dionýzie

dionýzie [gr.] — občianske a náboženské slávnosti konané v antickom Grécku na počesť boha Dionýza (→ Bakchus, → bakchanálie).

Na atickom vidieku (→ Atika) sa na prelome decembra a januára odohrávali tzv. malé (dedinské) dionýzie, po nich nasledovali lénaje (prelom januára a februára), anthestérie (prelom februára a marca) a veľké (mestské) dionýzie (koniec marca), ktoré sa konali počas šiestich dní v Aténach. Začínali sa náboženskými obeťami a tzv. proagónom (predstavovanie básnikov a hercov), pokračovali dionýzovským sprievodom a lyrickou súťažou v dityramboch (2. deň), uvedením piatich komédií (3. deň) a troch tetralógií (4. – 6. deň). V sprievodoch na slávnostiach vystupovali siléni, satyrovia, kentauri, nymfy a Múzy, počas nyktedelií (nočných slávností) ženy predstavujúce bakchantky (nazývané aj bassaridy, mainady a thyiady).

Z dramatických prvkov používaných na dionýziách sa vyvinula grécka komédia a tragédia, ktorej tvorcom bol Thespis. Celkový počet divadelných hier uvedených od začiatku slávností do konca 5. stor. pred n. l. mohol presiahnuť až 1 700.