hrádza

hrádza — 1. ban. stavebný objekt kolmý na os banskej chodby, používaný na rôzne účely (izolácia proti požiaru, tesnenie proti vniknutiu škodlivých plynov, uzáver časti banského diela, zábrana proti prievalu vody a pod.). Hrádze sú najčastejšie murované, betónové, plavené a vrecové. Prechod cez ne často umožňujú dvere, ktoré musia zodpovedať bezpečnostným požiadavkám;

2. hydrol., stav. líniová stavba s lichobežníkovým prierezom (profilom) usmerňujúca tok vody (na rozdiel od hate a priehrady, ktoré tok prehradzujú); jej dĺžka je spravidla mnohonásobkom jej šírky. Ochranné hrádze slúžia na ochranu okolia toku či prímorských pobrežných oblastí pred záplavami, napr. hrádze budované pozdĺž všetkých významných slovenských riek v nížinných oblastiach, hrádze slúžiace na tvorbu retenčných nádrží (napr. suchých poldrov na Východoslovenskej nížine) či sústava mohutných hrádzí pozdĺž pobrežia Severného mora (projekt Delta). Účelom kanálových hrádzí je vytvorenie kanálov slúžiacich ako náhony vodných elektrární (napr. derivačné kanály vážskej kaskády) či v minulosti ako náhony mlynov alebo vytvorenie kanálov na plavbu lodí (hrádze ohraničujúce plavebné kanály, napr. Vodného diela Gabčíkovo). Osobitným typom sú hrádze vybavené výpustným aj nápustným zariadením, budované s cieľom vytvoriť malé vodné nádrže, napr. rybníkové hrádze či hrádze štiavnických tajchov. Z konštrukčného hľadiska sa rozlišujú hrádze s jednoduchým lichobežníkovým prierezom a hrádze so zloženým, viacnásobne lichobežníkovým prierezom. Z hľadiska použitého materiálu sa rozlišujú zemné a kamenné hrádze. Najčastejšie sú zemné hrádze budované nasypaním a zhutnením nepriepustnej zeminy (homogénne hrádze), môžu byť bez tesnenia alebo je v nich použitý priepustný materiál, pri ktorom je potrebné tesnenie. Podľa umiestnenia sa rozlišuje jadrové tesnenie, ktoré je umiestnené v telese hrádze, a plášťové tesnenie, ktoré je na povrchu návodnej plochy hrádze. Tesnenie môže byť zemné (najčastejšie ílová vrstva na povrchu návodnej strany), betónové alebo asfaltobetónové, vhodnými materiálmi sú aj elektrárenský popolček s prísadou cementu, bentonit, polyetylénové fólie a i. Pred vybudovaním hrádze je nevyhnutné vykonať dôkladný geologický prieskum podložia stavby, ako aj budúcich zdrojov prírodného staviva (kameň, piesok, štrk, íl). Zladenie s okolitým terénom sa rieši vhodnou architektúrou, v mestách má hrádza povrch často spevnený dlažbou.

Prvé správy o budovaní hrádzí na Slovensku pochádzajú z 13. stor. (Žitný ostrov). Spočiatku sa budovali len okolo sídel, s ich organizovanou výstavbou okolo Dunaja sa začalo v 17. stor. (súvislý ochranný systém z čiastkových hrádzí však vznikol až v 19. stor.). Ochranné hrádze boli vybudované aj okolo všetkých významných tokov situovaných v nížinných oblastiach (Váh, Hron, Nitra, Latorica, Laborec, Ondava, Uh, Tisa, Slaná, Ipeľ);

3. lek. perineum — oblasť medzi predným okrajom análneho otvoru a zadným okrajom vonkajších pohlavných orgánov (u muža mieška, u ženy pošvy). V pôrodníctve sa nástrihom hrádze uľahčuje pôrod.