Heian

Text hesla

Heian

1. Heian-kjó, Cisárske mesto Pokoja a mieru — pôvodný názov japonského mesta Kjóto založeného 794, do 1868 sídlo cisárskeho dvora a hlavné mesto Japonska. Budované podľa vzoru čínskeho cisárskeho mesta Čchang-an (→ Si-an). Malo pravouhlú šachovnicovú sieť ulíc a v sev. časti cisársky palác Dairi (Vnútro) so záhradami obklopený rozľahlou vládnou štvrťou; kláštory (Saidži, Tódži);

2. obdobie japonských dejín (794 – 1185) nazvané podľa vtedajšieho hlavného mesta ríše Heian. V tom období došlo k vzostupu politického vplyvu rodu Fudžiwarovcov na úkor cisárskej moci a k rozvoju šľachtickej kultúry v meste. Vznikali prvé klasické literárne diela v japončine (básnická zbierka Kokinšú, román Gendži monogatari a i.), maliarske diela v japonskom štýle jamato-e (Fudžiwara-no Takajoši: súbor zvitkových malieb emaki ilustrujúcich scény z románu Gendži monogatari; palácové nástenné maliarstvo). Rozkvet buddhizmu (sekta tendai-šú, zakladateľ mních Saičó, centrum v kláštore Enrjakudži na vrchu Hiei severových. od mesta Heian; sekta šingon-šú, mních Kúkai, kláštor na hore Kója; šírenie amidizmu) i sakrálneho umenia (Džóčó: socha buddhu Amidu; nástenné maľby) a architektúry (kláštory, svätyne). Obdobie mieru trvajúce skoro 400 rokov ukončila vojna medzi rodmi Tairovcov a Minamotovcov, ktorá sa skončila 1185 porážkou rodu Tairovcov, úplným vyvraždením jeho príslušníkov a nastolením minamotovskej vojenskej vlády (šógunátu) v meste Kamakura. Literárnym spracovaním týchto historických udalostí je epos Heike monogatari.

Text hesla

Heian

1. Heian-kjó, Cisárske mesto Pokoja a mieru — pôvodný názov japonského mesta Kjóto založeného 794, do 1868 sídlo cisárskeho dvora a hlavné mesto Japonska. Budované podľa vzoru čínskeho cisárskeho mesta Čchang-an (→ Si-an). Malo pravouhlú šachovnicovú sieť ulíc a v sev. časti cisársky palác Dairi (Vnútro) so záhradami obklopený rozľahlou vládnou štvrťou; kláštory (Saidži, Tódži);

2. obdobie japonských dejín (794 – 1185) nazvané podľa vtedajšieho hlavného mesta ríše Heian. V tom období došlo k vzostupu politického vplyvu rodu Fudžiwarovcov na úkor cisárskej moci a k rozvoju šľachtickej kultúry v meste. Vznikali prvé klasické literárne diela v japončine (básnická zbierka Kokinšú, román Gendži monogatari a i.), maliarske diela v japonskom štýle jamato-e (Fudžiwara-no Takajoši: súbor zvitkových malieb emaki ilustrujúcich scény z románu Gendži monogatari; palácové nástenné maliarstvo). Rozkvet buddhizmu (sekta tendai-šú, zakladateľ mních Saičó, centrum v kláštore Enrjakudži na vrchu Hiei severových. od mesta Heian; sekta šingon-šú, mních Kúkai, kláštor na hore Kója; šírenie amidizmu) i sakrálneho umenia (Džóčó: socha buddhu Amidu; nástenné maľby) a architektúry (kláštory, svätyne). Obdobie mieru trvajúce skoro 400 rokov ukončila vojna medzi rodmi Tairovcov a Minamotovcov, ktorá sa skončila 1185 porážkou rodu Tairovcov, úplným vyvraždením jeho príslušníkov a nastolením minamotovskej vojenskej vlády (šógunátu) v meste Kamakura. Literárnym spracovaním týchto historických udalostí je epos Heike monogatari.

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Heian [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-02-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/heian