Kama

Text hesla

Kama, tatársky Čulman, udmurtsky Kam — rieka na východe európskej časti Ruska, najdlhší, ľavostranný prítok Volgy; dĺžka 1 805 km, rozloha povodia 507 000 km2, priemerný ročný prietok na dolnom toku (v Čistopoli) 4 100 m3/s. Pramení v centrálnej časti Hornokamskej vrchoviny, na hornom toku tečie prevažne širokou močaristou dolinou, následne pozdĺž záp. predhoria Stredného Uralu, Kamskou vodnou nádržou, Votkinskou nádržou a na dolnom toku Dolnokamskou vodnou nádržou, ústi do Kamského zálivu Kujbyševskej vodnej nádrže. Hlavné prítoky: Kosa, Inva, Obva, Iž, Viatka (pravostranné), Vesľana, Višera, Jajva, Kosva, Čusovaja, Belaja, Ik (ľavostranné).

Zamrznutá od konca novembra do apríla. Významná dopravná tepna využívaná na prepravu surovín, tovarov (na hornom a strednom toku i na splavovanie dreva) i osôb (od mesta Perm pravidelná osobná lodná doprava do Moskvy, Nižného Novgorodu, Astrachánu a Ufy). Splavná 966 km (po prístav Kerčevskij), pri vysokých vodných stavoch (v čase jarných záplav) okolo 1 550 km, splavnú hĺbku je na dolnom toku nutné udržiavať prehlbovacími prácami. Kama je využívaná i energeticky (Kamská, Votkinská a Dolnokamská hydroelektráreň). Väčšie prístavy na rieke: Solikamsk, Beriozniki, Perm, Krasnokamsk, Čajkovskij, Sarapul, Naberežnyje Čelny, Nižnekamsk, Čistopoľ.

Text hesla

Kama, tatársky Čulman, udmurtsky Kam — rieka na východe európskej časti Ruska, najdlhší, ľavostranný prítok Volgy; dĺžka 1 805 km, rozloha povodia 507 000 km2, priemerný ročný prietok na dolnom toku (v Čistopoli) 4 100 m3/s. Pramení v centrálnej časti Hornokamskej vrchoviny, na hornom toku tečie prevažne širokou močaristou dolinou, následne pozdĺž záp. predhoria Stredného Uralu, Kamskou vodnou nádržou, Votkinskou nádržou a na dolnom toku Dolnokamskou vodnou nádržou, ústi do Kamského zálivu Kujbyševskej vodnej nádrže. Hlavné prítoky: Kosa, Inva, Obva, Iž, Viatka (pravostranné), Vesľana, Višera, Jajva, Kosva, Čusovaja, Belaja, Ik (ľavostranné).

Zamrznutá od konca novembra do apríla. Významná dopravná tepna využívaná na prepravu surovín, tovarov (na hornom a strednom toku i na splavovanie dreva) i osôb (od mesta Perm pravidelná osobná lodná doprava do Moskvy, Nižného Novgorodu, Astrachánu a Ufy). Splavná 966 km (po prístav Kerčevskij), pri vysokých vodných stavoch (v čase jarných záplav) okolo 1 550 km, splavnú hĺbku je na dolnom toku nutné udržiavať prehlbovacími prácami. Kama je využívaná i energeticky (Kamská, Votkinská a Dolnokamská hydroelektráreň). Väčšie prístavy na rieke: Solikamsk, Beriozniki, Perm, Krasnokamsk, Čajkovskij, Sarapul, Naberežnyje Čelny, Nižnekamsk, Čistopoľ.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kama [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-10-14]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kama