Chartres

Text hesla

Chartres [šartr] — mesto v strednom Francúzsku v metropolitnom regióne Centre-Val de Loire na rieke Eure (prítok Seiny), administratívne stredisko departementu Eure-et-Loir; 39-tis. obyvateľov (2017). Z priemyselných odvetví je zastúpený najmä kovoobrábací, elektronický, strojársky a kozmetický (výroba parfumov) priemysel. Mesto je cestným uzlom diaľnice Paríž – Nantes a ciest Paríž – Bordeaux, Rouen – Orléans a Chartres – Nantes, má priame železničné spojenie do Paríža, Brestu a Bordeaux. Je významným turistickým strediskom.

Lokalita bola osídlená už v staroveku, nachádzalo sa tu centrum keltského kmeňa Carnutov, nazývané Autricum. Pravdepodobne od 4. stor. tam bolo sídlo biskupstva (písomne doložené až 511), od 5. stor. pri katedrále jestvovala škola, ktorá sa stala významným centrom stredovekej európskej vzdelanosti (→ chartreská škola). V 12. stor. sa Chartres stalo významným mariánskym pútnickým miestom. Patrilo viacerým šľachtickým rodom a od1286 kráľovi. Počas storočnej vojny bolo na 15 rokov obsadené Angličanmi. V roku 1528 sa stalo vojvodstvom. V rokoch 1870 – 72 počas prusko-francúzskej vojny bolo obsadené Prusmi. Počas 2. svetovej vojny bolo vážne poškodené, v júni 1940 a v auguste 1944 obsadené Nemcami.

Mesto je známe najmä vďaka katedrále Notre-Dame, ktorá je jednou z najúplnejšie zachovaných stredovekých stavieb (architektúra, sochárska výzdoba, vitráže), významnou pamiatkou a majstrovským dielom gotiky. V roku 1979 bola zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Od 12. stor. je najvýznamnejším mariánskym pútnickým miesto vo Francúzsku. Jedným z dôvodov je, že sa tam nachádza Rúško Panny Márie (latinsky Sancta Camisia), ktoré katedrále okolo roku 876 venoval Karol II. Holý. Katedrála bola pravdepodobne postavená na mieste druidskej svätyne, čomu nasvedčuje studňa, zachovaná v Krypte sv. Lubina (francúzsky Puits des Saints-Forts), ktorej boli prisudzované zázračné liečivé účinky. Krypta sv. Lubina z 9. stor. (sv. Lubin, 544 – 56 biskup v Chartres) je najstaršou zachovanou časťou katedrály. Pôvodne bola súčasťou karolovskej katedrály postavenej po roku 858, ktorá v roku 1020 vyhorela a bola úplne prestavaná počas vlády biskupa Fulberta z Chartres. V tomto období bola Krypta sv. Lubina prestavaná do súčasnej podoby, preto je nazývaná aj Krypta sv. Fulberta. Súčasná stavba katedrály vznikla po požiari v roku 1194, pričom zo staršej stavby sa okrem krypty zachovala aj časť západnej fasády s portálmi a vežami z 12. stor. Chór sa používal už okolo 1221, celá budova bola posvätená 1260. Je to trojloďová bazilika s trojloďovým transeptom a katedrálnym chórom s dvojitou ochodzou obklopenou vencom 6 radiálnych kaplniek (celková dĺžka okolo 130 m), západná fasáda je dvojvežová. Stena hlavnej lode je trojdielna (arkáda, slepé trifórium, bazilikálne okná). Architektúra bola ovplyvnená katedrálami v Soissonse a v Laone. Počas 14. stor. bola upravovaná, v 1. polovici 14. stor. bola k chóru pristavaná dvojpodlažná kaplnka Saint-Piat, ktorej spodné podlažie slúžilo ako kapitulná sieň. V 16. stor. bola v štýle flamboyantnej gotiky dostavaná severná veža (od 1507). V roku 1763 bol interiér chóru barokovo upravený. V roku 1836 zhorela stredoveká strecha. Celá katedrála vrátane vitráží a sochárskej výzdoby bola od 19. stor. viackrát reštaurovaná. Sochárska výzdoba sa zachovala na západnej fasáde i na severných a južných portáloch transeptu. Vyznačuje sa bohatým ikonografickým programom, ktorý mal didaktickú i encyklopedickú funkciu. Najstarším je portál západnej fasády, nazývaný Kráľovský portál (Porta regia, okolo 1145 – 55), s jemne modelovanými stĺpovitými figúrami ostenia. Jeho sochárska výzdoba je považovaná za jeden z najranejších príkladov gotického sochárstva. Ikonografická výzdoba portálov severného transeptu (od 1204 – 05) sa viaže na starozákonných predchodcov Ježiša Krista. V tympanóne stredného portálu (nazývaný aj portál Máriinho triumfu) sa nachádza výjav korunovania Panny Márie. Ikonografia portálov južného transeptu (okolo 1210) zobrazuje Posledný súd s postavou Ježiša Krista (tzv. Beau Dieu) na trumeau. Neskorogotická chórová priečka zdobená figurálnymi výjavmi vznikla v 1. štvrtine 16. stor. Výnimočný je súbor vitráží s mariánskou tematikou (okolo 150 zachovaných okien s vitrážami, vitráže chóru, transeptov a západnej fasády), z ktorých väčšina vznikla okolo 1200 – 1235. Niektoré vitráže pochádzajú z 12. stor., napr. slávna vitráž s Pannou Máriou Notre-Dame de la belle verrière.

V meste sa nachádzajú aj ďalšie historické pamiatky. Kostol Saint-Pierre (nazývaný aj Saint Père) bol pôvodne benediktínskym kláštorným kostolom z 10. stor., v 12. – 13. stor. bol prestavaný a nachádzajú sa v ňom vitráže zo 14. – 16. stor. Kostol Saint-Aignan bol postavený v 12. stor., prestavaný v 16. stor. a sú v ňom vitráže zo 16. stor. Medzi pamiatky patrí tiež kostol Saint-André z 12. stor., biskupský palác zo 17. – 18. stor. (dnes Musée des beaux-arts), množstvo pôvodných stredovekých mestských domov v centre mesta a viaceré múzeá, napr. Medzinárodné centrum vitráží.

Text hesla

Chartres [šartr] — mesto v strednom Francúzsku v metropolitnom regióne Centre-Val de Loire na rieke Eure (prítok Seiny), administratívne stredisko departementu Eure-et-Loir; 39-tis. obyvateľov (2017). Z priemyselných odvetví je zastúpený najmä kovoobrábací, elektronický, strojársky a kozmetický (výroba parfumov) priemysel. Mesto je cestným uzlom diaľnice Paríž – Nantes a ciest Paríž – Bordeaux, Rouen – Orléans a Chartres – Nantes, má priame železničné spojenie do Paríža, Brestu a Bordeaux. Je významným turistickým strediskom.

Lokalita bola osídlená už v staroveku, nachádzalo sa tu centrum keltského kmeňa Carnutov, nazývané Autricum. Pravdepodobne od 4. stor. tam bolo sídlo biskupstva (písomne doložené až 511), od 5. stor. pri katedrále jestvovala škola, ktorá sa stala významným centrom stredovekej európskej vzdelanosti (→ chartreská škola). V 12. stor. sa Chartres stalo významným mariánskym pútnickým miestom. Patrilo viacerým šľachtickým rodom a od1286 kráľovi. Počas storočnej vojny bolo na 15 rokov obsadené Angličanmi. V roku 1528 sa stalo vojvodstvom. V rokoch 1870 – 72 počas prusko-francúzskej vojny bolo obsadené Prusmi. Počas 2. svetovej vojny bolo vážne poškodené, v júni 1940 a v auguste 1944 obsadené Nemcami.

Mesto je známe najmä vďaka katedrále Notre-Dame, ktorá je jednou z najúplnejšie zachovaných stredovekých stavieb (architektúra, sochárska výzdoba, vitráže), významnou pamiatkou a majstrovským dielom gotiky. V roku 1979 bola zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Od 12. stor. je najvýznamnejším mariánskym pútnickým miesto vo Francúzsku. Jedným z dôvodov je, že sa tam nachádza Rúško Panny Márie (latinsky Sancta Camisia), ktoré katedrále okolo roku 876 venoval Karol II. Holý. Katedrála bola pravdepodobne postavená na mieste druidskej svätyne, čomu nasvedčuje studňa, zachovaná v Krypte sv. Lubina (francúzsky Puits des Saints-Forts), ktorej boli prisudzované zázračné liečivé účinky. Krypta sv. Lubina z 9. stor. (sv. Lubin, 544 – 56 biskup v Chartres) je najstaršou zachovanou časťou katedrály. Pôvodne bola súčasťou karolovskej katedrály postavenej po roku 858, ktorá v roku 1020 vyhorela a bola úplne prestavaná počas vlády biskupa Fulberta z Chartres. V tomto období bola Krypta sv. Lubina prestavaná do súčasnej podoby, preto je nazývaná aj Krypta sv. Fulberta. Súčasná stavba katedrály vznikla po požiari v roku 1194, pričom zo staršej stavby sa okrem krypty zachovala aj časť západnej fasády s portálmi a vežami z 12. stor. Chór sa používal už okolo 1221, celá budova bola posvätená 1260. Je to trojloďová bazilika s trojloďovým transeptom a katedrálnym chórom s dvojitou ochodzou obklopenou vencom 6 radiálnych kaplniek (celková dĺžka okolo 130 m), západná fasáda je dvojvežová. Stena hlavnej lode je trojdielna (arkáda, slepé trifórium, bazilikálne okná). Architektúra bola ovplyvnená katedrálami v Soissonse a v Laone. Počas 14. stor. bola upravovaná, v 1. polovici 14. stor. bola k chóru pristavaná dvojpodlažná kaplnka Saint-Piat, ktorej spodné podlažie slúžilo ako kapitulná sieň. V 16. stor. bola v štýle flamboyantnej gotiky dostavaná severná veža (od 1507). V roku 1763 bol interiér chóru barokovo upravený. V roku 1836 zhorela stredoveká strecha. Celá katedrála vrátane vitráží a sochárskej výzdoby bola od 19. stor. viackrát reštaurovaná. Sochárska výzdoba sa zachovala na západnej fasáde i na severných a južných portáloch transeptu. Vyznačuje sa bohatým ikonografickým programom, ktorý mal didaktickú i encyklopedickú funkciu. Najstarším je portál západnej fasády, nazývaný Kráľovský portál (Porta regia, okolo 1145 – 55), s jemne modelovanými stĺpovitými figúrami ostenia. Jeho sochárska výzdoba je považovaná za jeden z najranejších príkladov gotického sochárstva. Ikonografická výzdoba portálov severného transeptu (od 1204 – 05) sa viaže na starozákonných predchodcov Ježiša Krista. V tympanóne stredného portálu (nazývaný aj portál Máriinho triumfu) sa nachádza výjav korunovania Panny Márie. Ikonografia portálov južného transeptu (okolo 1210) zobrazuje Posledný súd s postavou Ježiša Krista (tzv. Beau Dieu) na trumeau. Neskorogotická chórová priečka zdobená figurálnymi výjavmi vznikla v 1. štvrtine 16. stor. Výnimočný je súbor vitráží s mariánskou tematikou (okolo 150 zachovaných okien s vitrážami, vitráže chóru, transeptov a západnej fasády), z ktorých väčšina vznikla okolo 1200 – 1235. Niektoré vitráže pochádzajú z 12. stor., napr. slávna vitráž s Pannou Máriou Notre-Dame de la belle verrière.

V meste sa nachádzajú aj ďalšie historické pamiatky. Kostol Saint-Pierre (nazývaný aj Saint Père) bol pôvodne benediktínskym kláštorným kostolom z 10. stor., v 12. – 13. stor. bol prestavaný a nachádzajú sa v ňom vitráže zo 14. – 16. stor. Kostol Saint-Aignan bol postavený v 12. stor., prestavaný v 16. stor. a sú v ňom vitráže zo 16. stor. Medzi pamiatky patrí tiež kostol Saint-André z 12. stor., biskupský palác zo 17. – 18. stor. (dnes Musée des beaux-arts), množstvo pôvodných stredovekých mestských domov v centre mesta a viaceré múzeá, napr. Medzinárodné centrum vitráží.

Zverejnené v apríli 2010. Aktualizované 1. januára 2019.

citácia

Chartres [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-10-31]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/chartres