izolát

izolát [tal.] — izolovaný, osamotený jav, prvok, predmet ap.;

1. antropol., genet. menšia populácia (subpopulácia), v ktorej sa jedinci krížia navzájom a ktorá je reprodukčne po viacerých generáciách úplne alebo takmer úplne izolovaná od ostatnej populácie. Ľudské izoláty vznikajú z geografických alebo zo sociálnych príčin (napr. náboženstvo, kasta a etnická príslušnosť). Obmedzený výber manželských partnerov v izoláte má za následok uzatváranie sobášov medzi príbuznými, prípadne medzi členmi izolátu (→ endogamia). V dôsledku náhodných zmien v početnosti jednotlivých génov (→ génový posun), ktoré nastávajú v malých izolátoch v priebehu generácií, môžu niektoré alely z izolátu vymiznúť alebo, naopak, rozšíriť sa, môže dôjsť k nahromadeniu génov vyvolávajúcich dedičné ochorenie alebo inú dedičnú vlastnosť. Izolácia populácie však môže mať aj pozitívny efekt, napr. zabraňuje prenikaniu patologických génov zvonka. Pomerne časté sú geografické izoláty (populácie žijúce na ostrovoch, v oázach, v obciach vo vysokohorských údoliach ap.);

2. etnogr. populácia menšieho rozsahu (obec alebo skupina obcí), ktorá sa v dôsledku prírodných, náboženských alebo hospodársko-sociálnych podmienok izolovala od okolitého sociálneho prostredia a utvorila špecifické formy kultúry a spôsobu života zvyčajne s prevahou archaických prvkov. Na Slovensku v minulosti tvorili izoláty obyvatelia mnohých obcí s vysokým percentom endogamie, existovali geografické (v horských oblastiach Kysúc, Oravy, Spiša, Horehronia a Zamaguria), náboženské (evanjelické menšiny na Liptove) a národnostné izoláty (Nemci na Slovensku, Slováci v zahraničí ap.). V súčasnosti nastáva rozpad izolátov a zvyšuje sa podiel exogamných manželstiev;

3. mikrobiol. populácia buniek príslušného druhu mikroorganizmu získaná zo vzorky (napr. z hostiteľa alebo zo životného prostredia) alebo zo zmesi mikroorganizmov vo forme čistej kultúry;

4. potrav. výživová surovina; → proteínový izolát