Hanov kódex

Hanov kódex — dvojzväzkový pergamenový latinský kódex z 1487 – 88, dielo dvoch anonymných skriptorov a iluminátora. Obsahuje texty a notáciu antifonára a pod týmto názvom je aj zaevidovaný (Antiphonarium Bratislavense II ab, Bratislavský antifonár II), v staršej literatúre sa uvádza aj pod názvom Graduale. Objednávateľom rukopisnej pamiatky s honosnou ilumináciou bol bratislavský kanonik Johannes Han. Neznámi skriptori vyzdobili texty ornamentálnymi iniciálami doplnenými figurálnym motívom a veľkými unciálnymi literami červenej alebo modrej farby vyzdobenými kresleným ornamentom. Za autora knižnej maľby pozoruhodnej kvality sa považuje Matej Prenner, ktorý nadviazal na salzburský okruh knižnej maľby Ulricha Schreiera (dvojfarebné lištové orámovanie, bodky s vlasovými linkami, kvet s dlhou nosovou peľnicou, akantový list s jemným perlovcom na hrote). Do 80. rokov 20. stor. bol Hanov kódex uložený v stredovekej knižnici bratislavskej kapituly umiestnenej vo veži Dómu sv. Martina, v súčasnosti je prvý zväzok uložený v Slovenskom národnom archíve, časť druhého (po predaji) v Archíve mesta Bratislavy a časť v Mestskom múzeu v Bratislave. Aj napriek zásahom (mnohé figurálne iniciály boli vyrezané) patrí Hanov kódex k najcennejším pamiatkam stredovekej rukopisnej tvorby a knižného maliarstva. R. 1997 bol spolu so súborom stredovekých hudobných iluminovaných pamiatok bratislavskej proveniencie zaradený do zoznamu vzácneho dokumentárneho dedičstva sveta – Registra pamäti sveta (Memory of the World Register).