chuť

chuť, gr. geusis — zmysel, pomocou ktorého organizmus vníma podnety v ústnej dutine vznikajúce podráždením chuťových receptorov (chuťových pohárikov; → chuťový ústroj) senzoricky aktívnymi látkami (→ chuťové látky) rozpustenými vo vode alebo v slinách (vo vode nerozpustné látky sú bez chuti). Predstavuje komplexný zmyslový vnem, na ktorom sa zúčastňujú aj ostatné zmysly (najmä čuch) a modifikujú ho. Človek rozlišuje štyri základné chuťové kvality – sladkú, slanú, horkú a kyslú, ostatné chuťové kvality sú výsledkom ich kombinácie, pôsobenia čuchových vnemov, konzistencie a teploty potravy i bolestivého dráždenia (štipľavé jedlá). Chuť spolu s čuchom sú dôležité pri výbere a spracovaní potravy (spúšťajú nepodmienené tráviace reflexy), v potravinárstve sa chuť využíva pri hodnotení potravín. Príslušné podnety sa môžu dostať k nervovým zakončeniam chuťových pohárikov nielen zvonka (potrava), ale aj zvnútra (krvou), napr. po injekcii bizmutu pacienti udávajú pocit kovovej chuti. Znížené vnímanie chuťových podnetov sa nazýva hypogeuzia, zvýšené vnímanie hypergeuzia, strata schopnosti vnímať chuťové podnety ageuzia (vyskytuje sa zriedkavo, napr. pri poškodení jazykovej vetvy tvárového nervu, jazykovohltanového alebo blúdivého nervu, pri popáleninách, po operáciách, pri zápale jazyka). Kakogeuzia (nepríjemná chuť) sa vyskytuje u chronických fajčiarov, pri ochoreniach zubov, tráviaceho traktu a dýchacej sústavy, pri zápaloch v ústnej dutine, pri úrazoch hlavy, chronickom zlyhávaní obličiek a i. Dysgeuzia (skreslená chuť) sa vyskytuje v tehotenstve, pri podávaní niektorých liekov, pri metabolických poruchách, poruchách trávenia, psychózach a depresívnych chorobách. Patologická neschopnosť cítiť chuť je takmer vždy spojená so stratou čuchu, pri poškodení ucha môže dôjsť k strate citlivosti na chuť v predných dvoch tretinách jazyka (pretože ucho aj jazyk sú inervované tvárovým nervom).