Canterbury

Text hesla

Canterbury [kentebe-] — mesto v Spojenom kráľovstve v juhovýchodnom Anglicku v grófstve Kent na rieke Stour (tiež Great Stour) asi 89 km juhovýchodne od Londýna; 55-tis. obyvateľov (2011). Z priemyselných odvetví je zastúpené strojárstvo, kožiarstvo a polygrafický priemysel. Mesto je významným turistickým, vedeckým a obchodným strediskom. Nachádza sa tu univerzita (založená 1965). Canterbury má železničné spojenie s Londýnom (má 2 železničné stanice) a prechádza ním cesta z Ashfordu do miest Ramsgate a Margate, v blízkosti vedie cestná magistrála spájajúca Londýn a Dover.

Lokalita bola osídlená už od praveku. V 1. storočí tu vznikla rímska kolónia Durovernum, v 6. storočí sa stalo mesto (pod názvom Cantwaraburh) centrom anglosaského kráľovstva Kent. Jeho kráľ Ethelbert povolil kázať v Canterbury benediktínskemu mníchovi sv. Augustínovi z Canterbury, ktorého do Anglicka vyslal pápež Gregor I. na christianizačnú misiu . Augustín tu založil kláštor a kostol (neskôr katedrála) a 597 bol vysvätený za biskupa (mesto sa tak stalo sídlom prvého anglického biskupa), 601 za arcibiskupa a prímasa Anglicka. Po zavraždení canterburského arcibiskupa sv. T. Becketa v jednej z kaplniek katedrály (1170) a po jeho kanonizácii (→ význam 2b) sa Canterbury stalo najvýznamnejším pútnickým miestom Anglicka (do 16. stor.). Od 1534 sa tu nachádza sídlo arcibiskupa anglikánskej cirkvi (→ canterburský arcibiskup).

Katedrála, založená spolu s kláštorom v roku 597, je jednou z najvýznamnejších pamiatok stredovekej architektúry v Spojenom kráľovstve. Pôvodne bola anglosaská a zasvätená Kristovi Spasiteľovi (anglicky Christ Church). Postupne bola viackrát prestavaná, napr. začiatkom 9. stor. a okolo polovice 10. stor., 988 bola zväčšená krypta. V roku 1011 bola vydrancovaná Dánmi a 1067 vyhorela. Od 1070 bola prestavaná v normanskom štýle (stavba ukončená okolo 1075 – 77), začiatkom 12. stor. bola zväčšená a 1130 bol vysvätený nový chór (nazývaný Anselmov chór). V roku 1174 katedrála znovu vyhorela a následne bol vybudovaný nový chór (1175 – 84; práce na jeho výzdobe pokračovali do 1220), ktorý je považovaný za majstrovské dielo anglickej ranej gotiky (Early English). Na jeho návrhu sa podieľal francúzsky architekt William zo Sens (†1180) a William Angličan (William the Englishman, †okolo 1214; stavbu viedol od 1178). V rokoch 1180 – 84 bola na východnej strane v závere chórovej ochodzy vybudovaná trojloďová Kaplnka sv. Trojice (Trinity Chapel). Ku kaplnke je na východnej strane pristavaná centrálna stavba nazývaná Corona, v ktorej boli 1220 uložené pozostatky sv. T. Becketa (v 16. stor. odstránené). V rokoch 1377 – 1403 bolo v perpendikulárnom štýle vybudované trojlodie, počas 15. stor. prestavaný transept, 1424 – 34 vybudovaná južná veža západnej fasády a 1433 – 98 bola vybudovaná mohutná veža nad krížením (nazývaná Bell Harry). V katedrále sa nachádzajú významné príklady románskeho sochárstva i niekoľko z umeleckého hľadiska významných gotických náhrobkov arcibiskupov i anglických panovníkov (napr. Náhrobok čierneho princa, 1377 – 80). Významné sú aj stredoveké vitráže vytvorené v niekoľkých fázach v 12. – 15. stor. (jeden z najväčších zachovaných súborov stredovekých vitráží v Spojenom kráľovstve). Pri katedrále sa nachádzajú kláštorné budovy. Boli postupne budované od 6. stor., väčšina z nich však bola v neskoršom období zničená. Zachovala sa z nich napr. kapitulná sieň (1305), Veľký rajský dvor s ambitmi (okolo 1395 – 1414) a niekoľko brán (celý komplex bol v stredoveku opevnený hradbami), napr. brána Court Gate (okolo 1155) a neskorogotická bohato sochársky zdobená brána Christchurch Gate (1504 – 21).

V meste sa nachádzajú ruiny bývalého Kláštora sv. Augustína (zničený v 16. stor.), ako aj jeden z najstarších kostolov v Spojenom kráľovstve Kostol sv. Martina (Saint Martin’s Church, pôvodne rímska pohrebná kaplnka spred 400). Architektonický komplex katedrály, kláštora sv. Augustína a Kostol sv. Martina boli v roku 1988 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V starom meste, ktoré si zachovalo historický charakter, sa čiastočne zachovali mestské hradby (14. – 15. stor.), množstvo stredovekých domov, z ktorých viaceré sú hrazdené, a viaceré stredoveké kostoly.

Text hesla

Canterbury [kentebe-] — mesto v Spojenom kráľovstve v juhovýchodnom Anglicku v grófstve Kent na rieke Stour (tiež Great Stour) asi 89 km juhovýchodne od Londýna; 55-tis. obyvateľov (2011). Z priemyselných odvetví je zastúpené strojárstvo, kožiarstvo a polygrafický priemysel. Mesto je významným turistickým, vedeckým a obchodným strediskom. Nachádza sa tu univerzita (založená 1965). Canterbury má železničné spojenie s Londýnom (má 2 železničné stanice) a prechádza ním cesta z Ashfordu do miest Ramsgate a Margate, v blízkosti vedie cestná magistrála spájajúca Londýn a Dover.

Lokalita bola osídlená už od praveku. V 1. storočí tu vznikla rímska kolónia Durovernum, v 6. storočí sa stalo mesto (pod názvom Cantwaraburh) centrom anglosaského kráľovstva Kent. Jeho kráľ Ethelbert povolil kázať v Canterbury benediktínskemu mníchovi sv. Augustínovi z Canterbury, ktorého do Anglicka vyslal pápež Gregor I. na christianizačnú misiu . Augustín tu založil kláštor a kostol (neskôr katedrála) a 597 bol vysvätený za biskupa (mesto sa tak stalo sídlom prvého anglického biskupa), 601 za arcibiskupa a prímasa Anglicka. Po zavraždení canterburského arcibiskupa sv. T. Becketa v jednej z kaplniek katedrály (1170) a po jeho kanonizácii (→ význam 2b) sa Canterbury stalo najvýznamnejším pútnickým miestom Anglicka (do 16. stor.). Od 1534 sa tu nachádza sídlo arcibiskupa anglikánskej cirkvi (→ canterburský arcibiskup).

Katedrála, založená spolu s kláštorom v roku 597, je jednou z najvýznamnejších pamiatok stredovekej architektúry v Spojenom kráľovstve. Pôvodne bola anglosaská a zasvätená Kristovi Spasiteľovi (anglicky Christ Church). Postupne bola viackrát prestavaná, napr. začiatkom 9. stor. a okolo polovice 10. stor., 988 bola zväčšená krypta. V roku 1011 bola vydrancovaná Dánmi a 1067 vyhorela. Od 1070 bola prestavaná v normanskom štýle (stavba ukončená okolo 1075 – 77), začiatkom 12. stor. bola zväčšená a 1130 bol vysvätený nový chór (nazývaný Anselmov chór). V roku 1174 katedrála znovu vyhorela a následne bol vybudovaný nový chór (1175 – 84; práce na jeho výzdobe pokračovali do 1220), ktorý je považovaný za majstrovské dielo anglickej ranej gotiky (Early English). Na jeho návrhu sa podieľal francúzsky architekt William zo Sens (†1180) a William Angličan (William the Englishman, †okolo 1214; stavbu viedol od 1178). V rokoch 1180 – 84 bola na východnej strane v závere chórovej ochodzy vybudovaná trojloďová Kaplnka sv. Trojice (Trinity Chapel). Ku kaplnke je na východnej strane pristavaná centrálna stavba nazývaná Corona, v ktorej boli 1220 uložené pozostatky sv. T. Becketa (v 16. stor. odstránené). V rokoch 1377 – 1403 bolo v perpendikulárnom štýle vybudované trojlodie, počas 15. stor. prestavaný transept, 1424 – 34 vybudovaná južná veža západnej fasády a 1433 – 98 bola vybudovaná mohutná veža nad krížením (nazývaná Bell Harry). V katedrále sa nachádzajú významné príklady románskeho sochárstva i niekoľko z umeleckého hľadiska významných gotických náhrobkov arcibiskupov i anglických panovníkov (napr. Náhrobok čierneho princa, 1377 – 80). Významné sú aj stredoveké vitráže vytvorené v niekoľkých fázach v 12. – 15. stor. (jeden z najväčších zachovaných súborov stredovekých vitráží v Spojenom kráľovstve). Pri katedrále sa nachádzajú kláštorné budovy. Boli postupne budované od 6. stor., väčšina z nich však bola v neskoršom období zničená. Zachovala sa z nich napr. kapitulná sieň (1305), Veľký rajský dvor s ambitmi (okolo 1395 – 1414) a niekoľko brán (celý komplex bol v stredoveku opevnený hradbami), napr. brána Court Gate (okolo 1155) a neskorogotická bohato sochársky zdobená brána Christchurch Gate (1504 – 21).

V meste sa nachádzajú ruiny bývalého Kláštora sv. Augustína (zničený v 16. stor.), ako aj jeden z najstarších kostolov v Spojenom kráľovstve Kostol sv. Martina (Saint Martin’s Church, pôvodne rímska pohrebná kaplnka spred 400). Architektonický komplex katedrály, kláštora sv. Augustína a Kostol sv. Martina boli v roku 1988 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V starom meste, ktoré si zachovalo historický charakter, sa čiastočne zachovali mestské hradby (14. – 15. stor.), množstvo stredovekých domov, z ktorých viaceré sú hrazdené, a viaceré stredoveké kostoly.

Zverejnené v júli 2001. Aktualizované 5. marca 2020.

citácia

Canterbury [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-10-24]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/canterbury