chloroplasty

Text hesla

chloroplasty [gr.] — fotosynteticky aktívne zelené plastidy obsahujúce chlorofyly, vyskytujúce sa v rôznom počte (1 a viac) v bunkách zelených rastlín (najviac zastúpené v asimilačnom pletive listov), siníc a niektorých prvokov. Prebieha v nich biochemická konverzia svetelnej energie na chemickú energiu (→ fotosyntéza), ako aj biosyntéza chlorofylov, niektorých proteínov a lipidov. Podľa druhu organizmu a intenzity svetla môžu mať šošovkový, diskový, lalokový, špirálový alebo nepravidelný tvar a veľkosť 2 – 20 μm. Na povrchu sú ohraničené dvojitou membránou (vonkajšou a vnútornou), vnútorná membrána odškrcuje tylakoidy, v ktorých je lokalizovaný fotosyntetický aparát (napr. chlorofyly). Vnútro chloroplastov vypĺňa základná hmota stróma, ktorá obsahuje vlastnú kruhovú DNA (chloroplastová DNA s histónmi) s limitovanou kódovacou schopnosťou, ribozómy prokaryontného typu, škrobové zrná, karotenoidy, xantofyly a proteíny (napr. enzýmy Calvinovho cyklu). Prítomnosť chlorofylu podmieňuje zelenú farbu chloroplastov, ako aj väčšiny rastlín.

Chloroplasty vznikajú delením už existujúcich chloroplastov alebo sa vytvárajú z relatívne nediferencovaných plastidov (proplastidov), ktorým chýbajú tylakoidy a špecializované pigmenty. Podobne ako mitochondrie aj chloroplasty patria k tzv. semiautonómnym organelám, t. j. majú určitý stupeň samostatnosti, napr. časť génov je lokalizovaná v chloroplastoch. Ich evolučný pôvod sa vysvetľuje na základe endosymbiotickej teórie (→ endosymbióza).

Text hesla

chloroplasty [gr.] — fotosynteticky aktívne zelené plastidy obsahujúce chlorofyly, vyskytujúce sa v rôznom počte (1 a viac) v bunkách zelených rastlín (najviac zastúpené v asimilačnom pletive listov), siníc a niektorých prvokov. Prebieha v nich biochemická konverzia svetelnej energie na chemickú energiu (→ fotosyntéza), ako aj biosyntéza chlorofylov, niektorých proteínov a lipidov. Podľa druhu organizmu a intenzity svetla môžu mať šošovkový, diskový, lalokový, špirálový alebo nepravidelný tvar a veľkosť 2 – 20 μm. Na povrchu sú ohraničené dvojitou membránou (vonkajšou a vnútornou), vnútorná membrána odškrcuje tylakoidy, v ktorých je lokalizovaný fotosyntetický aparát (napr. chlorofyly). Vnútro chloroplastov vypĺňa základná hmota stróma, ktorá obsahuje vlastnú kruhovú DNA (chloroplastová DNA s histónmi) s limitovanou kódovacou schopnosťou, ribozómy prokaryontného typu, škrobové zrná, karotenoidy, xantofyly a proteíny (napr. enzýmy Calvinovho cyklu). Prítomnosť chlorofylu podmieňuje zelenú farbu chloroplastov, ako aj väčšiny rastlín.

Chloroplasty vznikajú delením už existujúcich chloroplastov alebo sa vytvárajú z relatívne nediferencovaných plastidov (proplastidov), ktorým chýbajú tylakoidy a špecializované pigmenty. Podobne ako mitochondrie aj chloroplasty patria k tzv. semiautonómnym organelám, t. j. majú určitý stupeň samostatnosti, napr. časť génov je lokalizovaná v chloroplastoch. Ich evolučný pôvod sa vysvetľuje na základe endosymbiotickej teórie (→ endosymbióza).

Zverejnené v apríli 2010.

citácia

Chloroplasty [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-09-15]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/chloroplasty