný úhrn zrážok od 150 – 200 mm na juhovýchode a pobreží Kaspického mora do 300 – 350 mm na severozápade. Hlavné rieky územia Volga, Ural, Terek a Kuma ústia do Kaspického mora, menšie vodné toky sa končia v preliačinách; viacero slaných jazier (Eľton, Baskunčak, Inder). Prevláda polopúšťová vegetácia, v riečnych dolinách lúky. Nerastné suroviny: ropa, zemný plyn, kamenná soľ, uhličitan draselný, boráty (boritany) a i. Na zavlažovaných pôdach, najmä v dolinách riek, pestovanie technických plodín, ryže, ovocia a viniča, na veľkých plochách pasienky; chov oviec a tiav. Veľké mestá: Astrachán (Rusko), Atyraw (Kazachstan). Na Kaspickej nížine sa nachádza Astrachánska prírodná rezervácia.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kaspická nížina [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-08]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kaspicka-nizina