Karaganda

Karaganda, kazašsky Qaraghandy — mesto v strednej časti Kazachstanu v severovýchodnej časti Kazašskej plošiny v centre Karagandskej panvy, administratívne stredisko Karagandskej oblasti; 421-tis. obyvateľov (2012, podľa počtu obyvateľov 4. najväčšie mesto krajiny po Alma-Ate, Nursultane a Šymkente). Významné stredisko priemyslu, vedy a kultúry. Z priemyselných odvetví je zastúpený banský (stredisko ťažby čierneho uhlia), strojársky, kovoobrábací, chemický, stavebných materiálov, potravinársky priemysel. Zásobovanie mesta vodou a zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy v oblasti zabezpečuje vodný kanál Karaganda – Irtyš (vybudovaný 1974, dĺžka 458 km). Mesto predstavuje dôležitú dopravnú križovatku s letiskom.

Pôvodne bolo mesto baníckou osadou, ktorá vznikla po objavení ložísk uhlia (1833), ťažba sa začala 1856. V roku 1904 získali bane Francúzi, 1907 Briti, 1920 boli znárodnené sovietskou vládou. Ťažba uhlia bola v 20. rokoch 20. stor. pozastavená, 1931 obnovená, 1934 sa Karaganda stala mestom. Ťažobný priemysel sa rozvíjal o. i. aj vďaka vybudovaniu železničnej trate, Karaganda zásobovala uhlím celý uralský priemyselný región. V 30. rokoch 20. stor. vznikol v jej blízkosti veľký trestanecký tábor (gulag), v ktorom sa vystriedalo okolo milióna (väčšinou politických) väzňov pracujúcich v uhoľných baniach. Na prelome 30. a 40. rokov tam bolo deportované veľké množstvo príslušníkov rôznych etník (príslušníci kórejskej menšiny – Korjo saram, Ukrajinci, Bielorusi, Nemci, Kalmyci, Čečeni, Gréci, Tatári, príslušníci pobaltských národov a i.). Význam mesta a celej oblasti vzrástol počas 2. svetovej vojny, keď nemecká armáda obsadila uhoľné závody v Donecku a do Karagandy boli evakuované niektoré ťažobné a výrobné prevádzky, a v povojnovom období v súvislosti s industrializáciou.

Stavebné pamiatky: pravoslávny chrám (2010), rímskokatolícka Katedrála Fatimskej Panny Márie (2004 – 12), mešity (2000 a 2011), viacero múzeí, divadiel a univerzít. Mesto je sídlom rímskokatolíckeho biskupstva.

V roku 2019 pri archeologických vykopávkach bolo objavené pohrebisko z bronzovej doby, v ktorom sa okrem kostrových pozostatkov nachádzali aj šperky, kovové a keramické predmety.