Vyhľadávanie podľa kategórií: geografia regionálna – Európa - Spojené kráľovstvo

Zobrazené heslá 1 – 40 z celkového počtu 40 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Aberystwyth

Aberystwyth [eberistvis] — mesto v Spojenom kráľovstve vo Walese v ceremoniálnom grófstve Dyfed; 13-tis. obyvateľov (2011). Kúpele, univerzita (založená 1872), Waleská národná knižnica, zrúcaniny normanského hradu z 12. stor.

Adamstown

Adamstown [edmstaun] — administratívne stredisko a jediná trvalo osídlená osada Pitcairnových ostrovov v Polynézii (zámorské územie Spojeného kráľovstva); 56 obyv. (2013). Leží vnútri ostrova Pitcairn. Obyvatelia sú potomkovia vzbúrencov z britskej lode Bounty a devätnástich Polynézanov, ktorí sa usídlili na ostrove 1789. Živia sa najmä lovom rýb. Nazvaný podľa britského námorníka z lode Bounty Johna Adamsa (*1767, †1829).

Aire

Aire [ér] — rieka v Spojenom kráľovstve v sev. Anglicku, pravostranný prítok rieky Ouse; dĺžka 113 km. Pramení v Penninských vrchoch. Splavná 37 km.

Anglesey

Anglesey [englsi] — ostrov v Írskom mori patriaci Spojenému kráľovstvu, od Walesu oddelený prielivom Menai, administratívne predstavuje jedno z grófstiev Walesu; 714 km2, 70-tis. obyvateľov (2011), administratívne stredisko Llangefni. Jadrová elektráreň Wylfa (1 180 MW). V staroveku stredisko keltskej kultúry a náboženstva (druidi); megalitické hroby.

Anguilla

Anguilla [engvile alebo angvila] — zámorské územie Spojeného kráľovstva v Karibskom mori na ostrovoch Anguilla (91 km2) a Sombrero (5 km2) v Malých Antilách. Hlavné mesto The Valley leží na vápencovom ostrove Anguilla lemovanom koralovými útesmi, výška do 70 m n. m. Tropické vlhké pasátové podnebie. Pestovanie bavlníka, kokosovníka, sisalu. Chov dobytka; rybolov. Ťažba soli z mora, turistika. Obyvateľstvo: černosi a mulati; úradný jazyk: angličtina; náboženstvo: anglikáni a metodisti.

Anguillu objavil 1493 K. Kolumbus. Od 1650 anglická kolónia, od 19. stor. pod spoločnou správou s ostrovmi Svätý Krištof a Nevis. Keď sa Svätý Krištof a Nevis 1967 stali pridruženým územím Spojeného kráľovstva, Anguilla pridruženie odmietla a po pokuse o osamostatnenie (7. 2. 1969 vyhlásenie republiky), ktorého dôsledkom bola intervencia britských vojsk, zostala Anguilla priamo podriadená britskej korune. Štatút samosprávneho britského územia jej bol priznaný 1976; od 1980 zámorské britské územie s vnútornou autonómiou (1982 prijatá prvá ústava). Hlavou štátu je britská kráľovná zastupovaná guvernérom. Jednokomorový parlament má 12 členov (z toho 7 volených na 5 rokov).

Anguilla
Rozloha: 96 km2
Počet obyvateľov: 14 000 (2011)
Hlavné mesto: The Valley

Arran

Arran [eren], Isle of Arran — ostrov Spojeného kráľovstva (Škótsko) v zálive Firth of Clyde; rozloha 427 km2, 4,6 tis. obyv. (2011). Hornatý povrch. Turistika.

Beachy Head

Beachy Head [bíči hed] — kriedový mys v Spojenom kráľovstve na južnom pobreží Anglicka v Lamanšskom prielive v blízkosti mesta Eastbourne. Vznikol v období druhohôr počas kriedy, keď bola celá oblasť zaliata morom, v kenozoiku bolo územie tektonicky vyzdvihnuté a následne sa vplyvom erózie vytvoril súčasný charakter útesu. Beachy Head je najvyšším kriedovým útesom v Spojenom kráľovstve, 162 m n. m. Na úpätí mysu sa nachádza maják (v prevádzke od 1902).

V námornej bitke tam 30. 6. 1690 porazilo francúzske loďstvo spojené anglicko-holandské sily.

Caernarfon

Caernarfon [kar- -von] — prístavné mesto v Spojenom kráľovstve v severozápadnom Walese na východnom pobreží morskej úžiny Menai, administratívne stredisko správnej oblasti Gwynedd; 9,9 tis. obyvateľov (2011). Mesto je významným turistickým strediskom. Má železničné spojenie s mestom Porthmadog a diaľnicou A487 je spojené s pobrežnými oblasťami západného Walesu. Prístav slúžil v minulosti na vývoz bridlice ťaženej koncom 18. a začiatkom 19. stor. v neďalekej doline Nantlle. Južne ležiace letisko je využívané najmä malými a ultraľahkými lietadlami a ponúka vyhliadkové lety.

V roku 75 bola na tomto území postavená rímska pevnosť Segontium, Rimanmi opustená koncom 4. stor. V rokoch 1282 – 1284 anglický kráľ Eduard I. dobyl Gwynedd a pričlenil ho k anglickej korune, z Caernarfonu urobil stredisko Walesu a začal s prestavbou mesta. V roku 1284 sa tam narodil jeho syn, následník trónu Eduard II. Ten udelil do léna Wales ako korunnú zem a v roku 1301 začal používať titul princ z Walesu (Prince of Wales). Počínajúc ním tento titul dodnes získavajú všetci následníci britského trónu.

Hrad Caernarfon bol vystavaný po roku 1283 na mieste staršej normanskej pevnosti z obdobia okolo roku 1090. Stavba hradu nepravidelného pôdorysu prebehla v niekoľkých fázach do roku 1323, postupne boli budované mohutné polygonálne veže. Jeho architektúra mala významný vplyv na vývin dekoratívneho štýlu (Decorated style). V roku 1986 bol hrad zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (spolu s ďalšími hradmi a hradbami kráľa Eduarda I. v Gwynedde).

Canterbury

Canterbury [kentebe-] — mesto v Spojenom kráľovstve v juhovýchodnom Anglicku v grófstve Kent na rieke Stour (tiež Great Stour) asi 89 km juhovýchodne od Londýna; 55-tis. obyvateľov (2011). Z priemyselných odvetví je zastúpené strojárstvo, kožiarstvo a polygrafický priemysel. Mesto je významným turistickým, vedeckým a obchodným strediskom. Nachádza sa tu univerzita (založená 1965). Canterbury má železničné spojenie s Londýnom (má 2 železničné stanice) a prechádza ním cesta z Ashfordu do miest Ramsgate a Margate, v blízkosti vedie cestná magistrála spájajúca Londýn a Dover.

Lokalita bola osídlená už od praveku. V 1. storočí tu vznikla rímska kolónia Durovernum, v 6. storočí sa stalo mesto (pod názvom Cantwaraburh) centrom anglosaského kráľovstva Kent. Jeho kráľ Ethelbert povolil kázať v Canterbury benediktínskemu mníchovi sv. Augustínovi z Canterbury, ktorého do Anglicka vyslal pápež Gregor I. na christianizačnú misiu . Augustín tu založil kláštor a kostol (neskôr katedrála) a 597 bol vysvätený za biskupa (mesto sa tak stalo sídlom prvého anglického biskupa), 601 za arcibiskupa a prímasa Anglicka. Po zavraždení canterburského arcibiskupa sv. T. Becketa v jednej z kaplniek katedrály (1170) a po jeho kanonizácii (→ význam 2b) sa Canterbury stalo najvýznamnejším pútnickým miestom Anglicka (do 16. stor.). Od 1534 sa tu nachádza sídlo arcibiskupa anglikánskej cirkvi (→ canterburský arcibiskup).

Katedrála, založená spolu s kláštorom v roku 597, je jednou z najvýznamnejších pamiatok stredovekej architektúry v Spojenom kráľovstve. Pôvodne bola anglosaská a zasvätená Kristovi Spasiteľovi (anglicky Christ Church). Postupne bola viackrát prestavaná, napr. začiatkom 9. stor. a okolo polovice 10. stor., 988 bola zväčšená krypta. V roku 1011 bola vydrancovaná Dánmi a 1067 vyhorela. Od 1070 bola prestavaná v normanskom štýle (stavba ukončená okolo 1075 – 77), začiatkom 12. stor. bola zväčšená a 1130 bol vysvätený nový chór (nazývaný Anselmov chór). V roku 1174 katedrála znovu vyhorela a následne bol vybudovaný nový chór (1175 – 84; práce na jeho výzdobe pokračovali do 1220), ktorý je považovaný za majstrovské dielo anglickej ranej gotiky (Early English). Na jeho návrhu sa podieľal francúzsky architekt William zo Sens (†1180) a William Angličan (William the Englishman, †okolo 1214; stavbu viedol od 1178). V rokoch 1180 – 84 bola na východnej strane v závere chórovej ochodzy vybudovaná trojloďová Kaplnka sv. Trojice (Trinity Chapel). Ku kaplnke je na východnej strane pristavaná centrálna stavba nazývaná Corona, v ktorej boli 1220 uložené pozostatky sv. T. Becketa (v 16. stor. odstránené). V rokoch 1377 – 1403 bolo v perpendikulárnom štýle vybudované trojlodie, počas 15. stor. prestavaný transept, 1424 – 34 vybudovaná južná veža západnej fasády a 1433 – 98 bola vybudovaná mohutná veža nad krížením (nazývaná Bell Harry). V katedrále sa nachádzajú významné príklady románskeho sochárstva i niekoľko z umeleckého hľadiska významných gotických náhrobkov arcibiskupov i anglických panovníkov (napr. Náhrobok čierneho princa, 1377 – 80). Významné sú aj stredoveké vitráže vytvorené v niekoľkých fázach v 12. – 15. stor. (jeden z najväčších zachovaných súborov stredovekých vitráží v Spojenom kráľovstve). Pri katedrále sa nachádzajú kláštorné budovy. Boli postupne budované od 6. stor., väčšina z nich však bola v neskoršom období zničená. Zachovala sa z nich napr. kapitulná sieň (1305), Veľký rajský dvor s ambitmi (okolo 1395 – 1414) a niekoľko brán (celý komplex bol v stredoveku opevnený hradbami), napr. brána Court Gate (okolo 1155) a neskorogotická bohato sochársky zdobená brána Christchurch Gate (1504 – 21).

V meste sa nachádzajú ruiny bývalého Kláštora sv. Augustína (zničený v 16. stor.), ako aj jeden z najstarších kostolov v Spojenom kráľovstve Kostol sv. Martina (Saint Martin’s Church, pôvodne rímska pohrebná kaplnka spred 400). Architektonický komplex katedrály, kláštora sv. Augustína a Kostol sv. Martina boli v roku 1988 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V starom meste, ktoré si zachovalo historický charakter, sa čiastočne zachovali mestské hradby (14. – 15. stor.), množstvo stredovekých domov, z ktorých viaceré sú hrazdené, a viaceré stredoveké kostoly.

Clyde

Clyde [klajd] — rieka v Spojenom kráľovstve v Škótsku; dĺžka 176 km (3. najdlhšia rieka Škótska), rozloha povodia 3 836 km2, priemerný ročný prietok v ústí 70 m3/s. Vzniká sútokom zdrojníc prameniacich v Juhoškótskej vysočine, estuárom dlhým 103 km ústi do zálivu Firth of Clyde; prieplavom spojená so zálivom Firth of Forth na východnom pobreží. Po Glasgow splavná pre námorné lode. Využívaná energeticky.

Falkirk

Falkirk [fólkerk] — mesto v Spojenom kráľovstve v Škótsku v dištrikte Falkirk pri prieplave Forth-Clyde; 36-tis. obyvateľov (2015). Bývalé priemyselné stredisko so železiarňami a hlinikárňami prechádzajúce postupnou transformáciou na stredisko obchodu a služieb; priemysel hutnícky (farebná i čierna metalurgia, od 80. rokov 20. stor. v útlme), strojársky (výroba autobusov), petrochemický (výroba motorových olejov), stavebných materiálov, odevný, potravinársky, polygrafický. Ťažba čierneho uhlia a žiaruvzdorných ílov. Cestné a železničné spojenie s Edinburghom.

Vzniklo na strategicky významnom mieste v blízkosti Antoninovho valu (142 – 143 n. l.; zvyšky dodnes zachované), od 1646 kráľovské mesto, privilégiá stratilo počas povstania 1715. V 19. stor. významné obchodné centrum.

Stavebné pamiatky: Callendar House (pôvodný hrad z 1200, neskôr viackrát prestavaný; dnes múzeum), kostol Old Parish Church (1450 – 1892), rotačné lodné zdvíhadlo Falkirk Wheel (2002). Galéria súčasného umenia.

Fens

Fens — krajina v Spojenom kráľovstve vo východnej časti Anglicka južne až juhozápadne od zálivu Wash (Severné more). Nízko položená oblasť marší, moorov a kriedových vyvýšenín, ktorá sa v dôsledku zmeny výšky morskej hladiny v priebehu storočí menila z pevniny na morský záliv a naopak.

Krajina bola osídlená už v bronzovej dobe, neskôr bola kultivovaná Rimanmi, jej súčasný stav je výsledkom rozsiahlych odvodňovacích prác (stavby hrádzí, vysúšanie a kultivácia pôdy), ktoré začal v 17. stor. holandský inžinier Cornelius Vermuyden (1595 – 1683). Rašelinové a naplaveninové pôdy sú intenzívne poľnohospodársky využívané na pestovanie špeciálnych kultúr, významné je aj pestovanie ovocia a kvetín.

Halifax

Halifax — mesto v Spojenom kráľovstve v Anglicku na území metropolitného grófstva West Yorkshire; 91-tis. obyvateľov (2015). Priemysel textilný (vlnársky, hodvábnický, výroba kobercov), strojársky, kovoobrábací. Vzniklo v anglosaskom období, rozvíjať sa začalo od 13. stor., a najmä v 19. stor. v období priemyselnej revolúcie, keď sa stalo jedným z centier textilnej výroby (prvá pletiareň sa spomína už 1275). Stavebné pamiatky: gotický farský kostol Saint John the Baptist (pravdepodobne 12. stor., prestavaný v 15. stor.), radnica (1863, Ch. Barry), divadlo (Victoria Theatre, 1901), viaceré múzeá.

Hamilton

Hamilton [he-] — mesto v Spojenom kráľovstve v Škótsku v administratívnej oblasti South Lanrkshire na rieke Clyde v aglomerácii Glasgowa; 48-tis. obyvateľov (2005). V 19. stor. banské stredisko (ťažba čierneho uhlia), v súčasnosti plní predovšetkým obytnú funkciu a je strediskom služieb aglomerácie. Priemysel elektrotechnický, kovoobrábací, potravinársky, textilný (bavlnársky), výroba čipiek. Pôvodne nazývané Cadzow (podľa rovnomenného kráľovského hradu asi z 10. stor., pri ktorom vzniklo), 1445 nazvané Hamilton (podľa škótskeho rodu Hamiltonovcov, ktorí ho dostali od Róberta I. Brucea po bitke pri Bannockburne 1314). Stavebné pamiatky: zvyšky Hamilton Palace (1695, na mieste staršej budovy s vežou z 13. stor., pôvodne rezidencia grófov z Hamiltonu, najväčšia stavba v Škótsku a najväčšia nekráľovská rezidencia západného sveta, 1921 zbúraný), mauzóleum (1848 – 57), farský kostol v georgiánskom štýle (1734), stará radnica (dnes knižnica a koncertná sieň), múzeum, neďaleko Hamiltonu historický Chatelherault Country Park.

Harlow

Harlow [hárlou] — mesto v Spojenom kráľovstve v Anglicku v grófstve Essex v regióne Veľkého Londýna; 87-tis. obyvateľov (2017). Priemysel kovoobrábací, sklársky, polygrafický, nábytkársky, výroba lekárskych nástrojov. Harlow budovaný od pol. 20. stor. má predovšetkým obytnú funkciu (na odľahčenie Londýna); viaceré záhrady a parky.

Hartlepool

Hartlepool [hártlipúl] — prístavné mesto v Spojenom kráľovstve v severovýchodnom Anglicku v grófstve Cleveland na pobreží Severného mora na vápencovom polostrove južne od ústia rieky Tees; 86-tis. obyvateľov (2012). Priemysel lodný, hutnícky, energetický (jadrová elektráreň), potravinársky (mlyny); rybolov. Vzniklo 1967 spojením starého Hartlepoolu (Headland), ktorý bol založený v 7. stor. pri anglosaskom Kláštore sv. Hildy (založený 640, 800 zničený Vikingmi) a v stredoveku významným prístavom patriacim biskupom z Durhamu, a nového Hartlepoolu (West Hartlepool), ktorý vznikol v polovici 19. stor. pri novovybudovanom prístave, v súčasnosti využívanom najmä na obsluhu ropných polí v Severnom mori.

Harwich

Harwich [herič] — prístavné mesto v Spojenom kráľovstve v Anglicku v grófstve Essex na polostrove vybiehajúcom do estuáru riek Stow a Orwell; 18-tis. obyvateľov (2012). Lodiarsky priemysel; rybolov. Významný osobný a obchodný prístav (trajektová a nákladná doprava do Belgicka a Holandska). Založené pravdepodobne v pol. 12. stor. Stavebné pamiatky: kostol All Saints (12. a 14. stor., v Dovercourte, dnes súčasť Harwichu), kostol Saint Nicholas (1822, na mieste staršieho z 12. stor.), v historickom jadre mesta meštianske domy v tzv. georgiánskom štýle, budova námorného úradu Trinity House (1514), malý (1818, dnes múzeum námorníctva) a veľký (1818) maják, bývalá radnica (Guildhall, 1769).

Hastings

Hastings [hejstinks] — prístavné mesto v Spojenom kráľovstve v juhovýchodnom Anglicku v grófstve East Sussex na brehu Lamanšského prielivu; 98-tis. obyvateľov (2012). Priemysel potravinársky a strojársky. Rybársky prístav. Už v ranom stredoveku významný prístav, 1377 vypálený, opätovný rozvoj od 18. storočia, v súčasnosti vyhľadávané prímorské kúpele a turistické stredisko (príjemné podnebie, prístupné klifové pobrežie). Ruiny hradu, ktorý po 1069 začal stavať Viliam I. Dobyvateľ, kostoly Saint Clemens (okolo 1380) a All Saints (15. storočie). Divadlo.

Asi 10 km severozápadne od Hastingsu (pri dnešnej obci Battle) sa 14. 10. 1066 odohrala bitka, v ktorej normanský vojvoda, neskorší Viliam I. Dobyvateľ, na hlavu porazil vojsko anglosaského kráľa Harolda II. Bitka znamenala začiatok dobýjania a podmaňovania Anglicka Normanmi a začiatok vlády normanskej dynastie (1066 – 1154). Vylodenie Normanov a bitka pri Hastingse sú vyobrazené na známej tapisérii z Bayeux (okolo 1077).

Havant and Waterlooville

Havant and Waterlooville [hevent end voterlúvil] — mesto v Spojenom kráľovstve v južnom Anglicku v grófstve Hampshire na brehu Lamanšského prielivu v blízkosti mesta Portsmouth; 65-tis. obyvateľov (2015). Priemysel elektronický, strojársky, kovoobrábací, chemický, výroba hračiek. Stredisko vodných športov a turistiky.

Hebridy

Hebridy, angl. Hebrides — súostrovie v Atlantickom oceáne pri severozápadnom pobreží Škótska administratívne patriace Spojenému kráľovstvu; 7 555 km2, okolo 29-tis. obyvateľov, administratívne stredisko Stornoway (na ostrove Lewis, 5,4 tis. obyvateľov). Pozostáva približne z 500 ostrovov (okolo 100 ostrovov neobývaných). Prielivmi Malý Minch a Severný Minch sú Hebridy rozdelené na 2 skupiny: Vonkajšie Hebridy (budované metamorfovanými horninami, najmä rulami; najväčšie ostrovy Lewis, North Uist, South Uist) a Vnútorné Hebridy (budované usadenými a vyvretými horninami; najväčšie ostrovy Skye, Mull, Islay, Jura). Pahorkatinný a vrchovinný reliéf, maximálna výška 993 m n. m. (na ostrove Skye). Oceánske extrémne daždivé podnebie, priemerné teploty v januári 4 – 5 °C, v júli 12 – 13 °C, ročný úhrn zrážok na pobreží okolo 1 000 mm, v horských oblastiach okolo 2 000 mm, silné vetry, časté búrky. Početné jazierka, močiare a rašeliniská; väčšinou odlesnená krajina, chudobná vegetácia, pasienky. Pestovanie ovsa, jačmeňa a zemiakov. Ťažiskom poľnohospodárskej činnosti je chov hovädzieho dobytka a oviec; v minulosti významný rybolov. Remeslá, najmä tkáčstvo (výroba ručne tkaných vlnených látok a tradičného tvídu), pálenice whisky. Cestovný ruch rozvinutý najmä na Vnútorných Hebridách. Medzi hlavnými ostrovmi a pevninou je pravidelné lodné a letecké spojenie. Obyvateľstvo je koncentrované na pobreží a v prístavných mestách.

Henderson

Henderson, angl. Henderson Island — koralový ostrov v juhovýchodnej časti Tichého oceána v blízkosti obratníka Kozorožca, najväčší z Pitcairnových ostrovov v Polynézii (administratívne patriace Spojenému kráľovstvu); 36 km2 (dĺžka 9,6 km, šírka 5,1 km), neobývaný. Typický atol, maximálna výška 33 m n. m. Vďaka civilizáciou neporušenej flóre a faune s mnohými endemitmi sa Henderson stal prírodnou rezerváciou zapísanou 1988 do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Hereford

Hereford [-ri-] — mesto v Spojenom kráľovstve v západnom Anglicku v grófstve Herefordshire na rieke Wye (pravostranný prítok Severnu) 75 km juhozápadne od Birminghamu; 59-tis. obyvateľov (2017). Priemysel kovoobrábací, elektrotechnický, potravinársky (pivovar, spracovanie ovocia, výroba regionálnej špeciality – jablčného vína), nábytkársky, sklársky, kožiarsky a i. Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie ovocia a chmeľu). Založené začiatkom 7. stor. ako pohraničná pevnosť na hraniciach s Walesom, od 676 sídlo biskupstva, v 12. – 16. stor. stredisko obchodu s vlnou. Stavebné pamiatky: katedrála Church of Blessed Virgin and Saint Ethelbert (1. pol. 12. stor., pôvodne románska bazilika s transeptom, veža nad transeptom a západná veža začiatkom 14. stor.; v tzv. Keltskej knižnici vzácne rukopisy a inkunábuly), kostoly All Saints Church a Saint Peter Church (obidva 13./14. stor.), Shire Hall (1817 – 19, architekt Robert Smirke, postavená v duchu Greek Revivalu s gréckym portikom), stredoveký most cez rieku Wye.

Hertford

Hertford [hárt-] — mesto v Spojenom kráľovstve v južnom Anglicku 30 km severne od Londýna, administratívne stredisko grófstva Hertfordshire; 27-tis. obyvateľov (2012). Potravinársky priemysel. Centrum školstva. Zrúcaniny hradu (10. stor.).

Highlands

Highlands [hajlends], Scottish Highlands — rozsiahla geografická a historická oblasť v Spojenom kráľovstve v Škótsku severne od stredoškótskej zníženiny Lowlands. Územie vysočín rozdelené dolinou Glen More nan Albin na Grampiány a Škótske vrchy.

Holyhead

Holyhead [houlihed] — prístavné mesto v Spojenom kráľovstve vo Walese v unitárnom dištrikte Gwynedd na ostrove Holy Island; 12-tis. obyvateľov (2017). Priemysel hutnícky (hliníková huta s klesajúcim významom), lodný. Významná dopravná križovatka na trase Londýn – Dublin, osobný prístav. Prímorské kúpele.

Okolo 540 pred n. l. osídlené Rimanmi, pôvodne rímska pevnosť a vojenská námorná základňa. Mesto vybudované v 6. stor. okolo kostola Saint Cybi, od 1801 hlavný prístav na obchodovanie s Írskom, 1821 rozšírený, 1873 vybudovaná ochranná hrádza; mesto rozšírené v 2. pol. 19. stor.

Stavebné pamiatky: zvyšky rímskej pevnosti (okolo 300 n. l.), strážna veža Caer y Twr (4. stor. n. l.), kostol Saint Cybi (6. stor., prestavaný v 15. – 16. stor.), maják South Stack (1809), námorné múzeum (Holyhead Maritime Museum).

Chatham

Chatham [četem] — prístavné mesto v Spojenom kráľovstve v juhovýchodnom Anglicku v grófstve Kent pri ústí rieky Medway do Severného mora; 81-tis. obyvateľov (2016). Priemysel potravinársky, drevársky. Chatham tvorí spolu s mestami Rainham, Gillingham a Rochester konurbáciu Medway Towns. Železničná križovatka, námorný prístav.

Chatham prvýkrát spomínaný 880 ako Cetham, 1086 v Domesday Book ako Ceteham. R. 1568 založený kráľovský prístav, ktorý fungoval do 1984 (v polovici 18. stor. tam bola postavená vlajková námorná loď HMS Victory). Nemocnica pre námorníkov (založená 1592), Kráľovská škola vojenského inžinierstva (1812, Royal School of Military Engineering).

Stavebné pamiatky: komplex historických námorných dokov (17. – 19. stor., dnes múzeum), zvyšky mohutného obranného opevnenia okolo mesta (17. – 19. stor.). Múzeá.

Chelmsford

Chelmsford [čelm-] — mesto v Spojenom kráľovstve v Anglicku 42 km severovýchodne od Londýna v doline rieky Chelmec, administratívne stredisko grófstva Essex; 118-tis. obyvateľov (2017). Obchodné stredisko. Priemysel elektronický, strojársky, optický, potravinársky.

Vzniklo v 12. stor. na mieste bývalého rímskeho mesta Caeseromagnus.

Stavebné pamiatky: katedrála (19. stor., na mieste staršieho kostola z 13. stor. prestavaného v 15. – 16. stor.), klasicistický dom Shire Hall (bývalý súd, 1791), železničný viadukt (1843), historické múzeum.

Cheltenham

Cheltenham [čeltenhem] — kúpeľné mesto v Spojenom kráľovstve v Anglicku v grófstve Gloucestershire na rieke Chelt (prítok Severnu); 117-tis. obyvateľov (2017). Priemysel letecký, drevársky, potravinársky, farmaceutický, elektronický (výroba bezpečnostných systémov).

Vzniklo asi v 8. – 9. stor. (kostol spomínaný už 803), prvýkrát doložené 1223, od 1226 trhové mestečko. R. 1716 tam boli objavené termálne pramene alkalických vôd (močopudné a čistiace účinky) a postupne od 1738 budované kúpele.

Stavebné pamiatky: gotický Kostol Panny Márie (13. – 14. stor.), viaceré neogotické kostoly z 19. stor., napr. Christ Church, radnica (1902), budovy kúpeľov s parkom (koniec 18. – 19. stor.), mestská architektúra zo začiatku 19. stor. Galéria a múzeum, školy, napr. Cheltenham College (založená 1841; neogotický komplex v perpendikulárnom štýle), Cheltenham Ladies’ College (1854) a i.

Hudobné a divadelné festivaly, jazdecké preteky.

Chichester

Chichester [čičes-] — prístavné mesto v Spojenom kráľovstve v južnom Anglicku na pobreží Lamanšského prielivu, adminitratívne stredisko nemetropolitného grófstva West Sussex; 35-tis. obyvateľov (2017). Stredisko obchodu a vodných športov.

Pôvodne rímska trhová osada Noviomagus Regnesium. Koncom 5. a začiatkom 6. stor. prišli do tejto oblasti Sasi a osadu nazvali Cissaceaster, z čoho neskôr vznikol názov Chichester. Mesto sa stalo hlavným mestom kráľovstva Sussex, od 1075 sídlo biskupa. R. 1353 tam bol vybudovaný prístav, v stredoveku významné centrum obchodu s vlnou.

Stavebné pamiatky: gotická katedrála (založená 1075, vysvätená 1108 a po požiari 1199, reštaurovaná v 19. stor., vitráž od M. Chagalla), pri nej samostatne stojaca zvonica (15. stor.); gotický kríž Chichester Cross (1477 – 1503, 1746 reštaurovaný); tržnica (Butter Market; 1808, J. Nash), bývalý špitál Saint Mary Hospital (13. stor.), Pallant House Gallery (zbierka anglického moderného umenia v dome z 1712), Guildhouse (pôvodne kláštorná budova, 1269, dnes historické a archeologické múzeum), súkromné domy a verejné budovy (1720 – 1840).

Invergordon

Invergordon — prístavné mesto v Spojenom kráľovstve v severnom Škótsku v správnej oblasti Highland; 4,1 tis. obyvateľov (2016). Petrochemický priemysel. Železničná stanica.

Založené v polovici 18. stor., počas 1. svetovej vojny a po nej základňa kráľovského námorníctva. Námorné múzeum.

Inverness

Inverness — prístavné mesto v Spojenom kráľovstve v severnom Škótsku pri ústí rieky Ness do zálivu Beauly Firth (súčasť zálivu Moray Firth, Severné more), administratívne stredisko správnej oblasti Highland; 64-tis. obyvateľov (2018). Priemysel polygrafický, lodný, potravinársky, liehovarnícky (výroba likérov), drevársky, textilný, odevný, presnej mechaniky, výroba zdravotníckych pomôcok. Obchodné stredisko. Turistické stredisko v blízkosti legendárneho jazera Loch Ness. Letisko.

Vzniklo na území pôvodne osídlenom kmeňom Piktov, písomná zmienka 565, keď ho navštívil sv. Kolumbán ml. a pokrstil kráľa Piktov Bruda (Brude, aj Bridei, Bredei; †584/586). R. 1233 tam bol založený dominikánsky kláštor. Počas stredoveku bolo mesto niekoľkokrát poškodené.

Stavebné pamiatky: neogotický zámok (1835, na mieste staršieho hradu z 11. stor.), neogotická katedrála Saint Andrew’s Cathedral (1866 – 71), kostol Old High Church (18. stor., upravovaný v 19. stor.), neogotický kostol Saint Stephen’s Church (1896 – 97), viaceré neogotické kostoly, kríž Town Cross (1685) a i. Múzeum, divadlo.

Jersey

Jersey [džerzi], Bailiwick of Jersey — korunná dependencia Spojeného kráľovstva (nie je súčasťou jeho územia ) v Lamanšskom prielive tvorené ostrovom Jersey, najväčším a najjužnejším z Normanských ostrovov, a neďaleko od neho ležiacimi skupinami drobných neobývaných ostrovov. Administratívne sa člení na 12 farností. Ostrovy sú budované granitmi a rulami, reliéf ostrova Jersey tvorí náhorná plošina rozčlenená riečnymi dolinami v smere sever – juh, klesajúca na juh k pobrežiu s piesočnými plážami, na severe klifové pobrežie, maximálna výška 148 m n. m. Oceánska klíma s miernymi zimami a chladnými letami, priemerná ročná teplota 11,6 °C, ročný úhrn zrážok okolo 800 mm. Najvýznamnejším odvetvím hospodárstva sú služby (tvoria 93,4 % celkového objemu ekonomiky ostrova, 2015), a to najmä finančné (40 % objemu služieb, 2015), založené na využívaní tamojších daňových špecifík. Pestovanie zeleniny (najmä rajčiakov), špeciálnych odrôd zemiakov a kvetín; chov hovädzieho dobytka mliečneho typu (známy jerseyský dobytok). Vyhľadávaná turistická oblasť. Ostrov má jedno letisko s pevnou pristávacou dráhou, 576 km ciest a prístavy a terminály v Saint Helier, Gorey a Saint Aubin. Väčšina obyvateľov žije na vidieku, podiel mestského obyvateľstva 31,4 % (2014). Na Jersey žije 49,7 % rodených Jerseyčanov, 30,9 % obyvateľov narodených v Spojenom kráľovstve, na Guernsey a ostrove Man, 7,2 % Portugalčanov, 3,2 % Poliakov, 1,9 % Írov a 7,1 % ostatných (2012). Náboženstvo: 87,0 % kresťanov (z toho 44,1 % anglikánov, 42,9 % rímskych katolíkov a iných kresťanov), 12,4 % bez vyznania a ateistov, 0,6 % ostatných (2015). Väčšie mestá: Saint Helier, Saint Saviour, Saint Brélade. Mena: jerseyská libra. Úradný jazyk: angličtina, francúzština; jerseyským jazykom (jerseyčina, jèrriais), ktorý patrí do skupiny severných dialektov francúzštiny (langues d’oïl) a na ostrove bol prevládajúcim jazykom v 10. (resp. v 11.) až 19. stor., hovoria v súčasnosti asi len 3 % obyvateľov, pričom úsilie o jeho obnovu narastá.

Ostrov bol osídlený v staršej kamennej dobe (paleolite), čoho dokladom sú viaceré významné archeologické náleziská, napr. La Cotte de Saint-Brélade z obdobia stredného paleolitu (250-tis. pred n. l.) s jaskyňou s neandertálskym osídlením, a niekoľko dolmenov (4800 – 2250 pred n. l.), z ktorých dolmen v lokalite La Hougue Bie patrí k najväčším v Európe (dĺžka 18,6 m) a k najlepšie zachovaným tzv. chodbovým dolmenom (resp. rituálnym chodbovým hrobom) neolitickej armorickej skupiny chodbových hrobov slúžiacich ako obradné miesta (pochovávanie bolo iba sekundárne). Chodba orientovaná v smere východ – západ bola postavená na pôvodnom (neupravovanom) povrchu iba z nepravidelných masívnych kamenných kvádrov (najťažšie dosahovali hm. až 20 ton) a ústila do hlavnej komory, okolo ktorej boli tri menšie komory rozmiestnené v tvare kríža (dve bočné a tretia koncová). V zadnej časti hlavnej komory bola mierne vyvýšená svätyňa. V dolmene sa našli pozostatky najmenej ôsmich osôb, ako aj fragmenty keramiky i hrobových milodarov. Stavba, ktorá vznikala a bola postupne upravovaná medzi 4000 a 3250 pred n. l., bola zastrešená kameňmi (→ cairn) a konečnú vysokú mohylovitú podobu dostala navŕšením zeminy medzi 2900 – 2500 pred n. l. (priemer pahorka 58 m, výška 12,2 m). V 12. a 16. stor. boli na navŕšenom mohylovom kopci postavené dve kaplnky. V ranom stredoveku sa Jersey stal súčasťou Franskej ríše (od začiatku 6. stor. časť Neustrie). V 9. stor. franskí králi nedokázali čeliť nájazdom Vikingov a kontrolu nad ostrovom prevzali vojvodovia Británie. R. 933 Jersey v rámci Normanských ostrovov pripojil k svojim dŕžavám vojvoda Normandie William Longsword (†942). Po dobytí Anglicka Viliamom I. Dobyvateľom (1066) sa územie stalo súčasťou Normandského vojvodstva, ktoré bolo doménou anglických kráľov (navzdory francúzskym nárokom). R. 1204 anglický kráľ Ján I. Bezzemok stratil Normandiu v prospech francúzskeho kráľa Filipa II. Augusta, zostal však vlastníkom Normanských ostrovov vrátane Jersey, ktoré sa stalo posledným pozostatkom stredovekého Normandského vojvodstva. Pre blízkosť francúzskeho pobrežia slúžil ostrov najmä počas konfliktov medzi Anglickom a Francúzskom ako obranná línia Anglicka, boli tam postavené viaceré hrady a pevnosti. K najvýznamnejším patria stredoveký hrad Mont Orgueil (1. štvrtina 13. stor., prestavaný v 14. – 15. stor., upravený počas 2. svetovej vojny) a renesančná pevnosť Elizabeth Castle (prelom 16. a 17. stor., dnes vojenské múzeum) vybudovaná na mieste staršieho kláštora na tzv. prílivovom ostrove (ostrovom sa stáva len počas prílivu) v zátoke Saint Aubin’s Bay. V 2. polovici 18. – 1. polovici 19. stor. tam bol vybudovaný pevnostný systém pozostávajúci z 30 obranných veží kruhového pôdorysu (tzv. Martello Tower; zachovalo sa 24). Po napoleonských vojnách sa začiatkom 19. stor. usadila na ostrove početná skupina po anglicky hovoriacich vojakov i politických utečencov z Európy. Počas 2. svet. vojny bol spolu s ostatnými Normanskými ostrovmi okupovaný fašistickým Nemeckom ako jediná časť Spojeného kráľovstva (1. 7. 1940 – 9. 5. 1945). Na Jersey sa nachádza zoologická záhrada špecializujúca sa na ohrozené druhy zvierat založená 1959 spisovateľom, zoológom a popularizátorom ochrany prírody G. Durrellom.

Právny systém Jersey je založený na normanskom zvykovom a anglickom práve. Parlament, v ktorom nie sú zastúpené žiadne politické strany, má 58 členov, z toho 53 volených (12 senátorov na 6-ročné, 12 constablov na 3-ročné a 29 poslancov na 3-ročné obdobie) a 5 vymenovaných kráľom/kráľovnou: bailiff (kráľovský správca), deputy bailiff (šéf parlamentu), 3 členovia; kráľ/kráľovná má formálny titul normandský vojvoda.

Jersey
Rozloha: 116 km2
Počet obyvateľov: 103 000 (2015)
Hlavné mesto: Saint Helier

Kajmanie ostrovy

Kajmanie ostrovy, angl. Cayman Islands — zámorské územie Spojeného kráľovstva, súostrovie vo Veľkých Antilách v Karibskom mori juž. od Kuby a severozápadne od Jamajky. Skladá sa z 3 ostrovov: Grand Cayman, Cayman Brac, Little Cayman.

Ostrovy budované prevažne vápencami sú lemované koralovými útesmi. Nížinný reliéf, najvyšším bodom je The Bluff vo vých. časti Cayman Brac, 43 m n. m. Tropické oceánske podnebie s obdobím dažďov v máji až októbri a obdobím sucha v novembri až apríli; v období júl – november riziko hurikánov. Slabo rozvinutá riečna sieť, ostrovy trpia nedostatkom sladkej vody. Prirodzenú vegetáciu tvoria rovníkové lesy.

Dominantnými sektormi ekonomiky sú cestovný ruch (územie vyhľadávané najmä potápačmi, ostrovy navštívi okolo 700-tis. turistov ročne) a finančný sektor (ostrovy majú zvláštny daňový režim, vďaka ktorému je tam registrovaných viac ako 550 bánk, množstvo poisťovacích spoločností ap., zakladajú sa tam firmy a uzatvárajú zmluvy), ktoré sa na tvorbe HDP podieľajú 70 – 80 %. Ich postavenie bolo podmienené rozvojom a modernizáciou telekomunikácií a dopravy uskutočňujúcich sa od 2. pol. 20. stor. Tradičnými odvetviami hospodárstva sú rybolov (najmä lov žralokov), stavba lodí, pestovanie bavlníka, ovocia a zeleniny, chov dobytka mliečneho typu a korytnačiek (na export) i produkcia mahagónového dreva. Na ostrovy sa dováža až 90 % potravín a spotrebného tovaru. Životná úroveň patrí medzi najvyššie v karibskej oblasti. Väčšina obyvateľov, viac než 90 %, žije na ostrove Grand Cayman, kde leží i hlavné mesto Georgetown. Obyvatelia: 40 % miešancov, 20 % belochov, 20 % černochov, 20 % ostatných. Náboženstvo: 34 % anglikánov, 32 % protestantov. Mena: kajmanský dolár. Úradný jazyk: angličtina.

Pôvodne neobývané ostrovy objavil 1503 K. Kolumbus a dostali sa pod zvrchovanosť španielskej a 1670 britskej koruny (pod administratívnu správou Jamajky, jej dependencia). Od polovice 18. stor. príchod osadníkov. Po vyhlásení nezávislosti Jamajky (1962) samostatná britská korunná kolónia s čiastočnou samosprávou, 2002 zámorské územie Spojeného kráľovstva.

generálni guvernéri
1971 – 1972 Athelstan Charles Ethelwulf Long
1972 – 1974 Kenneth Roy Crook
1974 – 1981 Thomas Russell
1982 – 1987 George Peter Lloyd
1987 – 1992 Alan James Scott
1992 – 1995 Michael Edward John Gore
1995 – 1999 John Wynne Owen
1999 – 2002 Peter Smith
2002 James Ryan
2002 – 2005 Bruce Harry Dinwiddy
2005 George McCarthy
2005 – 2009 Stuart Duncan Macdonald Jack
2009 – 2010 Donovan Ebanks
2010 – 2013 Duncan John Rushworth Taylor
2013 Franz Manderson
2013 – 2018 Helen Marjorie Kilpatricková (Kilpatrick)
od 2018 Anwar Choudhury

Kajmanie ostrovy
Rozloha: 259 km2
Počet obyvateľov: 57 000 (2012)
Hlavné mesto: Georgetown

Kaledónska vysočina

Kaledónska vysočina, angl. Northwest Highlands — horský masív v Spojenom kráľovstve v severozápadnom Škótsku sev. od tektonickej doliny Glen More nan Albin, ktorá ho oddeľuje od pohoria Grampiány. Vznikol počas kaledónskeho geotektonického cyklu; reliéf poznačený štvrtohorným zaľadnením, silno erodované a zarovnané vrcholy, najvyšší vrch Càrn Eige, 1 182 m n. m. Mierne oceánske podnebie. Početné jazerá, rašeliniská a vresoviská, málo lesov. Pastierstvo oviec, rybolov. Turistika.

Kaledónsky prieplav

Kaledónsky prieplav, angl. Caledonian Canal — prieplav v Spojenom kráľovstve v Škótsku spájajúci zálivy Moray Firth (Severné more) na východe a Firth of Lorne (Atlantický oceán) na západe; dĺžka 100 km. Vedie od severozápadu na juhozápad dnom tektonicky podmienenej doliny Glen More nan Albin z mesta Inverness cez jazerá Loch Dochfour, Loch Ness, Loch Oich a Loch Lochy do zálivu Firth of Lorn, ústi neďaleko mesta Fort William. Prekonanie výškového rozdielu je vyriešené systémom 29 vzdúvadiel, súčasťou plavebného kanála sú štyri akvadukty a desať mostov. Kaledónsky prieplav bol vybudovaný 1803 – 22.

Kambrické vrchy

Kambrické vrchy, angl. Cambrian Mountains — vrchovinné a hornatinné územie v Spojenom kráľovstve vo Walese.

V užšom význame vrchoviny v str. časti Walesu, najvyšší vrch Plynlimon (Pumlumon), 752 m n. m.; erodované územie, horské chrbty majú výšku okolo 600 m n. m.; územie budované najmä sedimentárnymi horninami (pieskovce, vápence) prvohôr (devón, karbón); pramenná oblasť riek Severn a Wye.

V širšom význame vrchoviny a hornatiny str. a severozáp. časti Walesu s najvyššou horskou oblasťou Snowdonia (predstavuje národný park vyhlásený 1951, rozloha 2 130 km2) so 6 vrchmi vyššími ako 1 000 m n. m., najvyšší vrch Snowdon, 1 085 m n. m. (najvyšší vrch Walesu); územie budované najmä sopečnými a sedimentárnymi horninami starších prvohôr (kambrium, ordovik).

Pre Kambrické vrchy sú charakteristické silno zarovnané vrcholy a stopy štvrtohorného zaľadnenia. Chrbty a svahy sú pokryté vresoviskami a rašeliniskami, v dolinách zvyšky lesov, rozsiahle územia sa využívajú ako pastviny. Vo viacerých dolinách sú umelé vodné nádrže. Nerastné suroviny: čierne uhlie, železné rudy, bridlice.

Kent

Kent

1. administratívna oblasť, grófstvo v Anglicku v Spojenom kráľovstve;

2. historické územie v juhovýchodnom Anglicku. Vďaka polohe na brehu Doverskej úžiny (predstavuje najkratšie spojenie medzi ostrovom Veľká Británia a kontinentálnou Európou) bolo oddávna miestom prenikania nového obyvateľstva na ostrov. Obývané už v paleolite, nálezy megalitov v údolí rieky Medway pochádzajú z neolitu (4000 – 3000 pred n. l.). Rimania si oblasť začali podrobovať 43 n. l. V polovici 5. stor. sa v Kente začali usádzať Juti, ktorí tam založili kráľovstvo (jedno z najstarších anglosaských kráľovstiev) s centrom (od 560) v dnešnom Canterbury (Cantwareburh). Za vlády kráľa Ethelberta sa začalo šíriť kresťanstvo a vzniklo tam metropolitné arcibiskupstvo pre celé Anglicko (597 prijal misiu benediktínskeho mnícha Augustína, ktorý sa 598 stal biskupom a 601 prvým arcibiskupom z Canterbury). Skoré prijatie kresťanstva (aj styky s rímskou civilizáciou v minulosti) postavilo Kent do pozície hegemóna medzi ostatnými anglosaskými kráľovstvami. Najväčší rozmach dosiahlo v 7. stor., potom jeho význam upadal, okolo 825 sa dostalo pod vplyv Mercie a neskôr Wessexu, ktorého panovníci sa titulovali aj ako králi Kentu.

Kingston upon Hull

Kingston upon Hull [kinkstn apon hal], aj Hull — prístavné mesto a samostatný správny obvod (Unitary authority) v Spojenom kráľovstve vo vých. Anglicku na sev. brehu estuáru rieky Humber v mieste jej sútoku s riekou Hull asi 40 km od pobrežia Severného mora; 273-tis. obyvateľov (2013). Priemysel chemický (sídlo British Petroleum Company), stavebných materiálov, letecký, strojársky, elektrotechnický, drevársky, lodný, potravinársky (najmä rybný). Jeden z najvýznamnejších obchodných prístavov Spojeného kráľovstva (prechádza ním okolo 18 % importu a 14 % exportu Spojeného kráľovstva), veľký rybársky prístav.

V stredoveku známe ako Hull alebo Wyke upon Hull, patrilo benediktínskemu opátstvu Meaux. R. 1293 prešlo do majetku anglického kráľa Eduarda I. a stalo sa strategickým bodom vo vojne medzi Anglickom a Škótskom, od 1299 súčasný názov. Prosperovalo ako hlavný prístav pre lode na vnútrozemských vodných cestách smerujúcich k ústiu rieky Humber, neskôr zohrávalo významnú úlohu v obchode so sev. Nemeckom a Pobaltím (vyvážala sa vlna, dovážali sa najmä drevo a repka, ale aj plátno z Holandska a železná ruda zo Švédska) a ako vojenská pevnosť a arzenál (1462 sa tam odohrala prvá väčšia vojenská akcia na začiatku anglickej občianskej vojny). Na konci 18. stor. medzinárodný prístav a rozvoj priemyslu zameraného na spracovanie dovezených surovín, centrum obchodu, rybolovu a lovu veľrýb. Od 1897 mesto. Počas 2. svetovej vojny bolo mesto výrazne poškodené bombardovaním a v júni 2007 veľkou povodňou. Stavebné pamiatky: kostol Holy Trinity (po 1300, veža pristavaná v 15. stor., rekonštruovaný 1841 – 45 a 1859 – 72, obnovený 1906), citadela (1541), chudobinec (1828), radnica (1861 – 62, prebudovaná 1906 – 14), kostol All Saints (1866 – 69), visutý jednooblúkový most Humber Bridge premosťujúci rieku Humber (absolútna dĺžka 2 220 m, najdlhšie rozpätie hlavného poľa 1 410 m), v čase dokončenia (1981) najdlhší most tohto typu na svete (v súčasnosti 5. najdlhší). Viacero múzeí, univerzita (University of Hull, založené 1927). Morské akvárium (Deep, 2002).

Kintyre

Kintyre [-tajr] — polostrov Spojeného kráľovstva na záp. pobreží Škótska medzi zálivom Firth of Clyde a Severným prielivom; dĺžka 77 km, maximálna šírka 18 km. Pahorkatinný reliéf, maximálna výška 454 m n. m.

Kirkcaldy

Kirkcaldy [kerkóldi] — prístavné mesto v Spojenom kráľovstve v Škótsku v grófstve Fife na pobreží zálivu Firth of Forth; 48-tis. obyvateľov (2013). Priemysel chemický (výroba linolea a voskovaného plátna), textilný (spracovanie ľanu), nábytkársky, potravinársky, elektrotechnický. V blízkosti uhoľné bane.

Mesto prvýkrát písomne doložené 1075, patrilo benediktínskemu opátstvu v Dunfermline, rozvinulo sa v okolí prístavu, od 1644 kráľovské mesto (výsady potvrdené 1662). Začiatkom 16. stor. významný obchodný centrum a prístav (dovoz dreva, obilia, neskôr ľanu, vývoz soli, uhlia a plátna), v 18. stor. pokles významu, začiatkom 19. stor. nový rozvoj mesta v súvislosti s rozvojom plátenníctva a priemyslu výroby linolea. Stavebné pamiatky: kostol Old Kirk (písomne doložený 1244, rekonštruovaný začiatkom 19. stor.), hradby (polovica 15. stor.). Univerzita (1894), divadlo (1899), múzeum a galéria (1925).