happening

Text hesla

happening [hepe-; angl.] —

1. udalosť, náhodná príhoda, príležitostné mimoriadne zhromaždenie;

2. forma akčného umenia, ktorého cieľom je prepájanie umenia so životom. Má charakter udalosti, kombinuje prvky výtvarného umenia, divadla a hudby. Namiesto hmotného diela predvádza rozličné deje, ktoré realizujú a vnímajú jeho účastníci. Termín happening prvýkrát použil 1959 americký akčný umelec A. Kaprow na označenie svojich aktivít (18 happeningov v šiestich častiach, výstava v Reuben Gallery, New York), pričom happening chápal ako inscenovaný príbeh (asambláž udalostí) uskutočňovaný v rôznom čase na rôznych miestach. Happening nadviazal na simultánne predstavenia dadaistov a futuristov, odohráva sa na základe vopred pripraveného scenára bez predchádzajúcich skúšok. Od divadla sa odlišuje zapojením diváka do príbehu (udalosti) a jeho aktívnou účasťou na ňom. Medzi najvýznamnejších amerických autorov happeningov patrili v 60. rokoch 20. stor. R. Rauschenberg, R. Lichtenstein, J. Dine, C. Oldenburg a i. Z akčných aktivít sa v 60. rokoch 20. stor. vyvinulo medzinárodné hnutie Fluxus, ktoré organizovalo koncerty a festivaly. Významnými tvorcami happeningov boli aj J. Beuys, Robert Filliou (*1926, †1987), D. Spoerri, W. Vostell, B. Vautier, Y. Klein, v Čechách M. Knížák a Eugen Brikcius (*1942).

K najvýznamnejším predstaviteľom happeningov 60. rokov 20. stor. na Slovensku patria A. Mlynárčik a S. Filko (Happsoc I., 1965, s teoretičkou Zitou Kostrovou), J. Koller, P. Bartoš, J. Želibská, V. Popovič, M. Adamčiak a R. Cyprich. Akcie, ktoré mali atribúty happeningu, uskutočnila koncom 70. a v 80. rokoch 20. stor. Dočasná spoločnosť intenzívneho prežívania (J. Budaj, Tomáš Petřivý, Vladimír Archleb, Jaroslav Štuller).

Text hesla

happening [hepe-; angl.] —

1. udalosť, náhodná príhoda, príležitostné mimoriadne zhromaždenie;

2. forma akčného umenia, ktorého cieľom je prepájanie umenia so životom. Má charakter udalosti, kombinuje prvky výtvarného umenia, divadla a hudby. Namiesto hmotného diela predvádza rozličné deje, ktoré realizujú a vnímajú jeho účastníci. Termín happening prvýkrát použil 1959 americký akčný umelec A. Kaprow na označenie svojich aktivít (18 happeningov v šiestich častiach, výstava v Reuben Gallery, New York), pričom happening chápal ako inscenovaný príbeh (asambláž udalostí) uskutočňovaný v rôznom čase na rôznych miestach. Happening nadviazal na simultánne predstavenia dadaistov a futuristov, odohráva sa na základe vopred pripraveného scenára bez predchádzajúcich skúšok. Od divadla sa odlišuje zapojením diváka do príbehu (udalosti) a jeho aktívnou účasťou na ňom. Medzi najvýznamnejších amerických autorov happeningov patrili v 60. rokoch 20. stor. R. Rauschenberg, R. Lichtenstein, J. Dine, C. Oldenburg a i. Z akčných aktivít sa v 60. rokoch 20. stor. vyvinulo medzinárodné hnutie Fluxus, ktoré organizovalo koncerty a festivaly. Významnými tvorcami happeningov boli aj J. Beuys, Robert Filliou (*1926, †1987), D. Spoerri, W. Vostell, B. Vautier, Y. Klein, v Čechách M. Knížák a Eugen Brikcius (*1942).

K najvýznamnejším predstaviteľom happeningov 60. rokov 20. stor. na Slovensku patria A. Mlynárčik a S. Filko (Happsoc I., 1965, s teoretičkou Zitou Kostrovou), J. Koller, P. Bartoš, J. Želibská, V. Popovič, M. Adamčiak a R. Cyprich. Akcie, ktoré mali atribúty happeningu, uskutočnila koncom 70. a v 80. rokoch 20. stor. Dočasná spoločnosť intenzívneho prežívania (J. Budaj, Tomáš Petřivý, Vladimír Archleb, Jaroslav Štuller).

Zverejnené vo februári 2008.

citácia

Happening [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-12-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/happening