chiméra

chiméra [gr.] — vo všeobecnosti fantastický, neskutočný prelud, vidina, nereálna, neuskutočniteľná túžba; biol., genet. organizmus zložený z buniek (bunkových línií) s odlišnou genetickou informáciou. Vzniká z dvoch alebo z viacerých zygot alebo z ich častí, čím sa odlišuje od chromozómovej mozaiky.

Chiméra sa môže tvoriť: 1. priamym mechanickým spojením vegetatívnych častí z dvoch rôznych organizmov a ich neskorším zrastením (štepenie, transplantácia). Pri rastlinách takto vznikajú napr. sektoriálne chiméry, pri ktorých sú na priečnom reze rozdielne pletivá usporiadané do sektorov, meriklinálne chiméry s odlišnou časťou povrchových pletív a periklinálne chiméry s povrchovými pletivami odlišnými od vnútorných pletív. Pri živočíchoch sa umelé chiméry vyskytujú vzácnejšie (napr. pri obojživelníkoch), u ľudí je príkladom človek s transplantovaným orgánom (v tele príjemcu sa vyskytujú bunky cudzieho jedinca, darcu, ktoré nesú inú genetickú informáciu). Z biologického hľadiska však ide o neprirodzený stav; 2. chybným oplodnením alebo skorším prenatálnym vývinom. Príkladmi zygotického chimérizmu sú oplodnenie diploidného vajíčka dvoma spermiami, oplodnenie haploidného vajíčka jednou spermiou a pólového telieska druhou spermiou, prípadne splynutie dvoch súčasne vzniknutých zygot do jedinej molekuly, čím vznikajú tzv. dispermické chiméry. Príkladom postzygotického chimérizmu sú krvné chiméry vznikajúce u dvojvajíčkových dvojčiat so spojeným placentárnym krvným obehom (→ chimérizmus krvných skupín).