kadencia

kadencia [tal.] —

1. hud. taliansky cadenza — ustálená melodická a harmonická schéma, ktorá uzatvára hudobnú skladbu, prípadne jednu z jej častí alebo úsekov. Psychologicky vytvára pocit pokoja, prestávky v toku hudobnej reči. Kadencia bola známa už v ranom stredoveku, napr. v gregoriánskom choráli, kde sa nazývala klauzula a označovala melodické schémy uzatvárajúce jeho jednotlivé nápevy. Teória základných melodických kadencií (klauzúl), podľa ktorej sa rozlišovalo členenie gregoriánskeho chorálu, existuje približne od 12. stor. Po upevnení tonálneho systému v polyfonickej hudbe (asi od konca 16. stor.) sa ako kadencia všeobecne označovali: a) akordický postup na upevnenie tóniny alebo harmonického (tonálneho) centra, ktorý má v kompozičnej praxi tonálnej hudby dôležitú formotvornú úlohu a tvorí základný postup tonálnej harmónie. V tradícii hudobnoteoretickej terminológie na Slovensku je kadencia v širšom význame záver, v užšom význame akordický (kadenčný) sled základných (prípadne zastupujúcich vedľajších) harmonických funkcií ustálený v poradí tonika (T) – subdominanta (S) – dominanta (D) – tonika (T), pocitovo vyvolávajúci dojem ukončenia (úplného záveru); b) virtuózna pasáž (improvizovaná interpretom alebo predpísaná skladateľom) vložená pred koniec spravidla prvej alebo tretej časti sólového koncertu so sprievodom orchestra, prípadne opernej árie. Často sa začína fermátou nad dominantou (D), na ktorej sa zastaví orchestrálny sprievod a sólista hrá (prípadne spieva) sám, predvádzajúc svoje virtuózne interpretačné schopnosti. Kadencia tvorí dôležitú súčasť štruktúry skladby (prípadne jej časti) a motivicky vyrastá z jej hlavných tém. Kadencie spočiatku neboli zapísané v notách, len sa improvizovali (umenie improvizovanej kadencie prekvitalo najmä v talianskej hudbe, v 2. polovici 18. stor. sa šírilo do celej Európy), od začiatku 19. stor. sú fixované notovým zápisom a tvoria homogénnu súčasť sólových koncertov, napr. inštrumentálnych koncertov L. van Beethovena;

2. jaz. melodická schéma výpovede, komunikačne (fonologicko-sémanticky) najdôležitejšia časť melódie vety (vetného úseku) začínajúca sa prízvučnou (dôrazovou) slabikou (prvou slabikou zdôrazneného slova, jadra výpovede) a pokračujúca až do konca vety (vetného úseku) po končiacu (alebo aj nekončiacu) pauzu. Kadencia sa v (konkrétnom) jazyku stabilizovala v určitej funkcii, rozlišuje sa klesavá (konkluzívna, napr. Počasie je chladné.), stúpavá (antikadencia, napr. Máte radi Mozarta?) a rovná kadencia (semikadencia, polokadencia, napr. Stál pri okne a pozeral na rušnú ulicu.) a doplňujúce kadencie (stúpavo-klesavá, klesavo-stúpavá a tzv. poprehýnaná, cirkumflexová). Na funkčnej (fonologickej) úrovni abstrakcie sa zvuková (fónicko-melodická) schéma nazýva aj melodéma (reči);

3. lit. systém usporiadania slovných prízvukov vo verši;

4. tech., voj. počet rovnakých operácií alebo nadväzujúcich činností vykonaných za časovú jednotku, napr. počet úderov pneumatického kladiva za minútu, počet výstrelov zo zbrane za minútu ap.;

5. všeob. rýchlosť v určitej činnosti alebo v bežnom živote, napr. kadencia udalostí.