Čierne more — vnútorné more Atlantického oceána medzi juhovýchodnou Európou a západnou Áziou, obmývajúce brehy Bulharska, Rumunska, Ukrajiny, Ruska, Gruzínska s Abcházskom a Turecka; maximálna dĺžka od západu na východ 1 150 km, maximálna šírka od severu na juh 580 km, plocha 423 000 km2, priemerná hĺbka 1 240 m, maximálna hĺbka 2 210 m, na severe a západe je veľká plocha šelfu s hĺbkou do 100 m. Prielivmi Bospor a Dardanely a Marmarským morom je spojené so Stredozemným morom, Kerčským prielivom na severe s Azovským morom, ktoré fakticky predstavuje jeho záliv. Pobrežie v západnej a severozápadnej časti je úzke, rovinné, s výskytom slaných jazier a močiarov, na juhu a východe prevažne vysoké a strmé podobne ako na juhu Krymského polostrova.
Severná časť Čierneho mora leží v miernom klimatickom pásme, južná časť v subtropickom stredomorskom pásme. Pokojný ráz podnebia býva v zimných mesiacoch narúšaný hustými hmlami a silnými búrkami. Priemerné teploty vzduchu v januári sa na severe pohybujú do 3 °C, na juhu a juhovýchode 6 – 9 °C, v júli od 22 – 23 °C do 25 °C. Teplota vrchných vrstiev vody dosahuje v zime prevažne 6 – 7 °C, v lete 22 – 25 °C, ľad sa vytvára iba v severnej časti a maximálne na 50 dní. Priemerná slanosť vrchných vrstiev vody je okolo 18 ‰, v blízkosti ústí riek 3 – 9 ‰, vo väčších hĺbkach 20 – 22 ‰. Slanšia voda priteká do Čierneho mora z Marmarského pri dne, menej slaná prúdi opačným smerom na povrchu. Od hĺbok 120 – 150 m smerom ku dnu sa zvyšuje obsah sírovodíka a znižuje sa obsah kyslíka, čo limituje podmienky pre život, čím sa Čierne more výrazne líši od ostatných morí svetového oceána. Najvýznamnejšími prítokmi sú Dunaj, Dnester, Južný Buh, Dneper, Kizilirmak.
Čierne more predstavuje významnú rybolovnú oblasť, zo 170 druhov rýb má asi 20 % priemyselný význam (jesetery, makrely, kambaly, slede a i.). Má aj veľký dopravný význam, veľké prístavy sú v mestách Odesa, Čornomorsk, Sevastopoľ, Jalta, Kerč (Ukrajina), Novorossijsk, Soči, (Rusko), Poti, Batumi (Gruzínsko), Konstanca (Rumunsko), Burgas, Varna (Bulharsko), Trabzon, Samsun, Zonguldak (Turecko). Na pobreží je množstvo turisticko-rekreačných stredísk, vyhľadávané je pobrežie Krymského polostrova (Jalta, Alušta, Sudak, Koktebel, Feodosija), kaukazské čiernomorské pobrežie (Anapa, Galendžik, Soči, Gagra, Picunda, Suchumi, Batumi), ako i pobrežie Balkánskeho polostrova (Zlaté piesky, Slnečné pobrežie v Bulharsku, Mamaia, Eforie v Rumunsku).