jakutská literatúra
jakutská literatúra — literatúra jakutského národa písaná v jakutčine. Od začiatkov vychádzala z bohatých jakutských folklórnych tradícií s množstvom ústne šírených žánrov ľudovej slovesnosti, napr. z prísloví, rozprávok, piesní a hrdinských epických povestí oloncho. R. 2005 bola tradícia žánru oloncho zapísaná do Zoznamu majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva UNESCO a dodnes z nej čerpajú mnohí autori. K najvýznamnejším a najrozsiahlejším dielam tohto žánru patrí hrdinská povesť Oloncho Ňurgun Bootur Streľhbitý (Ďulurujaar Ňürgun Bootur; slov. 1984). V 20. rokoch 20. stor. povesti oloncho zozbieral a zrekonštruoval spisovateľ a filológ B. Ö. Ojuunskaj, ktorý ich vydal 1931 – 32 ako reprezentatívnu verziu tohto žánru. Vznik umeleckej literatúry spadá do obdobia oživenia spoločenského a kultúrneho diania v Jakutsku na prelome 19. a 20. stor. Jakutská literatúra sa formovala ako realistická literatúra osvietenského typu s didaktickým zameraním, pričom významnú úlohu pri jej vývine i pri vývine žánrov zohrala tvorba ruských klasikov. Viacerí z jakutských spisovateľov 20. stor. boli pôvodne ľudovými rozprávačmi (olonchosuti), čo sa prejavilo aj v ich tvorbe. Začiatkom 20. stor. prevládal v dielach kritický pohľad na stav jakutskej spoločnosti. K zakladateľom jakutskej literatúry patrí básnik, folklorista a lingvista Öksökuleech, autor básne Zaklínanie Bajanaja (Bajanaj algyha, 1900), ktorá je pokladaná za prvé jakutské umeleckoliterárne dielo. Dramatickú i prozaickú tvorbu rozvíjali Alampa (rus. Anempodist Sofronov) a Nikolaj Denisovič Neustrojev (*1895, †1929), autor komédie Hlava Sojka (Kuaaky Kuluba, 1920). Pre jakutskú literatúru 20. rokov 20. stor., ktorá bola ovplyvnená ruskými revolúciami a občianskou vojnou (odrážala konflikt starého a nového), bola typická estetická a myšlienková diferencovanosť. V tom období začali tvoriť viacerí spisovatelia, napr. prozaik Amma Aččygyja (rus. Nikolaj Jegorovič Mordinov; *1906, †1994), dramatik S. Omolloon a básnik Uurastyyrap Kunnuk (rus. Vladimir Michajlovič Novikov; *1907, †1990), ktorí rozšírili jej žánrovú i tematickú pestrosť. V 30. rokoch bol v jakutskej literatúre (podobne ako v celej sovietskej literatúre) ako základ tvorivej metódy nastolený sociálny realizmus. Začali tvoriť Kulantaj, Buotyr Toburuokap (rus. Piotr Nikolajevič Toburokov; *1917, †2001) a i. Počas 2. svetovej vojny sa rozvíjala najmä publicistika, ale vznikali aj básne, piesne a krátke poviedky. Svoju umeleckú tvorbu rozvíjali aj predstavitelia staršej generácie, napr. Uurastyyrap Kunnuk, ktorý napísal zbierku poviedok Nôž neodreže rukoväť (Byčach ugun kystymmat), významné dramatické diela vytvorili S. Omolloon a Kulantaj, o rozvoj jakutskej románovej prózy sa zaslúžil Amma Aččygyja, ktorý v románe Jarný čas (Saasky kem, 1944) spracoval tému osudu indivídua a ľudu počas Októbrovej revolúcie 1917. R. 1947 vytvoril Nikolaj Jakutskaj (rus. Nikolaj Gavrilovič Zolotariov; *1908, †1995) prvý diel trojdielneho sociálno-historického románu Osud (Telke, 1960 – 64) o živote predrevolučného Jakutska. Začiatkom 60. rokov sa v jakutskej literatúre prejavili nové, progresívne tendencie, ktoré súviseli s politickým uvoľnením a s celkovým ekonomickým i kultúrnym rozmachom. V poézii sa hľadali nové formy epického žánru, niektorí autori, napr. Kyndyl (rus. Ivan Michajlovič Gogolev; *1930, †1998) a Rafael Bahataajyskaj (rus. Rafael Dmitrijevič Jermolajev; *1931), písali romány vo veršoch. V próze sa dostal do popredia román sociálno-historického typu. Sofron Danilov (rus. Sofron Petrovič Danilov; *1922, †1993) v spoločensko-psychologickom románe Kým bije srdce (Surech teberin tuchary, 1963 – 66) zachytáva tému súčasnosti, životných problémov i ostrých konfliktov, touto problematikou sa zaoberali aj prozaici 70. a 80. rokov, napr. Dalan (rus. Vasilij Semionovič Jakovlev; *1934, †1994). V tom období sa začali diela jakutskej literatúry prekladať do ruštiny a ďalších jazykov. V posledných rokoch sa jakutská literatúra vyrovnáva so svojou minulosťou, objavujú sa diela autorov dovtedy z politických príčin zakázaných, jakutskí literárni historici monograficky spracúvajú tvorivý odkaz B. Ö. Ojuunskaja a i. K významným súčasným spisovateľom patria napr. Nikolaj Luginov (*1948) a Jegor Nejmochov (*1950, †2011).