aglomerácia [lat.] — nahromadenie, zhluk;

1. ban. proces spekania jemnozrnných rúd alebo ich koncentrátov (zmiešaných s palivom a s vhodnými prísadami) na kusové pri vysokých teplotách, pričom sa menia aj vlastnosti aglomerovaných materiálov, predovšetkým chemické. Vyrobený aglomerát je určený na ďalšie hutnícke spracovanie. Aglomerácia sa uplatňuje najmä pri úprave chudobných železných rúd;

2. geogr. kompaktné rozsiahle zoskupenie sídel navzájom spojených rozmanitými intenzívnymi vzťahmi (výrobnými, pracovnými, kultúrno-bytovými, rekreačnými) do zložitého mnohokomponentového dynamického systému. Dôsledok prudkej industrializácie, ktorá núti obyvateľstvo zoskupovať sa vo veľkom množstve na určitom mieste. Rozlišuje sa mestská aglomerácia, ktorá vzniká združovaním viacerých okolitých sídelných celkov do jedného mestského útvaru (napr. Bratislava), sídelná aglomerácia, pri ktorej sa zhluk obyvateľstva tvorí premiestnením priemyselnej výroby z veľkých mestských aglomerácií do voľnejších priestorov (Žiar nad Hronom, Košice), a priemyselná aglomerácia, ktorá je dôsledkom sústredenia rôznych druhov výroby do jedného územného celku.

Baláš, Pavol, 25. 1. 1811 Zvolen – 17. 1. 1871 Hodruša-Hámre, okres Žiar nad Hronom — slovenský banský inžinier, projektant. R. 1833 – 37 študoval na Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, od 1837 pôsobil ako banský inžinier – merač. Meračsky zdokumentoval takmer všetky erárne bane v Banskej Štiavnici a v okolí (Vyhne, Banská Hodruša, Nová Baňa). Zabezpečoval meračské práce pri razení voznickej dedičnej štôlne a na podzemné prepojenie šácht v Banskej Hodruši a pri Banskej Štiavnici. Autor projektu a vedúci výstavby úzkokoľajnej železnice Banská Štiavnica – Hronská Dúbrava a tunela v Budapešti (Budíne). Zberateľ minerálov.

Balkai, Vojtech, aj Balkay, 23. 3. 1865 Trnava – 18. 6. 1917 Budapešť — uhorský právnik, odborník na banské právo. Od 1893 advokát v Trnave, Komárne a Sedmohradsku, 1897 – 1916 právny zástupca, prokurista štátnych kamennouhoľných baní v Uhorsku. Venoval sa otázkam banského práva, autor viacerých právnických príručiek, ako aj básní a rozprávok pre deti.

baňa —

1. → banské dielo;

2. v širšom význame komplex všetkých banských diel, stavieb a zariadení potrebných na odkrývanie, prípravu a ťažbu úžitkového nerastu. Tieto činnosti vykonáva podľa schváleného plánu ťažby banský podnik vo vymedzenom ťažobnom priestore, kde môže na dobývanie nerastov vykonávať potrebné práce, zriaďovať prevádzkové budovy a zariadenia, t. j. vykonávať banskú činnosť. Musí sa starať o bezpečnosť prevádzky a neodkladne odstraňovať nebezpečenstvo vyvolané banskou činnosťou a ohrozujúce zdravie a život ľudí. Najvyšší dozor nad dodržiavaním týchto povinností vykonávajú orgány štátnej banskej správy.

Podľa spôsobu ťažby sa rozlišujú povrchové a hlbinné bane. Povrchové bane sa skladajú z otvárky ložiska (je prístupovou cestou z povrchu k dobývanému ložisku) tvoriacej zárez a z obzoru (horizontu), na ktorom sa ložisko dobýva, ako aj zo zariadení na dobývanie napr. uhlia, rúd a úžitkových nerastov. Povrchové bane na dobývanie kameňa, štrku a piesku sa nazývajú lomy. Hlbinná baňa sa skladá z priestorov vylámaných pod povrchom (banských diel a technických zariadení) a z komplexu banských dopravných a strojových zariadení umiestnených na povrchu (budovy nad šachtou, ukladacie zásobníky, mostovky, ťažné veže, budovy úpravne, ťažné stroje, ventilátory, kompresory, kalorifery, transformátory, kotolňa, mechanické a drevoobrábacie dielne, skladiská, banské kancelárie, lampáreň, šatňa, umyváreň ap., železničné trate, visuté dráhy a cesty, otvorené skládky úžitkového nerastu, odvaly ap.).

Vlastná banská činnosť sa začína otvárkou a prípravou ložiska (razenie štôlní, šácht, prekopov, chodieb, komínov a prerážok a i. postupy potrebné na sprístupnenie ložiska i na prípravu jeho dobývania). Baňa sa otvára úvodným dielom, ktorým môže byť šachta (vyhĺbená zvislo, zriedkavo úklonne, otvárajúca ložisko vo väčšej hĺbke v rovinatom alebo v hornatom teréne) alebo štôlňa (vyhĺbená horizontálne a otvárajúca ložisko v hornatom teréne). Pri prechode ložiska do väčších hĺbok pod úroveň štôlne sa jeho hlbšia časť otvára slepou šachtou, ktorá nevyúsťuje na povrch. Vo zvislom smere je ložisko rozdelené na obzory (horizonty), t. j. na úseky, ktoré slúžia na dobývanie ložiska. Výška obzoru, čiže zvislá vzdialenosť medzi 2 obzormi, je zvyčajne 50 m. Ložisko je otvorené najmenej na 2 obzoroch. Spodný obzor slúži aj na dopravu vyrúbaného nerastu, hlušiny, materiálu a ľudí i na privádzanie čerstvého vzduchu (→ banské vetry). Vrchným (výduchovým) obzorom sa odvádza použitý vzduch z bane a dopravuje sa podsádzka i rôzny materiál. Na každom obzore sa pri šachte vytvárajú väčšie manipulačné priestory, náraziská (banské stanice, kde sa sústreďuje všetok vyťažený úžitkový nerast, hlušina a i. materiál určený na dopravu na povrch, ako aj prázdne vozy, strojové zariadenie a i.), ktorých úlohou je čo najplynulejšie a najhospodárnejšie previesť horizontálnu banskú dopravu na zvislú (prípadne úklonnú) dopravu v šachte. V nárazisku a v jeho blízkosti sú umiestnené prevádzkové komory (vozovňa pre lokomotívy, transformačná stanica, rozvodňa, čerpacia stanica so žumpou, drviareň rudy, zásobníky, dávkovacia stanica pre skipy ap.). Z náraziska sa kolmo na smer ložiska razia hlavné prekopy. Prekrížením ložiska alebo skupiny ložísk hlavným prekopom sa končí vlastná otvárka úvodných banských diel. Z hlavných prekopov v ložisku sú vyrazené sledné chodby, z ktorých približne každých 50 m vedú komíny rozdeľujúce ložisko na menšie úseky, bloky. V pripravených blokoch ložiska sa realizuje najdôležitejšia činnosť bane, dobývanie, ktoré spočíva v rozpájaní úžitkového nerastu trhavinami alebo mechanizmami (napr. raziaci stroj, banský kombajn) a v jeho doprave do úpravne.

Pri dobývaní sa používa množstvo dobývacích metód vybraných z hľadiska daných bansko-geologických a bezpečnostných podmienok ložiska. Na tenkých a stredne mocných ložiskách sa nerast dobýva v dobývacích blokoch, na vodorovných a málo uklonených ložiskách v dobývacích pilieroch a na mocných ložiskách v dobývacích komorách. Rúbanina v bloku sa ťaží v horizontálnych pásoch (plástoch), medziobzorovo a obzorovo. Ak sú podložie a nadložie pevné, vyrúbaný priestor bloku sa ponecháva voľný, ak sú hlavné nadložné horniny náchylné na zával, zavaľuje sa, pri slabom nadloží (ak je potrebné zamedziť stratám ťaženého nerastu) sa podsádza (vypĺňa) jalovou horninou (→ jalovina). Ak je uklonené ložisko rozdelené na obzory, jednotlivé obzory sa dobývajú zostupným spôsobom od vrchných obzorov smerom nadol; na ochranu vrchných obzorov sa ponechávajú väčšie ochranné piliere, ktoré sa spravidla už nedajú dobývať a predstavujú stratu úžitkového nerastu. Podľa smeru postupu dobývania sa ťaží smerom do poľa (čiže k hranici poľa) a z poľa (čiže od hranice poľa). Charakteristickým znakom banských prác v obmedzených priestorových a bezpečnostných podmienkach je ich cyklickosť – jednotlivé pracovné operácie nasledujú za sebou v určitom časovom postupe (napr. pri razení chodby strelnými prácami sa striedajú vŕtanie, nabíjanie a odstrel, vetranie, strhávanie uvoľnených balvanov, nakladanie a odvoz horniny).

Bezporuchovosť prevádzky v bani a bezúrazovú prácu baníkov zabezpečuje v miestach nesúdržných hornín výstuž banských diel. V minulosti sa na vystužovanie používalo banské drevo a murivo, v súčasnosti betón, oceľ, železobetón a i. materiál (napr. oceľové svorníky kombinované s oceľovým pletivom a so striekaným betónom).

Bezpečná prevádzka bane a zdravie baníkov pri práci vyžadujú riadne osvetlenie, vetranie a údržbu bane. Priestorové diela bane (náraziská, dielne, hlavné prekopy) majú trvalé (stacionárne) elektrické osvetlenie, baníci na pracoviskách sú vybavení elektrickými prenosnými lampami, príp. lampami s dynamami na stlačený vzduch. Vetranie (najmä uhoľnej bane) zabezpečuje prívod dostatočného množstva čerstvého vzduchu do bane, jeho rozvod na pracoviská a vývod použitého (resp. škodlivého) vzduchu z bane. V dnešných baniach sa používa umelé vetranie. Vzduch do baní sa nasáva pomocou ventilátorov a rozvádza sa na jednotlivé pracoviská, čím sa zrieďujú jeho škodlivé zložky a zamedzuje sa vzniku výbušných zmesí (napr. v uhoľných baniach) s obsahom metánu. Čerstvý vzduch vchádza vťažnou a vychádza výduchovou šachtou (štôlňou). Množstvo a zloženie vzduchu sa kontrolujú vo vetracích staniciach, na kontrolu obsahu metánu technici a strelmajstri používajú bezpečnostné lampy. Prehľad vetracej siete bane poskytuje vetracia mapa. V niektorých baniach slúži vetranie aj na ochladzovanie teploty vzduchu na potrebnú mieru. V mnohých baniach si veľkú pozornosť vyžaduje odvodňovanie, t. j. odvádzanie podzemných vôd na povrch čerpadlami alebo v členitom teréne dedičnými štôlňami. Známa je dedičná štôlňa v Banskej Štiavnici (dlhá 16 km, odvádzajúca banské vody do Hrona pri Voznici). Pohon elektrických strojov, zariadení a vŕtačiek na vzduch a osvetlenie zabezpečuje rozvodná sieť elektriny a stlačeného vzduchu. Dôležité sú opatrenia na bezúrazovú, hygienicky a zdravotne neškodnú prácu. Na zabezpečenie riadneho, bezporuchového chodu prevádzky bane, ktorý je podmienený dobrým technickým a bezpečným stavom, slúžia pravidelné prehliadky a údržba. Vykonávajú ich banskí technici alebo určení odborníci. Zvláštna pozornosť sa venuje kontrole a udržiavaniu zariadení v šachtách slúžiacich na dopravu baníkov na pracovisko a prístupových ciest s vlakovou dopravou. Na záchranných prácach v baniach a na likvidácii následkov sa zúčastňujú zbory banského záchranárstva.

banícke múzeum, banské múzeum — špecializovaný druh múzea zaoberajúci sa výskumom a dokumentáciou baníctva. Na Slovensku pôsobia: Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici (s celoslovenskou pôsobnosťou), ktoré 2015 otvorilo aj expozíciu uhoľného baníctva na Slovensku v Handlovej; Banícke múzeum v Gelnici — založené 1963; dokumentuje históriu baníctva v Gelnici a okolí (banícke svietidlá, modely baní, zariadenia na vynášanie rudy, čerpacie zariadenia a i.), ako aj dejiny mesta a okolia (národopisná expozícia, umelecká história, remeslá); Banícke múzeum v Rožňave — založené 1912 (od 1943 súčasť Mestského múzea); má expozíciu baníctva a hutníctva Gemera (stredoveké banícke pracovné nástroje, čerpadlá, kolekcia baníckych meracích prístrojov, exponáty venované životu a kultúre baníkov), expozíciu prírody Slovenského krasu a regionálnej histórie. Banská expozícia Slovenského technického múzea v Košiciach dokumentuje vývoj banskej techniky na vých. Slovensku. Dejinám baníctva na Slovensku sú venované i expozície Múzea mincí a medailí v Kremnici, Pohronského múzea v Novej Bani, Baníckeho domu vo Vyšnej Boci a i.

Banská a hutná spoločnosť, čes. Báňská a hutní společnost — jedna z najväčších účastinných spoločností v hutníctve v 1. pol. 20. stor. so sídlom v Prahe. Založená 1906 zo sliezskych podnikov s centrom v Třinci. Postupne pohltila viaceré banské, hutnícke, železiarske a stavebné podniky i obchodné spoločnosti. R. 1944 patrila k najväčším koncernom Veľkonemeckej ríše. Na území Poľska a ČSR jej patrilo 17 veľkých spoločností, na Slovensku prevzala viaceré železnorudné bane, získala väčšinu akcií Koburgovej spoločnosti (→ Koburgovci) a zlikvidovala jej vysoké pece v Stratenej a v Chyžnianskej Vode (dnes súčasť obce Lubeník), ako aj valcovňu v Pohorelej. Ponechala si závod v Trnave, neskôr prebudovaný na zbrojárske účely. Kapitálovo sa podieľala na magnezitovom priemysle. Po 1945 bola znárodnená.

Banská akadémia → Banská a lesnícka akadémia

Banská a lesnícka akadémia, aj Banícka a lesnícka akadémia — vysoká škola na výchovu banských, hutníckych a lesníckych odborníkov v Banskej Štiavnici. Jedna z prvých moderných vysokých škôl technického zamerania v Európe, jej vzor sa uplatňoval pri výučbe na viacerých európskych vysokých školách (napr. na parížskej polytechnike), navštevovali ju študenti z celej Európy. Nadviazala na tradíciu staršej školy založenej 1735. R. 1763 bola zriadená prvá katedra (chémie, mineralógie a metalurgie; profesor M. J. Jacquin), 1765 druhá katedra (matematiky, mechaniky a hydrauliky; profesor M. Poda). R. 1770 vydala Mária Terézia štatút školy s názvom Banská akadémia a bola vytvorená tretia katedra (náuky o banských dielach; profesor K. T. Delius). Lesníctvo sa pôvodne prednášalo v rámci náuky o banských dielach, 1808 bol zriadený samostatný Lesnícky ústav (profesor H. D. Wilckens), ktorý sa 1846 zlúčil s Banskou akadémiou do Banskej a lesníckej akadémie. Postupne vznikali katedry deskriptívnej geometrie a kreslenia (1839), mineralógie, geognozeológie a paleontológie (1840), ako aj katedra železohutníctva (1872), ktorá pod vedením zakladateľa A. Kerpelya dosiahla vynikajúcu úroveň. Po reorganizácii 1904 existovalo až 20 katedier zabezpečujúcich štúdium baníctva, kovohutníctva, železohutníctva a lesníctva, pričom sa osobitne prednášalo zdravotníctvo (Imrich Tóth, *1844, †1928) a účtovníctvo (Aurel Lang). Banská a lesnícka akadémia významne prispela k rozvoju vedných odborov tvoriacich náplň štúdia, v ktorom sa úzko prepájalo teoretické a praktické vzdelávanie s vedeckovýskumnou činnosťou. Po vzniku podobne zameraných odborných vysokých škôl v rakúskych a českých krajinách (1848) stratila svoj nadregionálny charakter a po zavedení maďarčiny ako vyučovacieho jazyka (1849) začala upadať, 1904 premenovaná na Vysokú školu banskú a lesnícku, 1919 sa presťahovala do Šopronu (Maďarsko). Budovy Banskej a lesníckej akadémie sú národnou kultúrnou pamiatkou.

banská komora — kráľovská inštitúcia, ktorá spravovala erárne bane a k nim patriace majetky a vyberala pre panovníka poplatky z vyťažených kovov (urbura). Banské komory existovali už za prvých uhorských panovníkov. R. 1335 Karol I. Róbert zriadil v každom banskom meste kráľovské domy (domus regia), ktoré viedol komorský gróf (comes urburae, comes camerae). Do 16. stor. bolo úlohou banských komôr vyberať poplatky pre kráľa vo výške desatiny vyťaženého zlata a osminy striebra a i. kovov. Od ťažiarov sa vykupovali aj drahé kovy, s ktorými sa nesmelo voľne obchodovať, a odovzdávali sa mincovým komorám. Dozor nad banskou a hutníckou výrobou vykonával banský majster. Za Ferdinanda I. po 1548 bola dobudovaná banská správa na str. Slovensku. Komory v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici a Kremnici boli podriadené Dolnorakúskej komore, neskôr Dvorskej komore vo Viedni, ktorá bola v pol. 18. stor. premenovaná na Dvorské kolégium pre mincovníctvo a baníctvo. Banská komora v Banskej Štiavnici v pol. 18. stor. splynula s Hlavným komorskogrófskym úradom. Banská komora v Banskej Bystrici 1851 zanikla, bola podriadená Hlavnému komorskogrófskemu úradu v Banskej Štiavnici. Na vých. Slovensku plnila funkciu banskej komory od 1567 Košická komora, 1689 vznikol v Smolníku Vrchný inšpektorský úrad, ktorý spravoval banské záležitosti tejto oblasti.

banská lokomotíva — pohonný stroj vnútrozávodnej vlakovej koľajovej dopravy v podzemných baniach; výška do 1 700 mm, rozchod koľají 600, 750 alebo 900 mm, resp. prestaviteľný v rozsahu 450 – 600 mm. Banská lokomotíva môže byť poháňaná spaľovacím motorom alebo motorom na stlačený vzduch. Ekologicky výhodná je lokomotíva s elektromotorom napájaným z akumulátorov (používa sa vo výbušnom prostredí) alebo z trolejovej siete.

banská mapa — zmenšený generalizovaný konvenčný obraz banských diel a objektov v podzemí a na povrchu vyhotovený podľa osobitného predpisu vo vhodnej mierke. Historické banské mapy sú známe zo 16. stor. (mapa soľných baní v Tirolsku, 1531, v Salzburgu, 1534), zmienka o vyhotovení banských máp na Slovensku je z 1535, najstaršia zachovaná je banská mapa štôlne v Jarabej (1569). V 18. stor. boli tvorcami máp banskí odborníci a kartografi S. Mikovíni, Kristián Fridrich Angerstein (*?, †1761) a M. Zipser, v 19. stor. A. Péch.

banská miera — v minulosti územie, na ktorom banská vrchnosť prideľovala vyhradené ložiská nerastov uchádzačom o ťažbu. Pôvodné banské miery udeľovali a príslušné územia vymeriavali banskí majstri, od 16. – 17. stor. banské súdy, od vydania Všeobecného banského zákona banské kapitanáty, po nich banské hajtmanstvo v Bratislave a 1940 – 53 obvodné banské úrady.

V stredoslovenských banských mestách mala šachtová banská miera pôvodne tvar obdĺžnika s dĺžkou strany 112 m a s celkovou plochou 12 544 m². Štôlňová banská miera bola obdĺžnikového tvaru s rozmermi 252 × 84 m a s celkovou plochou 21 168 m². Podľa nariadenia Dvorskej komory z 1792 dolnouhorská (t. j. stredoslovenská) banská miera mala mať obdĺžnikový tvar, rozmery 448 × 122 m a plochu 51 478 m² , čím sa líšila od hornouhorskej (t. j. východoslovenskej) banskej miery. Všeobecný banský zákon (1854) zaviedol jednotné banské miery. Jednoduchá banská miera mala plochu 45 116 m² a jej kratšia strana nesmela merať menej ako 106 m. Dve jednoduché banské miery ležiace vedľa seba dlhšou stranou dávali dvojitú banskú mieru s dĺžkou každej strany minimálne 212 m. Banská miera siahala do nekonečnej hĺbky. Viac banských mier tvorilo banské pole. Banská miera sa vymeriavala od jedného pevného bodu na ložisku (zarážkového bodu), zaniesla sa do banskej mapy a zapísala sa do banskej knihy údelov. Zvyšok plôch medzi banskými mierami, na ktorý nebolo možné položiť celú banskú mieru, nazývaný prebytok, sa zapožičiaval najmä vlastníkom susedných mier. Banská miera sa v teréne vytyčovala pomocou pevných bodov. Na dobývanie nerastov vyskytujúcich sa iba na povrchu, napr. v pieskových nánosoch, náplavoch a starých odvaloch, sa prideľovala povrchová miera. V súčasnosti banské miery a banské pole nahradil dobývací priestor.

banská signalizácia — signalizačný systém v bani slúžiaci na dorozumievanie zo vzdialených miest akustickým alebo optickým spôsobom. Zahŕňa signalizačné zariadenie (mechanické alebo elektrické) a signalizačnú tabuľu s prehľadom signálov používaných pri jednotlivých úkonoch, ako aj legendu k nim. Inštaluje sa pri doprave, najmä na lane, a pri prácach vyžadujúcich bezpečnosť okolitých pracovníkov. Ako podsystém je prepojený aj s banským dispečingom.

banská správa —

1. sústava orgánov štátnej správy v oblasti banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom. Začiatky banskej správy na Slovensku siahajú do obdobia vlády Arpádovcov. Jej základom bol banský a mincový monopol prislúchajúci kráľovi, ktorý zriaďoval banské komory ako výkonný orgán banskej správy. Postupne sa vyvinuli dve hlavné územné oblasti, a to stredoslovenská a spišskogemerská oblasť (aj smolnícka; do rúk štátu prešla až 1690), ktorých vývoj bol odlišný. Vo vyspelejšej stredoslovenskej banskej oblasti prebral od konca 16. stor. funkciu banskej správy Hlavný komorskogrófsky úrad so sídlom v Banskej Štiavnici, ktorý sa riadil zásadami Maximiliánovho banského poriadku a 1747 sa v rámci reforiem Márie Terézie pretvoril na kolegiálnu inštitúciu byrokratického typu. Dekrétom z 1807 bolo baníctvo v celom Uhorsku podriadené Uhorskej komore, ktorá patrila pod Dvorskú komoru vo Viedni a táto úloha jej zostala až do 1848.

Zavedením Všeobecného banského zákona 1854 boli ako prvostupňová banská vrchnosť zriadené banské kapitanáty (na Slovensku dva) s banskými komisariátmi ako ich pomocnými orgánmi (nahrádzali zrušené dištriktuálne a substitučné súdy). Banské kapitanáty existovali aj po vzniku ČSR až do 1934, keď boli zrušené a nahradené revírnymi banskými úradmi (Banská Bystrica, Spišská Nová Ves, Rožňava) s banskými inšpektorátmi ako pomocnými orgánmi. Ako druhostupňová banskoadministratívna inštitúcia bol 1918 vytvorený Vládny komisariát pre banské a hutnícke záležitosti so sídlom v Bratislave, ktorý bol 1934 zrušený a nahradený Banským hajtmanstvom. Po novej reorganizácii 1940 bolo Banské hajtmanstvo spolu s jemu podliehajúcimi revírnymi banskými úradmi zrušené a namiesto nich vznikli obvodné banské úrady fungujúce dodnes. R. 1946 – 52 pôsobilo ako najvyšší orgán pre správu znárodnených baní Oblastné riaditeľstvo baní a hút na Slovensku so sídlom v Bratislave. R. 1954 bol v Prahe vytvorený Ústredný banský úrad, ktorému až do vytvorenia Slovenského banského úradu 1968 podliehali obvodné banské úrady na Slovensku. V súčasnosti vykonávajú banskú správu na Slovensku Ministerstvo hospodárstva SR (ako ústredný orgán štátnej banskej správy), Hlavný banský úrad (ako orgán štátnej správy na ochranu a využívanie nerastných surovín i ako štátny odborný dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, bezpečnosťou prevádzky v banskej činnosti a pri používaní trhavín) a päť obvodných banských úradov so sídlom v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Prievidzi a Spišskej Novej Vsi;

2. technickoadministratívny orgán na riadenie prevádzky bane, ktorý sa stará o technicko-výrobnú, obchodno-ekonomickú a administratívno-účtovnú stránku banskej výroby.

banská voda — voda vyskytujúca sa v banskom priestore a na jeho povrchu mimo verejného toku. Jej odstraňovanie a premiestňovanie predstavuje dôležitý technický aj ekonomický problém pri dobývaní nerastných surovín. Z banských diel sa odstraňuje čerpadlami umiestnenými v podzemných čerpacích staniciach. V minulosti sa uplatňoval aj výtok samospádom cez dedičné štôlne.

banské bezpečnostné predpisy — súhrn predpisov a pokynov na zabezpečenie bezporuchovej a bezúrazovej prevádzky pri banskej činnosti vykonávanej v podzemí a v povrchových lomoch. Týkajú sa elektrických a strojárskych zariadení, ich prevádzky, banských strojov a zariadení, strojov na banskú dopravu, vetrania baní a banských prevádzok, ochrany baní proti výbuchu a prenosu výbuchu uhoľného prachu, ako aj razenia, dobývania a údržby banských diel, odvodňovania baní, dopravy a skladovania. Zahŕňajú opatrenia proti vzniku banských požiarov a na ich zdolávanie, ako aj požiadavky na pracovné prostredie v bani. Ich dodržiavanie kontroluje banský dozor.

banské dielo — umelo vyrazený priestor v hlbinnej bani slúžiaci podľa rozmerov, polohy a účelu na otvárku a prípravu ložiska, ťažbu úžitkových nerastov účelnou dobývacou metódou, ako aj na dopravu, vetranie, odvodňovanie a i. Z povrchu sa do bane vchádza úvodným dielom. Podľa smeru razby sa rozlišujú zvislé (šachty, komíny), vodorovné (štôlne, chodby a prekopy) a úklonné (úpadnice, zvážne šachty, úklonné šachty a komíny) banské diela. Zvláštnymi druhmi banského diela sú dedičná štôlňa (najhlbšie horizontálne banské dielo) a slepé šachty, ktoré neústia na povrch.

banské lano — najcitlivejšia časť ťažného zariadenia v bani, jeden z najdôležitejších článkov bezpečnej prevádzky úklonných a zvislých jám. Používajú sa drôtené (oceľové) laná, podľa tvaru prierezu okrúhle a ploché laná. Okrúhle (jedno-, dvoj-, trojpramenné) laná s rovnosmerným alebo s protismerným spletením sa používajú pri ťažných strojoch s bubnami, ploché laná pri bobinových strojoch s hnacím kotúčom a s protilanom.

banské meračstvo — špecializovaný odbor meračstva zameraný na poznávanie pracovného prostredia v bani, na stanovenie jeho priestorových závislostí a na zber informácií potrebných na zabezpečenie banskej prevádzky. Pomocou geodetických prístrojov a metód zameriava banské priestory, vyhodnocuje merania a graficky ich spracúva, a to najmä v podobe banskej mapy. Vedecké základy banského meračstva na Slovensku položili S. Mikovíni a činnosť Banskej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. V súčasnosti sa touto problematikou zaoberá Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach.

banské pole — v minulosti vymedzená časť ložiska udeľovaná banskou vrchnosťou žiadateľovi o ťažbu. Udelené banské pole sa vytyčovalo od jedného pevného bodu ležiaceho na ložisku (tzv. zarážkového bodu), zanieslo sa do banskej mapy a zapísalo sa do knihy údelov. Tvorila ho skupina banských mier ležiacich vedľa seba vrátane prípadných prebytkov. Podľa Všeobecného banského zákona z 1854 sa na naftové a uhoľné ložiská mohli udeliť 4 dvojité a na ostatné ložiská vyhradených nerastov 4 jednoduché banské miery. Plocha banského poľa, ktoré tvorili 4 dvojité banské miery, bola 360 924 m², plocha ložiska so 4 jednoduchými mierami 180 464 m².

banské vetry — atmosférický vzduch, ktorý vchádza z povrchu do bane, kde vplyvom banského prostredia mení svoje zloženie. Stráca kyslík, priberá oxid uhličitý, škodlivé (dusivé), jedovaté alebo výbušné plyny (metán, dusík, oxid uhoľnatý, sulfán), ako aj prach a sadzu, mení sa jeho vlhkosť, teplota, tlak a hustota.

banský dispečing — systém zvukového káblového spojenia podzemných pracovísk s riadiacim pracoviskom na povrchu alebo v bani. Býva umiestnený na náraziskách strojovní ťažného stroja, pri čerpacej stanici a v uhoľných baniach na všetkých poruboch, v rudných baniach v centrálnych miestach dobývania. Od systému telefónneho spojenia sa odlišuje tým, že prijímací zvuk je zosilnený cez reproduktor a vysielací zvuk sa realizuje cez špeciálny mikrofón. Centrála dispečingu je vybavená technologickou schémou s vyznačením pracovísk vetracích a čerpacích zariadení a snímaním chodu vybraných strojných zariadení s príslušnou signalizáciou.

banský dozor — dohľad orgánov nad dodržiavaním banských predpisov. V Slovenskej republike ho vykonávajú orgány štátnej banskej správy (jej ústredný orgán Ministerstvo hospodárstva SR a Hlavný banský úrad s obvodnými banskýmí úradmi) prostredníctvom banských inšpektorov (ústredných alebo obvodných). Uskutočňujú odborný technický dozor nad bezpečnosťou a hospodárnosťou technických zariadení v oblasti banskej správy, štátny odborný dozor nad racionálnym využívaním ložísk nerastov a zabezpečovaním chránených záujmov pri prieskume a ťažbe nerastných ložísk, pri úprave a zošľachťovaní nerastov, ako aj pri zriaďovaní alebo pri likvidácii banských diel a lomov. Zabezpečujú kontrolu trhacích prác a dozor nad používaním výbušnín v priemysle.

banský inšpektor — pracovník orgánu štátnej banskej správy poverený vykonávaním banského dozoru; pri Hlavnom banskom úrade pôsobí ústredný banský inšpektor, pri obvodnom banskom úrade obvodný banský inšpektor. Môže vstupovať do ťažobných priestorov, zisťovať potrebné skutočnosti, požadovať predloženie príslušných dokumentov, dávať záväzné pokyny na odstránenie nedostatkov, prípadne aj na zastavenie prevádzky, zakázať vykonávanie určitých prác, zadržať preukaz o odbornej spôsobilosti ap.

banský kombajn — strojné zariadenie slúžiace na mechanické razenie banských diel (raziaci banský kombajn) a na dobývanie (dobývací banský kombajn). Vykonáva viaceré pracovné operácie súčasne (napr. rozpájanie, nakladanie a odvoz rozpojenej horniny z čelby na nadväzujúce dopravné zariadenie), čím sa zabezpečuje kontinuálne razenie banských diel alebo dobývanie, vysoký výkon a bezpečnosť práce.

banský majster —

1. v minulosti úradník v banských mestách dozerajúci na banskú výrobu. Ustanovovali ho richtár a rada. Podľa artikúl východoslovenských banských miest z 1487 a inštrukcií mesta Kremnica z 1537 udeľoval banský majster banské oprávnenie, vymeriaval banské miery a banské polia, povoľoval prerušenie práce v baniach, dozeral nad banskou výrobou a spravoval lesy patriace baniam. Podliehali mu všetci robotníci a úradníci v baniach, hutách a lesoch. Mal aj súdnu právomoc v menších banských sporoch (po vydaní Maximiliánovho banského poriadku 1573 ho nahradil banský súd);

2. v súčasnosti banský technik, ktorý pripravuje, riadi a kontroluje prácu baníkov priamo na pracoviskách.

banský otras — zvláštny prejav horninového tlaku v bani za určitých prevádzkovo-geologických podmienok, sprievodný jav dobývania ložísk. Nastáva náhle a s veľkou prudkosťou. Jeho príčinou je náhle vyrovnanie latentného napätia v horninovom masíve za premeny potenciálnej energie na prácu. Môže sa prejaviť náhlym poklesom nadložia a zavalením dobývaného priestoru, zdvihnutím podložia, vytlačením masy ložiska do vyrúbaného priestoru či chodby alebo porušením celého horninového telesa. Následkom banského otrasu vznikajú veľké materiálne škody a často aj obete na ľudských životoch.

banský plyn — zmes plynov vyskytujúca sa predovšetkým v uhoľných baniach. Všeobecne sa skladá z 5 – 10 % oxidu uhličitého a 90 – 95 % metánu, ktorý vzniká pri preuhoľňovacích procesoch. Často obsahuje aj vyššie homológy alkánov (etán, propán, bután ap.), a to najmä v blízkosti ložísk zemného plynu a nafty. V menšej miere obsahuje aj ďalšie plyny (sírovodík, vodík, dusík). Môže sa vyskytovať voľný v dutinách a puklinách hornín alebo adsorbovaný v uhlí na jeho voľných plochách. Emisia banského plynu nastáva v dôsledku vstupu banského diela do ložiska alebo do okolitých hornín, keď pod vplyvom zmeny tlaku vystupuje do banských vetrov.

banský požiar — nebezpečná udalosť s možnými tragickými následkami vyskytujúca sa najčastejšie v uhoľných baniach. Vzniká samovznietením uhlia v stropoch chodieb a v pilieroch, vyhorením nálože trhavín, krátkym spojením elektrického vedenia, po výbuchu plynov, neopatrným zaobchádzaním s lampami a nepozornosťou pri práci. Šíri sa proti prúdu čerstvého vzduchu a v dôsledku nedokonalého horenia vznikajú nebezpečné splodiny.

banský regál — súbor výsadných práv panovníka na vyhradené úžitkové nerasty, na ich ťažbu a využitie (v Uhorsku medzi ne patrilo zlato, striebro, meď, olovo, cín, soľ, neskôr aj železo a i.). Do 1. pol. 16. stor. bol panovník ich výhradným vlastníkom, neťažil ich však vo vlastnej réžii, ale právo na ich ťažbu poskytoval iným subjektom za poplatok (urbura) spojený s určitými výsadami (→ banské slobody). Banský regál sa odvíjal od pozemkového regálu. Súčasná právna úprava tento inštitút nepozná, ale práva, ktoré si v minulosti vyhradzoval panovník v prípade vyhradených nerastov, si v súčasnosti vyhradzuje štát (má vrchný dozor nad banskou činnosťou).

banský register — evidencia o vydaní banských oprávnení fyzickým a právnickým osobám vedená na každom obvodnom banskom úrade. Jej súčasťou je zbierka listín obsahujúcich odpisy všetkých vydaných oprávnení.

banský revír —

1. združenie banských podnikateľov, ktorých bane sa nachádzali na jednom ložisku alebo na určitom území. Banský revír sa zriaďoval na základe Všeobecného banského zákona z 1854. Slovenský banský revír bol utvorený až 1926;

2. územie s baňami, ktoré navzájom súviseli polohou, vlastníctvom, dobývaním nerastov alebo inými záujmami. Na Slovensku boli najznámejšie banskoštiavnický, kremnický, handlovský, novácky, rožňavský revír a i.

banský úrad — orgán štátnej správy zodpovedný za dozor pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom. Do jeho pôsobnosti patria predovšetkým určovanie, zmena alebo zrušenie chránených ložiskových území a dobývacích priestorov a vedenie ich evidencie; povoľovanie otvárky, prípravy a dobývania výhradných ložísk a v určených prípadoch povoľovanie vyhľadávania a prieskumu výhradných ložísk, ako aj zabezpečenie alebo likvidácia hlavných banských diel a lomov pred zastavením ich prevádzky; určovanie nevyhnutných opatrení, najmä poradia a spôsobu dobývania výhradných ložísk, ak by otvárkou, prípravou a dobývaním bola ohrozená prevádzka alebo využitie výhradného ložiska v dobývacom priestore inej organizácie; vydávanie povolení na dobývanie ložísk nevyhradených nerastov, vedenie evidencie dobývacích priestorov a ich zmien; vydávanie súhlasu na povolenie stavieb a zariadení v chránenom ložiskovom území; nariaďovanie vyhotovenia alebo doplnenia banskomeračskej a geologickej dokumentácie, ak chýba alebo ak je nedostatočná; vydávanie povolení na osobitné zásahy do zemskej kôry; vydávanie povolení na zabezpečenie alebo na likvidáciu starých banských diel; povoľovanie trhacích prác, umiestnenia stavieb a užívania, zrušenia alebo odstránenia skladov výbušnín v prípadoch a za podmienok stanovených zákonom; vydávanie banských oprávnení a rozhodovanie o ich odňatí, resp. zrušení; vedenie banského registra vydaných banských oprávnení. Najvyšším banským úradom na Slovensku je Hlavný banský úrad, ktorému podliehajú obvodné banské úrady zriadené v hlavných banských obvodoch.

banský vozík — najpoužívanejší koľajový dopravný prostriedok v banských štôlňach. V súčasnosti má plechovú korbu (v minulosti bývala aj drevená), vyprázdňuje sa vyklopením; má objem asi 1 m³ (až 1,5 t nákladu), rozchod koľajníc 450 – 650 mm.

banský výbuch — náhle vznietenie a výbuch výbušných plynov (metán) alebo uhoľného prachu. Metán so vzduchom tvoria výbušnú zmes. Spodná hranica výbušnosti je asi pri obsahu 5 objemových % metánu, vrchná asi pri obsahu 13 objemových % (slabšia zmes nehorí a nevybuchuje, silnejšia horí, ale nevybuchuje). Preventívne opatrenia baní proti výbuchom spočívajú v dobrom prívode čerstvého vzduchu, čím sa obsah metánu zníži pod 5 objemových %. Nebezpečnejšia je zmes rozvíreného uhoľného prachu so vzduchom. Výbuchom uhoľného prachu sa predchádza zvlhčovaním alebo práškovaním pomocou kamenného prachu.

banský výťah — zariadenie na prepravu materiálu v bani na vyšší obzor. Je vybavené ťažným vrátkom so spoľahlivými brzdami.

banský záchranný dýchací prístroj — prístroj chrániaci dýchacie orgány človeka pred účinkami škodlivých prímesí banského ovzdušia a umožňujúci pobyt a prácu v nedýchateľnom ovzduší bane. Je konštruovaný s otvoreným alebo s uzatvoreným dýchacím okruhom.

Konštrukcia s otvoreným dýchacím okruhom sa skladá z masky, z nádoby so stlačeným vzduchom vybavenej redukčným ventilom a z vdychovacej komory s regulačnými ventilmi. Dýchanie umožňuje stlačený vzduch privádzaný do masky cez redukčný ventil, ktorý sa po výdychu vypúšťa mimo prístroja. Prístroj s uzavretým dýchacím okruhom je navyše vybavený dýchacím vakom a pohlcovačom oxidu uhličitého a vlhkosti. Umožňuje regeneráciu vydychovaného vzduchu.

Hatala, Jozef, 27. 2. 1937 Chmiňany, okres Prešov — slovenský banský odborník. R. 1960 – 98 pôsobil na Banskej fakulte (dnes Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií) Vysokej školy technickej (dnes Technická univerzita) v Košiciach, 1981 – 85 vedúci Katedry dobývania ložísk; 1995 profesor. Zameriaval sa na problematiku geotechniky a podzemného staviteľstva, jeho výskumné práce z oblasti mechaniky hornín sa uplatnili v uhoľnom a magnezitovom priemysle. Autor 61 odborných príspevkov v domácich a zahraničných vedeckých časopisoch, 14 vysokoškolských učebných textov a 3 patentov, spoluautor učebnice Razenie banských diel (1977). Od 1979 člen Medzinárodnej spoločnosti pre mechaniku hornín (International Society for Rock Mechanics), od 1987 člen Medzinárodného byra pre mechaniku hornín pri Organizačnom komitéte svetových banských kongresov (International Bureau of Strata Mechanics, World Mining Congress International Organising Committee).

Hencl, Vladimír, 17. 6. 1928 Viedeň — český banský odborník. Od 1952 pôsobil v Ústave pre výskum rúd v Prahe, 1978 – 93 na Banskom ústave ČSAV (dnes Geologický ústav Akadémie vied ČR a Ústav štruktúry a mechaniky hornín Akadémie vied ČR); 1974 DrSc. Zaoberal sa úpravou nerastných surovín, najmä magnetickou separáciou. Autor práce Mokré magnetické rozdružování slabě magnetických minerálů (1974), 57 príspevkov v domácich a zahraničných vedeckých a odborných časopisoch, 22 patentov, z ktorých zvlášť významný bol patent na vysokogradientový magnetický separátor VMS-100 použitý v Železorudných baniach v úpravni závodu v Rudňanoch.

Hlavná banská záchranná stanica — najvyšší výkonný, riadiaci a kontrolný orgán banskej záchrannej služby pre všetky banské závody na Slovensku. Založená 1957 ako Ústredná banská záchranná stanica v Handlovej, od 1960 Hlavná banská záchranná stanica s dočasným sídlom v Handlovej, od 1963 so sídlom v Prievidzi ako odštepný závod Hornonitrianskych baní Prievidza. Pre všetky organizácie vykonávajúce banskú činnosť na území SR vykonáva banské záchranné služby, a to pri záchrane ľudských životov a majetku pri závažných prevádzkových nehodách, poskytovaní lekárskej služby a prvej pomoci v podzemí, v oblasti techniky analýzy plynov a plynných škodlivín, hasiacich zariadení, hasiacej, dýchacej, oživovacej a inertizačnej techniky i inertizácie prostredia, ako aj ďalšie činnosti v oblasti poradenstva, zaškolenia, predaja a servisu špeciálnej lezeckej techniky, priemyselného lezectva a i.

História banskej záchrannej služby na Slovensku je spojená so začiatkom ťažby uhlia v Handlovej, kde sa vyskytovali nehody vyžadujúce si zriadenie záchrannej služby s protiplynovou ochranou. Preto Banský kapitanát v Banskej Bystrici nariadil 1914 zriadiť pri uhoľnej bani v Handlovej záchrannú stanicu. V prvých rokoch boli členmi záchranárskych čiat najmä banskí dozorcovia, neskôr sa za záchranárov prijímali i kvalifikovaní baníci. Vedúcim záchranárskeho zboru bol banský inžinier vymenovaný riaditeľom. Výcvik nových záchranárov i cvičenia boli oveľa jednoduchšie a v menšom rozsahu ako v súčasnosti. Po veľkých haváriách v českých uhoľných revíroch v 30. rokoch 20. stor. vydalo banské hajtmanstvo v Brne nový predpis, ktorý po prvýkrát nariadil vypracovať havarijné plány vo všetkých baniach a v podstate platil aj pre Slovensko. Základy novej organizácie banskej záchrannej služby, rozsah vybavenia záchranárskych staníc dýchacou technikou, pokyny na jej údržbu a používanie, ako aj povinnosti týkajúce sa záchranárskych zborov stanovila vyhláška ministerstva priemyslu z 1947, ktorej základné nariadenia v podstate platia dodnes. Hoci sa jej platnosť vzťahovala len na Čechy a Moravu, bola použitá aj pre jedinú, v tom čase sústavne v akcieschopnom stave udržiavanú záchrannú službu v Handlovej. Na Slovensku bola situácia veľmi nepriaznivá, pretože prevažnú časť banského sektora tvorili neuhoľné bane, kde bolo potrebné zriaďovať záchranné stanice od základu. Preto sa po reorganizácii banskej záchrannej služby 1957 presunulo ťažisko novovybudovanej organizácie banskej záchrannej služby postupne do uhoľného baníctva a bola zriadená Ústredná banská záchranná stanica.

Hlavný banský úrad — orgán štátnej banskej správy, najvyšší banský úrad na Slovensku zriadený 1996 so sídlom v Banskej Štiavnici. Podlieha mu päť obvodných banských úradov so sídlami v Bratislave, Prievidzi, Banskej Bystrici, Spišskej Novej Vsi a Košiciach.

hĺbenie — ban. razenie zvislého alebo veľmi ukloneného banského diela (úklon väčší ako 45°) smerom zhora nadol vrátane všetkých s tým súvisiacich prác (rozpojovanie trhacími prácami, odťaženie horniny, odčerpanie banských vôd, vetranie, vystužovanie a vystrojenie banského diela). Technicky aj ekonomicky náročné je hĺbenie jám z povrchu, ktoré je ovplyvňované najmä fyzikálno-mechanickými vlastnosťami horninového útvaru, jeho vododajnosťou, plynodajnosťou, celkovými úložnými pomermi, ako aj požadovanými parametrami jamy. Bežné spôsoby hĺbenia sa líšia najmä organizáciou technologického postupu (napr. postupné, súbežné a i. hĺbenia). Využívajú sa na lanovom závese prestaviteľné vŕtacie súpravy, pri nakladaní rozpojenej horniny drapákové nakladače a na jej odťaženie provizórne alebo definitívne ťažné stroje. Pri hĺbení slepých jám a šibíkov, ktoré neústia na povrchu, sa využívajú jednoduchšie zariadenia a postupy. Špeciálne spôsoby hĺbenia sa uplatňujú v ťažkých hydrogeologických podmienkach, v ktorých sú bežné spôsoby hĺbenia technicky alebo ekonomicky vylúčené. Ich podstatou je použitie originálnej výstuže a postupu vystužovania (napr. spustenou výstužou) alebo preventívna úprava horniny jej odvodnením, prípadne spevnením (napr. kesónovanie, chemické spevňovanie, injektáž, zmrazovanie). Známe je aj hĺbenie jám vŕtaním, ktoré umožňuje vysokú mechanizáciu práce, ale jeho použitie závisí od pevnosti hornín.

hlbinná baňa → baňa

Hlisnikovský, Josef, 12. 2. 1905 Frýdek-Místek – 24. 5. 1972 Praha — český banský odborník. R. 1932 – 33 pôsobil na Vysokej škole banskej v Příbrame, 1933 – 42 vo firme Bratia Eickhoffovci v Ostrave, 1942 – 45 internovaný v koncentračnom tábore, 1945 pracovník Banskej a hutníckej spoločnosti v Ostrave, 1946 – 51 národného podniku Československé doly v Ostrave, 1951 – 56 Ministerstva palív a energetiky v Prahe, 1957 – 59 prednášal na Banskej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach (dnes Technická univerzita), 1959 – 70 na Vysokej škole banskej v Ostrave; 1966 profesor. Priekopník mechanizácie dobývacích a prípravných prác v baníctve, prispel k zdokonaleniu strojového vybavenia slovenského baníctva. Autor dvoch vysokoškolských učebných textov a publikácií Uhelní pluh (1951), Důlní kombajny (1952) a Dobývací stroje a zařízení v hlubinných a povrchových dolech (1957). Popredný československý entomológ amatér, zameriaval sa na výskum taxonómie radu Coleoptera (chrobáky), z ktorého publikoval asi 60 prác.

Hlôška, Samuel, 16. 11. 1890 Pukanec, okres Levice – 17. 3. 1983 Banská Bystrica — slovenský banský odborník. Počas 1. svetovej vojny v ruskom zajatí, 1922 – 27 pracovník štátnych banských správ v Moste a Banskej Bystrici, 1927 – 40 Handlovských uhoľných baní, 1941 – 45 expert Spolku pre chemickú a hutnú výrobu v Bratislave, 1946 – 51 riaditeľ národného podniku Bane a huty na Slovensku, 1951 – 52 prednášal na Banskej fakulte SVŠT v Bratislave (1951 – 52 jej prodekan), 1952 – 60 na Fakulte geologicko-geografických vied, resp. Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave (1953 – 54 jej prodekan a 1954 – 56 dekan); 1951 prof. Popredný odborník v hlbinnom vŕtaní a v inžiniersko-geologických prieskumoch, prispel k technickému rozvoju baníctva na Slovensku. Autor niekoľkých vysokoškolských učebníc, odborných príručiek a monografií, napr. Ako správne riešiť vetranie v baniach (1954).

hydrocyklón [gr.] — zariadenie na mokré triedenie, rozdružovanie a zahusťovanie drobnozrnných materiálov alebo kalov. Využíva pôsobenie odstredivej, dostredivej, vztlakovej a tiažovej sily, pričom pohyb častíc materiálu závisí od ich výslednice. Zmes materiálu a kvapaliny (najčastejšie vody) je pod tlakom tangenciálne privádzaná do valcovitej časti hydrocyklónu, kde pri jej rotácii dochádza k vytláčaniu väčších alebo ťažších zŕn materiálu na stenu hydrocyklónu, po ktorej skrutkovito kĺžu do spodného výpustného otvoru a tvoria ťažký, hrubý alebo zahustený produkt. Rotáciou zmesi sa v strede hydrocyklónu vytvára podtlak, ktorý vynáša menšie alebo ľahšie zrná materiálu a kvapalinu do výpustného otvoru v jeho hornej časti, odkiaľ vychádza ľahký, jemný alebo vyčerený produkt. Na zvýšenie efektívnosti rozdružovania sa voda často nahrádza kvapalinou s väčšou hustotou alebo suspenziou (napr. ferosilícia). Prednosťou hydrocyklónu je vysoký výkon, ktorý rastie s priemerom jeho valcovitej časti. Efektívnosť činnosti hydrocyklónu možno ovplyvniť najmä voľbou vhodného pomeru veľkosti výpustných otvorov alebo sklonu jeho kužeľovej plochy. Zvýšenie výkonu umožňuje aj zostava viacerých, paralelne pracujúcich hydrocyklónov, tzv. multicyklón. Hydrocyklóny sa využívajú najmä pri úprave nerastných surovín, recyklácii odpadov, ako aj v keramickom a chemickom priemysle.

hydromonitor [gr. + lat.] — ban. zariadenie usmerňujúce prúd tlakovej vody na stenu horniny, ktorú treba rozpojiť. Jeho konštrukcia umožňuje usmerňovanie prúdu vody v horizontálnej i vo vertikálnej rovine, môže byť stabilný alebo na pohyblivom podvozku.

izolačné dvere — ban. súčasť zariadenia aktívnej preventívnej ochrany podzemných banských diel pred účinkami prietrže plynov alebo prievalu vôd, ktorá sa často využíva aj na zlepšenie vetrania určitých častí bane.

jadrovnica — dutá oceľová rúra, ktorá sa používa na odoberanie vrtných jadier, teda neporušenej vzorky horniny pri jadrovom vŕtaní. Nachádza sa nad jadrovacou korunkou (nad jadrom vrtákom) a na hornom konci je závitom pripojená na tzv. trojspojník. Dĺžka jadrovnice je zároveň dĺžkou vrtného jadra. Jadrovnica býva jednoduchá, dvojitá (rúra v rúre) alebo trojitá, jednotlivé typy sa od seba líšia iba privádzaním a odvádzaním vrtného výplachu. Pri jednoduchej jadrovnici dochádza k omývaniu vrtného jadra vrtným výplachom, a tým aj k možnému prvotnému nevytiahnutiu vrtného jadra z vrtu. Túto nevýhodu odstraňuje dvojitá, resp. trojitá jadrovnica.