Heidelberg

Popis ilustrácie

Heidelberg s hradom a Starým mostom premosťujúcim rieku Neckar

Text hesla

Heidelberg [haj-] — mesto v západnej časti Nemecka v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko na východnom okraji Hornorýnskej nížiny na rieke Neckar; 160-tis. obyvateľov (2017). Priemysel strojársky (výroba dopravných prostriedkov a i.), jemnej mechaniky, elektrotechnický, chemický, kožiarsky, potravinársky, drevársky, papiernický, polygrafický. Dopravná križovatka.

Osídlené už v prehistorickom období (nález sánky Homo heidelbergensis; asi spred 500-tis. rokov), okolo 800 pred n. l. keltské opevnenie, od polovice 1. – 2. storočia rímsky kastel (most cez rieku Neckar). V 3. storočí vznikli na mieste Germánmi zničenej rímskej osady dve nové (naposledy uvádzané 769), na ktorých mieste vzniklo v 11. storočí mesto Heidelberg (prvýkrát písomne doložené 1196) a hrad patriaci falckej línii Wittelsbachovcov (1225). Prvý veľký rozkvet Heidelbergu nastal v 14. storočí, keď sa falcký gróf Ruprecht I. (→ Falcko) stal jedným zo 7 kurfirstov (Heidelberg sa stal jeho rezidenčným mestom) a 1386 založil v Heidelbergu univerzitu (dnes Ruprecht-Karls-Universität). Heidelberg a jeho univerzita sa stali významným kultúrnym a vedeckým centrom. Počas tridsaťročnej vojny nastal úpadok mesta (1622 ho obsadil J. T. von Tilly, 1633 ho dobyli Švédi). R. 1689 dobyté, 1693 zničené francúzskymi vojskami. Po prenesení rezidencie kurfirstov do Mannheimu (1720) stratil Heidelberg dovtedajší hospodársky význam. Od 1803 kúpeľné mesto.

V súčasnosti jedno z najvýznamnejších centier vedy, školstva a kultúry v Nemecku. Sídlo viacerých vysokých škôl, z ktorých najvýznamnejšia je Ruprecht-Karls-Universität založená 1386 ako jedna z prvých troch univerzít na území Svätej rímskej ríše (po pražskej a viedenskej univerzite) a prvá na území dnešného Nemecka. Stala sa jedným z centier humanizmu, dôležitú úlohu zohrala v období reformácie, v 2. polovici 16. storočia jedno z centier európskej vedy a kultúry a centrum kalvinizmu (→ Heidelberský katechizmus). Počas tridsaťročnej vojny utrpela veľké straty, jej knižnica Bibliotheca Palatina bola 1622 ukoristená Maximiliánom I. Bavorským, na žiadosť pápeža Gregora XV. 1623 odoslaná do Vatikánu, odvtedy vo Vatikánskej apoštolskej knižnici (→ Palatina). Po zničení Heidelbergu 1693 bola univerzita niekoľko rokov zatvorená. Nový rozkvet nastal po 1803, keď bola zreorganizovaná, od 1805 súčasný názov. Od 19. storočia jedna z najvýznamnejších svetových univerzít, pôsobili (resp. študovali) na nej napr. R. W. Bunsen, G. R. Kirchhoff, H. L. Helmholtz, M. Weber, K. Jaspers, H.-G. Gadamer i viacerí nositelia Nobelovej ceny (napr. C. Bosch, G. Wittig, O. F. Meyerhof, Ph. Lenard). V súčasnosti má 16 fakúlt a sú k nej pričlenené viaceré významné vedecké ústavy (napr. Centrum molekulárnej biológie, Nemecké centrum pre výskum rakoviny, Astronomické centrum a i.). V Heidelbergu pôsobí viacero vedeckých ústavov, napr. štyri ústavy Inštitútu Maxa Plancka (astronomický, lekársky, právnický a jadrovej fyziky). Knižnice, napr. univerzitná knižnica (vyše 3 mil. zväzkov, z toho vyše 6-tis. rukopisov, ako aj archeologické a umeleckohistorické zbierky; sídli v budove z 1903 – 05), početné múzeá, napr. Kurpfälzisches Museum otvorené 1908 (archeológia, história mesta, maliarstvo od 15. a sochárstvo od 12. storočia, grafické zbierky, umelecké remeslá, zbierka bábik a i.), sídliace v barokovom Palais Morass (1716), galérie, divadlá. Sídlo viacerých vydavateľstiev a mediálnych spoločností.

Stavebné pamiatky: bývalé sídlo falckých Wittelsbachovcov Heidelberský hrad (pôvodne pevnosť z 11. storočia, 1398 – 1410 a 1544 prestavaná na hrad, ktorý bol 1693 a 1764 zničený, odvtedy v ruinách, jedna z najväčších zrúcanín hradu v Nemecku; 1897 – 1900 zreštaurovaný); Starý most (Alte Brücke, aj Carl-Theodor-Brücke, jeden z najstarších zachovaných kamenných mostov v Nemecku, prvýkrát spomínaný 1248) s Neckarskou bránou (1786 – 88); neskorogotický kostol Heiliggeistkirche (1400 – 11; bola v ňom uschovávaná Bibliotheca Palatina); neskorogotický kostol Peterskirche (15. storočie, dokončený 1864 – 70; v stredoveku univerzitná kaplnka, sú v ňom pochovaní viacerí univerzitní profesori), renesančný Haus der Ritter (1592; dnes hotel); baroková radnica (1701 – 05); jezuitský kostol (1712 – 51), jezuitské kolégium (1703 – 11) a i.

Významné turistické a rekreačné stredisko nadštátneho významu, kúpele pri minerálnych prameňoch. Botanická a zoologická záhrada. V Heidelbergu je sídlo hlavného veliteľstva amerických vojsk v Európe. Na vrch Königstuhl (568 m n. m.) s rozhľadňou vedie lanová dráha. Východne od Heidelbergu v doline rieky Neckar sa rozprestiera malebná krajina Neckartal s lesmi striedajúcimi sa s vinicami, hradmi a hradnými zrúcaninami.

Zverejnené vo februári 2008.

Heidelberg [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-03]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/heidelberg