Delta

Delta, plán Delta, Deltawerken — súbor technických zariadení, ktorých cieľom je ochrana morského pobrežia Holandska, t. j. priľahlého územia v ústiach riek Rýn, Mása a Šelda ležiacich z veľkej časti pod úrovňou mora, pred zátopovými vlnami vyvolanými kombinovaným účinkom extrémnych prílivových a veterných vĺn. Impulzom na realizáciu plánu Delta boli katastrofálne záplavy vo februári 1953, počas ktorých 1 835 ľudí prišlo o život, 500-tisíc o obydlia a bola zaplavená asi tretina územia Holandska. Podstatou projektu Delta je sústava mohutných hrádzí pozdĺž morského pobrežia kombinovaná so systémom regulovateľných priepustí v hrádzach a ústiach riek. V rokoch 1954 – 97 bolo vybudovaných 15 súborov technických diel: Stormvloedkering Holandsee IJssel (1958, uzáver toku IJssel, najcitlivejšie miesto pobrežia), Zandkreekdam (1960), Veerse Gatdam (1961, dĺžka 2,8 km, najjužnejšia hrádza, vzhľadom na severozápadnú orientáciu najviac vystavená silným morským príbojovým vlnám), Grevelingendam (1965), Volkerakdam (1969), Haringvlietdam (1970, dĺžka 5 km, 17 haťových uzáverov), Brouwersdam (1971, hrádza bez hatí), Markierzaatskade (1983), Oosterscheldekering (1986, dĺžka 3 km, technicky najnáročnejšia, pozostávajúca z dvoch haťových uzáverov a 62 posuvných vrát, ktoré sa v prípade potreby uzavrú za 1 hodinu, čím zabránia prieniku morskej vody do vnútrozemia), Oesterdam (1987), Philipsdam (1987), Bathse spuisluis (1987), Maeslantkering (1997), Hartelkering (1997). Sústava diel plánu Delta predstavuje významný komunikačný systém (korunami hrádzí dlhými niekoľko 100 km vedú cestné komunikácie a inžinierske siete). Projekt okrem prvotnej ochrany pred búrkovými prílivmi obmedzil prienik slanej morskej vody do zásob sladkej vody, umožnil vznik nových rekreačných oblastí a i., spôsobil však i zmenu zloženia pôvodných ekosystémov. Podobným, i keď len čiastočným riešením ochrany sú protipovodňové pohyblivé bariéry na rieke Temža pri Londýne (Spojené kráľovstvo) a v Nevskej zátoke pred Petrohradom (Rusko).