Botnický záliv
Botnický záliv, fínsky Pohjanlahti, švédsky Bottniska viken — najväčší záliv Baltského mora (jeho najsevernejšia časť) medzi východným pobrežím Švédska a západným pobrežím Fínska, na juhu oddelený súostrovím Alandy od zvyšku mora; dĺžka 725 km, šírka 80 – 240 km, plocha 117 000 km2, priemerná hĺbka 60 m, maximálna hĺbka 295 m (v južnej časti). Slanosť povrchových vrstiev vody výrazne klesá zo 4 – 5 ‰ na juhu v okolí Aland na 1 – 3 ‰ na severe, kde žijú i viaceré sladkovodné živočíchy (šťuka, ostriež a i.). Nízka slanosť je spôsobená slabým výparom počas krátkeho leta, vysokým ročným úhrnom zrážok a veľkým množstvom sladkej vody z ústiacich riek (135 km3/rok). Teplota vody na hladine je vo februári 0 °C, v auguste 9 – 13 °C. Záliv zamŕza koncom októbra a v novembri, na severe sa plávajúce ľadové kryhy vyskytujú ešte v júni. Pre vody zálivu je charakteristická veľká priezračnosť (až 18 m). Do zálivu ústia rieky Dalälven, Indalsälven, Umeälven, Ångermanälven, Skellefteälven, Piteälven, Luleälven, Kalixälven, Torneälven (Švédsko), Kemijoki, Iijoki, Oulujoki, Kokemäenjoki (Fínsko). Územie okolo Botnického zálivu sa od konca poslednej ľadovej doby zdvíha v dôsledku odľahčenia pevniny od hrubého ľadovcového štítu (okolo 80 cm za 100 rokov).
Významnejšie mestá na rieke: Luleå, Umeå, Härnösand, Sundsvall, Gävle, Haparanda (Švédsko), Tornio, Kemi, Oulu, Vaasa, Pori, Rauma (Fínsko).
Vzhľadom na to, že záliv zamŕza na viac ako päť mesiacov, obmedzenia lodnej dopravy pomáhajú zmierňovať ľadoborce (od konca januára do apríla v južnej časti, od polovice decembra do polovice mája v najsevernejšej časti). V zálive je priemyselný lov sleďa a lososa.