jačmeň

Text hesla

jačmeň

1. Hordeum — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď lipnicovité. Jednoročné alebo viacročné trávy pochádzajúce z Ázie. Patrí sem okolo 30 druhov, napr. v teplejších oblastiach Slovenska na poliach a popri cestách rastúce buriny jačmeň myší (Hordeum murinum) a jačmeň hrivnatý (Hordeum jubatum) a už len v niektorých lokalitách Podunajskej nížiny sa vyskytujúci druh jačmeň tuhoštetinatý (Hordeum geniculatum). Hospodársky významnými druhmi sú jačmeň dvojradový (Hordeum distichon) a jačmeň siaty (Hordeum vulgare). Jačmeň je jednoročná jarná alebo ozimná, 0,40 – 0,60 metra vysoká obilnina. Má zväzkovitý koreň a duté valcovité steblo zložené zo 4 – 6 článkov navzájom oddelených kolienkami (hlavné steblo a niekoľko produktívnych i neproduktívnych odnoží, úroda zrna je v klasoch z hlavného stebla a z produktívnych odnoží), dlhé úzke previsnuté alebo vzpriamené listy zložené z listovej čepele a listovej pošvy. V mieste prechodu listovej pošvy do listovej čepele sa nachádza blanitý jazýček, steblo obopínajú výrazné ušká, ktoré sú významným rozlišovacím znakom jednotlivých druhov obilnín mierneho pásma. Súkvetie je klas, ktorý sa skladá z klasového vretena a z kláskov. Plevy sú úzke a chĺpkaté. Na vonkajšej strane je kvet chránený plevicou, na vnútornej plievočkou. Opeľuje sa vlastným peľom. Plod je jednosemenná nažka (zrno). Jačmeň patrí medzi najstaršie pestované plodiny (pestoval sa už v 5. – 6. tisícročí pred n. l.). V súčasnosti sa pestuje na celom svete v oblastiach mierneho a subtropického pásma, je druhou najpestovanejšou obilninou. Na Slovensku sa pestuje najmä v Nitrianskom, Trnavskom a Košickom kraji na výmere okolo 159 – 250-tisíc hektárov (8 – 10 % z celkovej pestovateľskej plochy je jačmeň ozimný), priemerná úroda 2 – 4,75 t/ha. Jačmeň má vysoké nároky na podmienky prostredia, vyžaduje stredne ťažké až ťažšie hlinité alebo hlinito-ílovité pôdy dobre zásobené živinami. Využíva sa na sladovnícke (výroba sladu), potravinárske (napr. výroba pudingov, kávovej náhradky, liehovín, krúp a múky) a kŕmne účely (na kŕmenie sa využíva celé zrno a niektoré zvyšky vznikajúce pri priemyselnom spracovaní, napr. zlomkový jačmeň, sladový kvet, pivovarské mláto). Pre vysokú nutričnú hodnotu sa používa v dietetickej výžive a ako hodnotná biopotravina (jačmenné klíčky, a najmä tzv. mladý jačmeň – vysušený extrakt z lístkov mladého jačmeňa). V minulosti sa jačmeň v ľudovej strave používal vo forme krúp a múky; z krúp sa varila kaša, ktorá sa zavárala do polievok, a uvarené krúpy sa pridávali do náplne jaterníc; v horských oblastiach sa jačmenná múka pridávala i do chlebového cesta;

2. aj jarček, jarec — hovorový názov hnisavého zápalu mazových žliaz na okraji mihalníc zvyčajne spôsobeného stafylokokovou infekciou; lekársky názov hordeolum. Prejavuje sa sčervenaním, opuchom, trhavými bolesťami a postupne sa vyvíjajúcim ohraničeným abscesom podobným jačmeňu (odtiaľ hovorový názov). Po spontánnom uvoľnení hnisu bolesti ustúpia a hordeolum sa zahojí; pri liečbe sa používajú antibiotické masti a teplé obklady. Ak sa absces vyvíja na zadnej ploche mihalnice ochorenie sa nazýva chalazión.

Popis ilustrácie

Jačmeň siaty

Text hesla

jačmeň

1. Hordeum — rod jednoklíčnolistových rastlín, čeľaď lipnicovité. Jednoročné alebo viacročné trávy pochádzajúce z Ázie. Patrí sem okolo 30 druhov, napr. v teplejších oblastiach Slovenska na poliach a popri cestách rastúce buriny jačmeň myší (Hordeum murinum) a jačmeň hrivnatý (Hordeum jubatum) a už len v niektorých lokalitách Podunajskej nížiny sa vyskytujúci druh jačmeň tuhoštetinatý (Hordeum geniculatum). Hospodársky významnými druhmi sú jačmeň dvojradový (Hordeum distichon) a jačmeň siaty (Hordeum vulgare). Jačmeň je jednoročná jarná alebo ozimná, 0,40 – 0,60 metra vysoká obilnina. Má zväzkovitý koreň a duté valcovité steblo zložené zo 4 – 6 článkov navzájom oddelených kolienkami (hlavné steblo a niekoľko produktívnych i neproduktívnych odnoží, úroda zrna je v klasoch z hlavného stebla a z produktívnych odnoží), dlhé úzke previsnuté alebo vzpriamené listy zložené z listovej čepele a listovej pošvy. V mieste prechodu listovej pošvy do listovej čepele sa nachádza blanitý jazýček, steblo obopínajú výrazné ušká, ktoré sú významným rozlišovacím znakom jednotlivých druhov obilnín mierneho pásma. Súkvetie je klas, ktorý sa skladá z klasového vretena a z kláskov. Plevy sú úzke a chĺpkaté. Na vonkajšej strane je kvet chránený plevicou, na vnútornej plievočkou. Opeľuje sa vlastným peľom. Plod je jednosemenná nažka (zrno). Jačmeň patrí medzi najstaršie pestované plodiny (pestoval sa už v 5. – 6. tisícročí pred n. l.). V súčasnosti sa pestuje na celom svete v oblastiach mierneho a subtropického pásma, je druhou najpestovanejšou obilninou. Na Slovensku sa pestuje najmä v Nitrianskom, Trnavskom a Košickom kraji na výmere okolo 159 – 250-tisíc hektárov (8 – 10 % z celkovej pestovateľskej plochy je jačmeň ozimný), priemerná úroda 2 – 4,75 t/ha. Jačmeň má vysoké nároky na podmienky prostredia, vyžaduje stredne ťažké až ťažšie hlinité alebo hlinito-ílovité pôdy dobre zásobené živinami. Využíva sa na sladovnícke (výroba sladu), potravinárske (napr. výroba pudingov, kávovej náhradky, liehovín, krúp a múky) a kŕmne účely (na kŕmenie sa využíva celé zrno a niektoré zvyšky vznikajúce pri priemyselnom spracovaní, napr. zlomkový jačmeň, sladový kvet, pivovarské mláto). Pre vysokú nutričnú hodnotu sa používa v dietetickej výžive a ako hodnotná biopotravina (jačmenné klíčky, a najmä tzv. mladý jačmeň – vysušený extrakt z lístkov mladého jačmeňa). V minulosti sa jačmeň v ľudovej strave používal vo forme krúp a múky; z krúp sa varila kaša, ktorá sa zavárala do polievok, a uvarené krúpy sa pridávali do náplne jaterníc; v horských oblastiach sa jačmenná múka pridávala i do chlebového cesta;

2. aj jarček, jarec — hovorový názov hnisavého zápalu mazových žliaz na okraji mihalníc zvyčajne spôsobeného stafylokokovou infekciou; lekársky názov hordeolum. Prejavuje sa sčervenaním, opuchom, trhavými bolesťami a postupne sa vyvíjajúcim ohraničeným abscesom podobným jačmeňu (odtiaľ hovorový názov). Po spontánnom uvoľnení hnisu bolesti ustúpia a hordeolum sa zahojí; pri liečbe sa používajú antibiotické masti a teplé obklady. Ak sa absces vyvíja na zadnej ploche mihalnice ochorenie sa nazýva chalazión.

Zverejnené v novembri 2013.

citácia

Jačmeň [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-07]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/jacmen