à [fr.] — po (pri uvádzaní ceny).

a- [gr.] — predpona s významom ne-, bez-.

ab- — predpona s významom ne-, od-.

Abesínia — zastaraný názov Etiópie.

abilita [angl.] — spôsobilosť, schopnosť, talent, v širšom význame primerané prirodzené nadanie človeka.

ab imo pectore [ímó pek-; lat.] — z hĺbky srdca, z celého srdca, úprimne (Lukrécius: O prírode).

ab initio [-ció; lat.] — od začiatku.

ab minimis ad maxima [-mís; lat.] — od menších vecí k najväčším, od najmenšieho k najväčšiemu.

abonent [fr.] — predplatiteľ.

a bove maiore discit arare minor [á -jó- -rá-; lat.] — od staršieho vola učí sa orať mladší; staršia generácia odovzdáva svoje skúsenosti a vedomosti mladšej generácii.

ab ovo [óvó; lat.] — od prvopočiatku, od začiatku (od Adama).

ab ovo usque ad mala [óvó -kve má-; lat.] — od vajíčka až k jablkám, t. j. od začiatku do konca. Rímske hostiny sa začínali podávaním vajíčka a končili sa podávaním ovocia (Horácius: Satiry).

abrahámoviny — zaužívané označenie päťdesiatych narodenín (podľa biblického patriarchu Abraháma).

abrakadabra — magické slovo známe už od 3. stor., v stredoveku sa mu pripisovala magická sila (nápis na amuletoch); podobne → abraxas.

absencia [lat.] — neprítomnosť;

1. lek. absentia — druh epileptického záchvatu prejavujúci sa krátkodobou, niekedy len niekoľkosekundovou stratou vedomia bez straty svalového napätia a bez pádu. Počas záchvatu chorý nereaguje na vonkajšie podnety, po jeho odoznení si naň nepamätá. Vyskytuje sa najmä u starších detí;

2. práv. neprítomnosť zamestnanca na pracovisku, jeho neúčasť na výkone práce. Pracovné právo delí neprítomnosť zamestnanca v práci na ospravedlnenú a neospravedlnenú. V slovenskom práve Zákonník práce z 2001 (podobne ako Zákonník práce z 1965) rieši situácie, keď na strane zamestnanca vznikne nemožnosť plniť povinnosť pracovať (prekážky v práci na strane zamestnanca), ako aj situácie, keď zamestnávateľ nie je schopný prideľovať prácu (prekážky v práci na strane zamestnávateľa). V obidvoch prípadoch Zákonník práce absenciu zamestnanca ospravedlňuje (ospravedlnená absencia) a v určitých prípadoch je zamestnávateľ povinný poskytnúť aj náhradu mzdy.

Ospravedlnenou absenciou bola do roku 2002 (podľa Zákonníka práce z 1965) napr. práceneschopnosť zamestnanca pre chorobu alebo pre úraz, počas karantény alebo počas ošetrovania chorého člena rodiny, neprítomnosť muža v práci v období, počas ktorého mu bola poskytovaná peňažná pomoc podľa právnych predpisov, u zamestnankýň v období materskej a ďalšej dovolenky, neprítomnosť zamestnanca v práci pre prekážky z príčin všeobecného záujmu, pre výkon služby v ozbrojených silách alebo pre účasť v civilnej službe, pre školenie a štúdium popri zamestnaní, pre dôležité osobné prekážky taxatívne ustanovené pracovnoprávnym predpisom, ako aj z iných vážnych príčin, ak zamestnávateľ zamestnancovi poskytol pracovné voľno.

Podľa Zákonníka práce z 2001 medzi prekážky v práci na strane zamestnanca patria: 1. prekážky z dôvodov všeobecného záujmu; 2. prekážky z dôvodu plnenia brannej povinnosti a z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl; 3. prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie; 4. dôležité osobné prekážky v práci.

V prípade prekážok z dôvodov všeobecného záujmu zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností (napr. činnosť svedka, tlmočníka, znalca, pri poskytnutí prvej pomoci) a i. úkonov vo všeobecnom záujme (napr. darovanie krvi, výkon funkcie v odborovom orgáne, činnosť člena poradného orgánu vlády Slovenskej republiky), ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Pracovné voľno poskytne zamestnávateľ bez náhrady mzdy, ak Zákonník práce, osobitný predpis alebo kolektívna zmluva neustanovuje inak alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak. V prípade zvyšovania kvalifikácie sa rozlišuje prehlbovanie kvalifikácie a zvýšenie kvalifikácie. Prehlbovanie kvalifikácie je výkonom práce a za tento čas patrí zamestnancovi mzda. Zamestnávateľ môže prehlbovanie kvalifikácie aj nariadiť. Zvýšenie kvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca a patrí mu náhrada mzdy, ak sa zamestnávateľ zaviazal poskytnúť mu pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. V prípade dôležitých osobných prekážok v práci zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo pre úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, karantény alebo počas ošetrovania chorého člena rodiny. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy najmä z týchto dôvodov: vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení (pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy), sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie (pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne najviac na sedem dní v kalendárnom roku), úmrtie rodinného príslušníka (pojem rodinný príslušník v tejto súvislosti bližšie vymedzuje Zákonník práce), svadba. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi z týchto dôvodov ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy, prípadne mu môže poskytnúť pracovné voľno bez náhrady mzdy z iných dôvodov.

Zamestnávateľ je tiež povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho účasti na štrajku v súvislosti s uplatnením jeho hospodárskych a sociálnych práv; mzda ani náhrada mzdy zamestnancovi nepatrí. Účasť na štrajku po právoplatnosti rozhodnutia súdu o nezákonnosti štrajku sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci. Ospravedlnená je aj absencia z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa. Ide o prípady, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre: 1. prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, dodávkou surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu (patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku); 2. nepriaznivé poveternostné vplyvy (zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku); 3. iné prekážky na strane zamestnávateľa (zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku).

V prípade neospravedlnenej absencie zamestnanca sa využívajú represívne opatrenia podľa Zákonníka práce. Jednou zo sankcií je možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru so zamestnancom, ďalšou možnosť zo strany zamestnávateľa za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú. O tom, či ide o neospravedlnené zameškanie práce, rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

absolútny [lat.] —

1. nepodmienený, nezávislý, bez vzťahu k niečomu, existujúci sám pre seba; opak: relatívny;

2. úplný, dokonalý;

3. neobmedzený;

4. všeobecne platný.

absorpcia [lat.] — vstrebávanie, pohlcovanie;

1. ekon. zlúčenie; spôsob fúzie, pri ktorej si právnu subjektivitu ponecháva len absorbujúca spoločnosť a absorbovaná spoločnosť zaniká. Vloženie všetkého majetku, pohľadávok a záväzkov absorbovanej spoločnosti v prospech absorbujúcej spoločnosti;

2. fyz. pohlcovanie žiarenia pri prechode hmotným prostredím (→ absorpcia svetla, → absorpcia zvuku, → absorpcia žiarenia, → absorpcia vlnenia);

3. chem. fyzikálnochemický proces rozpúšťania (pohlcovania) plynnej zložky v kvapaline (príp. v tuhej látke), absorbente. Charakteristickým znakom absorpcie je, že rozpustený plyn sa rozptýli rovnomerne v celom objeme absorbentu na rozdiel od adsorpcie, kde je účinný len povrch adsorbentu.

Pri fyzikálnej absorpcii je rozpustený plyn viazaný na molekuly absorbentu iba slabšími fyzikálnymi väzbami a absorpcia je vratná. Chemická absorpcia je spravidla nevratná, pretože absorbovaný plyn vytvorí v absorbente chem. zlúčeninu (napr. pri absorpcii oxidu uhličitého CO₂ vo vodnom roztoku hydroxidu vápenatého Ca(OH)₂ vznikne uhličitan vápenatý CaCO₃). Absorpcia je exotermický dej, vznikajúce teplo je často potrebné odvádzať, aby sa priblížila v praxi požadovanému izotermickému deju.

Fyzikálna absorpcia plynov v kvapalinách sa riadi Henryho zákonom. Plyn sa absorbuje iba do stavu nasýtenia, keď sa dosiahne termodynamicky rovnovážny stav (koľko častíc sa absorbuje do roztoku, toľko sa z neho uvoľní). Rozpustnosť plynu v kvapaline je približne priamo úmerná jeho tlaku a koncentrácii v kvapaline a spravidla sa zmenšuje s rastúcou teplotou. Rôzne plyny majú v určitom absorbente rôznu rozpustnosť. Napr. oxid uhličitý má vo vode asi 50-krát väčšiu rozpustnosť ako vzduch. V tomto prípade ide čiastočne aj o chemickú reakciu, pri ktorej vzniká kyselina uhličitá. Pre plyny, ktoré nereagujú s rozpúšťadlom, platí princíp superpozície, t. j. rozpúšťajú sa nezávisle od seba a ich rozpustnosť závisí od ich parciálneho tlaku a teploty. Rôzna rozpustnosť plynov v absorbente umožňuje ich delenie v absorbéroch (napr. oddelenie sírovodíka zo zmesi uhľovodíkových plynov absorpciou v etanolamínoch). Niekedy je roztok plynu a absorbentu žiadaným produktom: napr. kyselina chlorovodíková (absorpcia chlorovodíka vo vode), sódovka (absorpcia oxidu uhličitého vo vode).

absque pugna non est victoria [-kve -ná nón viktórijá; lat.] — bez boja niet víťaza (Eduardus Margalits: Florilegium proverbiorum universae latinitatis).

abstraktný [lat.] — neskutočný, existujúci bez bezprostredného vzťahu ku skutočnosti; myšlienkový, pojmový, nenázorný. Opak: konkrétny.

absurdný [lat.] — nezmyselný, protirečiaci skutočnosti, nemysliteľný, hlúpy; nevhodný.

ab U. c. → ab Urbe condita

ab Urbe condita [konditá; lat.], a. U. c., ab U. c. — od založenia mesta (Ríma). Letopočet v Ríme mal svoj začiatok v roku založenia mesta 753 pred n. l.

abusus non tollit usum [abúzus nón úzum; lat.] — zneužívanie neruší právo užívania; rímska právna zásada: tým, že je určitý právny poriadok zneužívaný, ešte nestráca platnosť.

a. c. → anni currentis

accompagnato [akkompaňa-; lat.] — hud. so sprievodom; v latinskej barokovej opere spev sprevádzaný inštrumentálnym súborom na rozdiel od recitatívu secco, kde sa sprievod obmedzoval na generálny bas.

acta est fabula [ák- fá-; lat.] — hra je dohratá; komédia sa skončila. Výraz používaný v antickom divadle na konci hry. Prenesene: je po všetkom.

actam rem agere [ák-; lat.] — robiť vec už urobenú, t. j. robiť niečo zbytočne (Plautus, Komédia o skrinke, 703. verš).

acti labores iucundi [áktí -bórés júkundí; lat.] — vedomie vykonanej práce teší.

actis testantibus [áktís; lat.] — ako svedčia spisy, podľa svedectva dôkazového materiálu.

actum agere [ák-; lat.] — dávať si márnu námahu, robiť niečo zbytočne.

actum est mecum [ák- mékum; lat.] — so mnou je koniec.

actum ne agas [ák- né agás; lat.] — nerob to, čo už bolo urobené (Terentius, Formio, 419. verš, Cicero, Listy Atticovi); → actum agere.

acyklický [gr.] — netvoriaci cyklus, necyklický. Opak: cyklický.

a d. → a dato

ad- [lat.] — predpona s významom k, pri.

ad absurdum [lat.] — do nezmyselnosti, do nemožnosti, do krajnosti, nevhodne.

adagio [-džo; tal.] —

1. hud. voľne, zdĺhavo, voľnejšie tempo ako andante, rýchlejšie ako largo. V cyklickej forme aj názov pomalej, voľnej časti;

2. balet. jedna z foriem tanca v priestore, v ktorom sa využívajú nesené figúry, rotácia tanečnice za pomoci partnera, skoky a pohyby horných končatín; úvodná časť klasického pas de deux, časť grand pas, pas d’action (→ pas). Vývojom sa do adagia vniesli akrobatické prvky; v terminológii klasického tanca skupina cvikov pri tyči a na voľno, slúži na rozvinutie zmyslu pre rovnováhu a líniu póz, na získanie koordinácie a sily i na rozvíjanie hudobného cítenia a tanečnosti.

adagissimo [-dži-; tal.] — hud. čo najvoľnejšie.

adaptér [lat.] — doplnkové prídavné zariadenie rozširujúce použiteľnosť rôznych strojov a prístrojov; poľnohosp. vymeniteľné zberové ústrojenstvo, ktoré je základnou a ľahko vymeniteľnou časťou kombajnu, prípadne rezačky (odlamovací adaptér na zber kukurice, ktorý sa pripája na komoru šikmého dopravníka rovnako ako žací stôl pri kombajne). V závislosti od druhu zberanej poľnohospodárskej plodiny sa pripája k základnej jednotke kombajnu, čím umožňuje jej širšie využitie na zber viacerých poľnohospodárskych plodín. Z hľadiska použitia sa adaptéry delia na žací mechanizmus (na priamy zber obilnín s rôznou šírkou záberu), bubnový zberový mechanizmus (na delený zber obilnín), dopravníkový zberací mechanizmus (na delený zber krátkosteblových a ľahko vypadávajúcich plodín, napr. krátkych obilnín, strukovín, tráv na semeno), odlamovací mechanizmus palíc (na zber kukurice na zrno) a na adaptéry na zber slnečnice, fazule, resp. sóje.

a dato [lat.], a d. — odo dňa, od vystavenia listiny.

ad augusta per angusta [lat.] — cez úskalia k výšinám.

ad bestias [béstijás; lat.] — šelmám. Na zápas so šelmami, na roztrhanie dravcami sa v Ríme v období cisárstva odsudzovali ťažkí zločinci, otroci, zajatci, kresťania a i.

ad captandam benevolentiam [kap- -cijam; lat.] — na získanie náklonnosti, na zaistenie sympatií; o počínaní rečníka, ktorý si chce nakloniť poslucháčov, alebo všeobecne o niekom, kto chce pôsobiť na samoľúbosť oslovených, a tým si ich získať.

ad coram [kó-; lat.] — pred niekým, v prítomnosti niekoho.

addendum [lat.] — dodatok, doplnok, príloha, čo je potrebné dodať (v knihe: addenda et corrigenda – dodatky a opravy).

ad diem [lat.] — do dňa.

adept [lat.] — začiatočník v nejakom odbore (vo vede, v umení); stúpenec, žiak.

ad exemplum [lat.] — napríklad, ako príklad, podľa vzoru.

ad fontes [-tés; lat.] — k prameňom, k zdrojom. Vo vedeckej práci požiadavka čerpať z primárnych prameňov. V období renesancie ad fontes znamenalo čítať klasických autorov.

ad gustum [lat.] — podľa vkusu.