Jenisej

Jenisej, Enisej, po evenkovsky Joanesi (Veľká rieka) — rieka v ázijskej časti Ruska v strednej Sibíri; dĺžka od sútoku Veľkého Jeniseja a Malého Jeniseja 3 487 km (dĺžka od prameňa Malého Jeniseja 4 090 km), rozloha povodia 2 580 000 km² (podľa veľkosti povodia 2. najväčšia rieka Ruska, po rieke Ob), priemerný ročný prietok v ústí 19 800 m³/s (najvodnatejšia rieka Sibíri). Vzniká v Tuviansku pri jeho hlavnom meste Kyzyl sútokom Veľkéh Jeniseja a Malého Jeniseja (väčšina toku preteká Krasnojarským krajom), na hornom úseku preteká Tuvianskou kotlinou ako Horný Jenisej (188 km, po Sajansko-šušenskú priehradu), vetví sa na ramená, úzkymi strmými prielomami preteká cez Západný Sajan a severozáp. okraj Východného Sajanu; od ústia Angary tečie vých. okrajom Západosibírskej nížiny a popri úpätí Stredosibírskej plošiny, šírka doliny 15 – 20 km (miestami do 40 km); v oblasti dolného toku sa koryto rozširuje na 2 – 3 km, asi 300 km od ústia sa začína delta Jeniseja, rieka sa delí na viac ramien ústiacich do Jenisejského zálivu Karského mora. Má prevažne pravostranné prítoky, pravostranná časť povodia je 5,6-krát väčšia ako ľavostranná. Hlavné prítoky: Kan, Angara, Podkamenná Tunguzka, Dolná Tunguzka, Kurejka (pravostranné), Abakan, Turuchan (ľavostranné). V nížinách je Jenisej zamrznutý od začiatku októbra do začiatku júna, vo vyšších polohách od polovice novembra do konca apríla. Rieka je využívaná energeticky (Sajansko-šušenská hydroelektráreň s výkonom 6 300 MW, Majnská hydroelektráreň s výkonom 321 MW, Krasnojarská hydroelektráreň s výkonom 6 000 MW), dopravne (významná vodná cesta s pravidelnou dopravou na úseku od ústia po Sajanogorsk v dĺžke 3 013 km, pre námorné lode dostupná po Igarku v dĺžke 970 km), na splavovanie dreva, na rybolov (najmä na dolnom toku, kde sa loví jeseter, sleď, vyza, belica a i.), v lete turisticky (plavba parníkmi). Väčšie prístavy na Jeniseji: Abakan, Krasnojarsk, Strelka, Jenisejsk, Turuchansk, Igarka, Usť-Port.