edil

edil, lat. aedilis — v starovekom Ríme jeden z nižších riadnych úradníkov (magistrátov). Edili boli pôvodne pravdepodobne správcami Cererinho chrámu (aedes), ktorý mal významnú úlohu v plebejskom hnutí. Od 5. stor. pred n. l. existovali len dvaja plebejskí edili, ktorí opatrovali plebejský archív, spravovali chrámovú pokladnicu, pomáhali tribúnovi ľudu a usporadúvali plebejské hry. R. 367 pred n. l. sa počet edilov kvôli vyrovnaniu vplyvu patricijov a plebejcov vo vnútornej správe Ríma zvýšil o dvoch kurulských edilov z radov patricijov. Boli volení na jeden rok. Do kompetencie edilov patrila starostlivosť o mesto (cura urbis), dohľad nad trhom a zásobovaním obilím (cura annonae) a usporadúvanie náboženských slávností a hier (cura ludorum). Mimoriadnou nákladnosťou hier sa pokúšali získať popularitu voličov pred dôležitejšími politickými bojmi. Za Caesara bol počet edilov zvýšený o ďalších dvoch (aediles cereales).

Úrad edilov (edilita) mal najväčší politický význam v období republiky. V období cisárstva jeho politický význam, naopak, výrazne poklesol, pričom v závere 3. stor. n. l. úplne zanikol.