kabinet

kabinet [fr.] — 1. pôvodne menšia miestnosť slúžiaca ako úschovňa zbierky umeleckých predmetov menších rozmerov (odtiaľ názov kabinetné umenie, kabinetné sochárstvo a maliarstvo), grafiky (grafický kabinet), prírodnín alebo kuriozít (→ komora umenia a divov) i ako súkromná pracovňa zvyčajne využívaná na spoločenskú konverzáciu a malé súkromné audiencie (kabinet, význam 2). Najstaršie kabinety boli malé miestnosti v súkromnej časti šľachtického sídla zvyčajne v blízkosti spálne, v 17. stor. sa stavali na konci galérie. Ako súčasť renesančných, barokových a rokokových palácov mali bohatú výzdobu, v 17. – 18. stor. boli populárne tzv. porcelánové kabinety (bohato zdobené porcelánom) či tzv. zrkadlové kabinety (so stenami obloženými zrkadlami), ktoré boli obľúbené najmä v období rokoka. V súčasnosti sa ako kabinety označujú napr. miestnosti v školách, v ktorých sa uschovávajú zvyčajne tematicky rovnorodé školské pomôcky a zbierky (napr. prírodopisný kabinet) a zároveň slúžia ako pracovňa vyučujúceho, ďalej špecializované oddelenia v múzeách a knižniciach, ktoré uschovávajú rozličné zbierky a umožňujú ich štúdium (napr. Kabinet rukopisov, starých a vzácnych tlačí pri Univerzitnej knižnici a grafický kabinet v Mirbachovom paláci v Bratislave), menšie špecializované oddelenia inštitúcií, resp. menšie vedecké pracoviská;

2. politol. a) pôvodne zbor poradcov hlavy štátu (panovníka), ktorý sa schádzal v jeho súkromnej pracovni (kabinet, význam 1, odtiaľ názov). Na podobnom princípe funguje v súčasnosti napr. kabinet prezidenta USA zahŕňajúci okrem ministrov aj šéfov ďalších exekutívnych orgánov (→ Spojené štáty americké, Politický systém); b) v krajinách vychádzajúcich z britskej vládnej tradície sa ako kabinet označuje užší zbor najvýznamnejších ministrov – členov vlády. Napr. v Spojenom kráľovstve je vláda zložená asi zo 100 ministrov (Ministers), pričom členmi kabinetu (Cabinet Ministers) sú len 22 z nich na čele s predsedom vlády (→ Spojené kráľovstvo, Politický systém); ostatných britských ministrov možno porovnať so štátnymi tajomníkmi, ktorí v Slovenskej republike nie sú považovaní za členov vlády. V súčasnosti sa termín kabinet často používa ako neformálne, novinárske označenie vlády ako zboru ministrov na čele s predsedom vlády, v tomto význame je však spojenie vládny kabinet nesprávne, pretože termín kabinet (v zmysle vládny kabinet) má opodstatnenie len v Spojenom kráľovstve a ďalších štátoch, kde sa oficiálne používa;

3. aj kabinetná skrinka — renesančná alebo baroková skrinka na vysokých nohách, s mnohými priehradkami a zásuvkami, niekedy s vyklápacím písacím pultom. Slúžila na uschovanie bielizne, ale aj rôznych cenných predmetov. Na jej výzdobu sa popri dreve (často vzácnejších druhoch, napr. eben) používali aj iné exotické materiály (slonovina, korytnačina, jantár, polodrahokamy) a náročné umeleckoremeselnícke techniky (najmä rezba, intarzia a inkrustácia), predlohou na intarzovanú výzdobu boli maľby kvetín a žánrové výjavy. Najžiadanejšie boli kabinety z Augsburgu a Neuwiedu (s náročnými intarziami), z Antverp (s maľovanými miniatúrnymi obrázkami zdobiacimi čelá zásuviek), z Neapola a z Orientu, mimoriadne obľúbené boli lakované kabinety dovážané z Ďalekého východu. Špecifickým druhom kabinetu bol iberský vargueño. Kabinety sa uplatňovali aj v koloniálnom nábytku, kde ich výzdoba vychádzala z miestnych zdrojov. Výnimočný je tzv. badmintonský kabinet z ebenu a pozláteného bronzu zhotovený 1720 – 32 v kniežacej dielni Mediciovcov vo Florencii, zdobený technikou pietra dura (červený a zelený jaspis, ametyst, jantár, lapis lazuli; dnes súčasť súkromnej zbierky v Paláci Liechtensteinovcov vo Viedni).