Adenský záliv — záliv v Arabskom mori medzi Arabským polostrovom a Somálskym polostrovom. Prielivom Báb el-Mandeb spojený s Červeným morom. Dĺžka okolo 900 km, šírka do 300 km, max. hĺbka 4 525 m. Nepravidelné prílivy do 3 m. Hlavný prístav: Aden.

Adriatické more → Jadranské more

Agulhaský prúd [aguľa-] — teplý povrchový prúd v juhových. časti Indického oceána pri vých. pobreží juž. Afriky medzi 25 – 40° juž. zemepisnej šírky. Vzniká spojením Mozambického prúdu a Madagaskarského prúdu. Teplota vrchných vrstiev vody v lete 22 – 26 °C, v zime 16 – 22 °C. Rýchlosť prúdu sa sezónne mení od 20 do 60 cm/s. Juž. časť prúdu sa pripája k Západnému príhonu.

Akabský záliv, Khalíj al ’Aqubah — záliv v sev. časti Červeného mora medzi Arabským a Sinajským polostrovom. Dlhý asi 180 km, široký 16 – 28 km. Od Červeného mora ho oddeľuje vysoký podmorský prah. Centrálnu časť zaberá výrazná zníženina s max. hĺbkou 1 828 m. Teplota vrchných vrstiev vody sa pohybuje od 18 °C v zime po 25 °C v lete. Slanosť vody okolo 42 ‰. Prístavy: Akaba v Jordánsku, Eilat v Izraeli.

Aleutský prúd — povrchový prúd v severových. časti Tichého oceána. Vzniká zmiešaním vody prúdov Kuro-šio a Oja-šio a pohybuje sa pozdĺž Aleutských ostrovov. Rozdeľuje sa na viac vetiev, z ktorých jedna prúdi na sever do Beringovho mora, ďalšia sa obracia na juh pozdĺž pobrežia USA a podieľa sa na vzniku Kalifornského prúdu.

Aljašský záliv, angl. Gulf of Alaska — záliv v Tichom oceáne medzi Aljašským polostrovom a pevninou Severnej Ameriky. Plocha 1 327-tis. km², šírka pri vchode 2 200 km, hĺbka do 5 650 m.

Amundsenovo more — okrajové more v juž. časti Tichého oceána pri brehoch záp. Antarktídy medzi Bellingshausenovým morom a Rossovým morom. Plocha 98-tis. km², maximálna hĺbka 585 m. Teplota vody na hladine 0,2 – 1,7 °C, priemerná slanosť 32,4 – 34 ‰. Celý rok zamrznuté. Dno pokryté suchozemskými ľadovcovými sedimentmi. Až tretinu pobrežia lemujú ľadovcové bariéry. Žijú tu tulene, tučniaky a veľryby. Do Amundsenovho mora ako prvý doplával J. Cook na prelome 1773 – 74. Nazvané podľa R. Amundsena.

Amundsenov záliv, angl. Amundsen Gulf, fr. Golfe Amundsen — záliv v Severnom ľadovom oceáne pri brehoch Kanady. Maximálna dĺžka 445 km, šírka 213 km, hĺbka 285 m. Väčšinu roka zamrznutý. Nazvaný podľa R. Amundsena.

Anadyrský záliv, rus. Anadyrskij zaliv — záliv v záp. časti Beringovho mora dlhý asi 278 km, široký pri vchode asi 400 km, maximálna hĺbka vyše 600 m. Vých. a sev. pobrežie je vysoké a strmé. Ústi do neho rieka Anadyr. Počas roka je väčšinou zamrznutý. Prístav Anadyr.

Andamanské more — more v severových. časti Indického oceána medzi Malajským polostrovom a ostrovmi Andamany, Nikobary a Sumatra. Plocha 602-tis. km², priemerná hĺbka 1 096 m, maximálna hĺbka 4 507 m (v Andamanskej priekope). V sev. a vých. časti morského dna zaberá veľké plochy šelf široký až 400 km s prevládajúcimi hĺbkami do 50 m. V záp. časti sú výrazné zníženiny s hĺbkami viac ako 4 000 m. V reliéfe dna sev. časti sú charakteristické rozsiahle delty riek Iravadi a Salwin. Teplota vrchných vrstiev vody od 26 – 29 °C, slanosť 20 – 25 ‰ na severe, 30 – 33 ‰ na juhu. Cirkulácia vody je ovplyvnená monzúnovými vetrami. Prílivy dosahujú až 7 m. Z rýb sa lovia najviac sleď a tuniak. Najvýznamnejší prístav Rangún.

anticyklonálne morské prúdy — dlhodobo stabilné systémy prúdenia morskej vody, ktoré sa utvárajú v oceánoch v miestach existencie nepohyblivých subtropických anticyklón. V súlade s pravidelným prúdením vzduchu na okrajoch anticyklón (na sev. pologuli v smere hodinových ručičiek, na juž. pologuli v protismere ) sa tu utvára uzavretý systém prúdenia morskej vody. Takýto charakter má napr. systém Golfského prúdu, Kanárskeho prúdu a Severného rovníkového prúdu v sev. časti Atlantického oceána alebo systém Západoaustrálskeho prúdu, Južného rovníkového prúdu, Madagaskarského prúdu a Západného príhonu na juhu Indického oceána.

Antilský prúd — povrchový prúd v záp. časti Atlantického oceána, pokračovanie Severného rovníkového prúdu. Pohybuje sa vých. od Antíl a Bahám a spája sa s Golfským prúdom. Teplota vody 25 – 28 °C, rýchlosť 25 – 50 cm/s.

Arabatská kosa, Arabatská strelka — úzka piesočnatá kosa v záp. časti Azovského mora oddeľujúca záliv Sivaš od mora. Dĺžka 113 km, šírka 270 m až 8 km.

Arabské more — more v sev. časti Indického oceána medzi Arabským polostrovom a Indickým polostrovom. Plocha 3,68 mil. km² (podľa Medzinárodného hydrologického byra), maximálna hĺbka 5 803 m. Zálivy: Adenský záliv a Ománsky záliv. Dve veľké panvy: na severovýchode Arabská panva (maximálna hĺbka vyše 5 300 m) a na juhozápade Somálska panva (maximálna hĺbka vyše 4 600 m). Na povrchovú cirkuláciu vody najväčšmi vplývajú monzúnové vetry; zimný monzún podmieňuje severovýchodný monzúnový prúd a letný monzún juhozápadný monzúnový prúd. Teplota povrchových vrstiev vody 22 – 28 °C, priemerná slanosť v období letného monzúna klesá pod 35 ‰, v období zimného stúpa nad 36 ‰. Nepravidelné prílivy s výškou do 5 m. Hlavné prístavy: Bombaj (Mumbaí), Karáčí a Aden.

Arafurské more — okrajové more Indického oceána medzi Novou Guineou a sev. pobrežím Austrálie. V severových. časti je rozsiahly Karpentársky záliv. Plocha 650-tis. km², s Karpentárskym zálivom 1 037 mil. km². Reliéf dna tvorí prevažne Arafurský šelf s hĺbkami väčšinou 50 – 80 m. Maximálna hĺbka 3 680 m v severozáp. časti v Aruskej priekope. Priemerná teplota vrchných vrstiev vody 26 – 28,5 °C, priemerná slanosť 34 – 35 ‰; prílivy 2,5 – 7,5 m.

Báb el-Mandeb — prieliv medzi Červeným morom a Adenským zálivom Arabského mora; dĺžka 50 km, minimálna šírka 28 km, maximálna hĺbka 320 m, minimálna hĺbka na plavebnej dráhe 31 m. Ostrovom Perim je rozdelený na dve časti. Cez Báb el-Mandeb a Suezský prieplav vedie najkratšia morská cesta z Európy do východnej a južnej Ázie a Austrálie.

Bacboský záliv, Tonkinský záliv, čín. Pej–pu-wan, vietnamsky Vinh Bac Bo — polootvorený záliv v severozáp. časti Juhočínskeho mora (Tichý oceán) medzi vých. pobrežím Ázie (Vietnam), záp. pobrežím polostrova Lej-čou a ostrovom Chaj-nan; dĺžka okolo 330 km, šírka pri vstupe 241 km, priemerná hĺbka 40 m, maximálna hĺbka 82 m, výška prílivu do 5,9 m. Hlavné prístavy: Hajfong (Vietnam), Pej-chaj (Čína).

Baltské more — plytké šelfové vnútrozemské more Atlantického oceána medzi sev., str. a vých. Európou; plocha 422 700 km² (s ostrovmi 448 200 km²), priemerná hĺbka 48 m, maximálna hĺbka 470 m, prevládajúce hĺbky 40 – 100 m. So Severným morom spojené Dánskymi úžinami (prielivy Kattegat, Skagerrak, Veľký Belt, Malý Belt, Øresund). Veľké zálivy: Botnický záliv (hĺbka vyše 250 m), Fínsky záliv (vyše 100 m), Rižský záliv (okolo 50 m). Početné ostrovy (Alandy, Hiiumaa, Saaremaa, Öland, Bornholm a i.).

Baltské more vzniklo pred 17-tis. rokmi po ústupe kontinentálneho ľadovca, ktorý modeloval škandinávske pobrežie; na juž. pobreží časté limany. Pri výmene vody so Severným morom cez Dánske úžiny prúdi ľahšia, menej slaná voda Baltského mora na povrchu do Seveného mora a ťažšia, slanšia voda Severného mora v hĺbke do Baltského mora. Najväčšie more vo svetovom oceáne s poloslanou (brakickou) vodou. Slanosť sa znižuje od západu na východ a od juhu na sever. V centrálnych častiach sa slanosť vrchných vrstiev pohybuje od 7 do 7,5 ‰. Priemerná teplota na hladine na otvorenej časti mora v zime 1 – 3 °C, pri pobreží menej ako 0 °C, v lete do 18 – 20 °C. Vplyvom vetra a náhlych zmien tlaku výrazné kolísanie hladiny. Zmeny úrovne v zálivoch 1,5 – 3 m. Prílivy do 20 cm.

Najväčšie rieky ústiace do Baltského mora: Visla, Odra, Západná Dvina, Neman, Neva. Lov sleďa, tresky, lososa, kambaly, ostrieža. Prieplavom spojené s Volgou a Bielym morom. Významné prístavy: Petrohrad, Tallinn, Riga, Gdyňa, Gdansk, Štetín, Rostock, Warnemünde, Kiel, Kodaň, Malmö, Štokholm, Turku, Helsinki.

Plavbu po Baltskom mori a po prielivoch právne upravuje Kodanský dohovor z 1857; sú prístupné obchodným a vojnovým lodiam bez akéhokoľvek obmedzenia.

Barentsovo more — okrajové, prevažne šelfové more Severného ľadového oceána; plocha 1 424 000 km², priemerná hĺbka 186 m, maximálna hĺbka 600 m. Prielivom Karské vráta spojené s Karským morom, prielivmi Gorko a Voronka s Bielym morom. Pobrežie na juhozápade prevažne strmé, skalnaté a fjordové, na juhovýchode nízke a slabo rozčlenené. Teplota vrchných vrstiev vody na juhu vplyvom Nordkapského prúdu (časť teplého Severoatlantického prúdu) 4 – 12 °C, v sev. časti v zime -1 °C, v lete 4 °C, s hĺbkou klesá do -1,9 °C. Priemerná slanosť na juhu 35 ‰, na severe 32 ‰. Významná rybolovná oblasť (najmä sleď, treska, kambala, ostriež). Barentsovým morom vedú dôležité námorné cesty spájajúce európsku časť Ruska so sev. oblasťami Sibíri a Ďalekého východu. Hlavné prístavy Murmansk a Vardø. Prílivy do 6 m. V zálive Kisloj prvá prílivová elektráreň v bývalom Sovietskom zväze. Nazvané podľa W. Barentsa.

Bengálsky záliv — záliv Indického oceána medzi Srí Lankou a Indiou na západe, Bangladéšom na severe a Mjanmarskom a ostrovnou skupinou Andamany a Nikobary na východe; plocha 2 191 000 mil. km² (najväčší záliv svetového oceána), maximálna hĺbka 4 694 m, priemerná hĺbka 2 500 m. Pre záliv sú charakteristické podmorské riečne kaňony (kaňon rieky Ganga široký vyše 15 km, hlboký 1 260 m). Teplota vrchných vrstiev vody kolíše v zime od 25 °C v severnej časti do 27 °C v južnej časti, v lete dosahuje viac ako 28 °C. Hydrologický režim je ovplyvňovaný monzúnovými vetrami. Letný monzún spôsobuje veľký prítok riečnej vody, čo vplýva na salinitu, ktorá je mierne nižšia (30 – 34 ‰) ako salinita svetového oceána. Prílivy dosahujú až 11 m. Do zálivu ústi mnoho veľkých riek: Ganga s Brahmaputrou, Meghna, Mahánadí, Gódávari, Krišna, Kávérí a i.

V oblasti je rozvinutý rybolov (makrely, kambaly, tuniaky, ustrice a i.). Hlavné prístavy sú Kolombo, Kalkata, Čennai (Madras), Čitágáon.

Biele more, rusky Beloje more — more pri severozápadnom pobreží Ruska, vnútorné, šelfové more Severného ľadového oceána; plocha 90-tisíc km², priemerná hĺbka 67 m, maximálna hĺbka 343 m. Priemerná teplota povrchových vrstiev vody je v lete 6 – 15 °C, v zime do −1,5 °C, priemerná slanosť 24 – 34 ‰. Výška prílivov dosahuje 10 m (v Mezenskom zálive). Bielomorsko-baltským prieplavom je spojené s Baltským morom, Volžsko-baltským prieplavom s Azovským morom a Čiernym morom. Pobrežie je členité, najväčšie zálivy: Kandalakšský záliv, Onežský záliv, Dvinský záliv a Mezenský záliv. Najvýznamnejšie prítoky: Severná Dvina, Mezeň, Onega.

Biele more má veľký dopravný význam, spája severné pobrežné územia Európy s prístavmi v ázijskej časti Ruska. Významné prístavy: Archangeľsk, Belomorsk, Onega, Mezeň, Kem, Kandalakša, Severodvinsk, Umba. Je významným loviskom sleďov, tresiek, lososov, tuleňov.

Biskajský záliv, francúzsky Golfe de Gascogne, španielsky Golfo de Gascuña — otvorené okrajové more Atlantického oceána medzi západným pobrežím Francúzska a severným pobrežím Španielska; plocha 223 000 km², dĺžka 594 km, maximálna šírka 511 km, priemerná hĺbka 1 744 m, maximálna hĺbka 4 735 m. Teplota vody povrchových vrstiev sa v priebehu roka pohybuje od 10 – 12 °C v zime do 17 – 20 °C v lete, slanosť 32 – 35 ‰; výška prílivov do 6,7 m. Najväčšie rieky ústiace do Biskajského zálivu: Loira, Charente, Dordogne s Garonne (→ Gironde).

V zálive sa lovia sardinky, sardely, tuniaky, chovajú sa ustrice. Významné prístavy: Gijón, Bilbao, San Sebastián (Španielsko).

Bonifácky prieliv, taliansky Bocche di Bonifacio, francúzsky Bouches de Bonifacio — prieliv v Stredozemnom mori medzi ostrovmi Korzika (Francúzsko) a Sardínia (Taliansko) spájajúci Tyrrhenské more a Ligúrske more; dĺžka asi 19 km, šírka 11 – 16 km, hĺbka do 100 m. Vedie ním niekoľko námorných dopravných ciest. Hlavným prístavom je Bonifacio (Korzika).

Boothijský záliv [búsij-], anglicky Gulf of Boothia, francúzsky Golfe de Boothia — záliv Severného ľadového oceána pri severnom pobreží Kanady medzi polostrovom Boothia na západe a Baffinovým ostrovom a Melvillovým polostrovom na východe; dĺžka 518 km, šírka 220 km, hĺbka do 344 m. V zálive sú početné ostrovy (Ostrov princa waleského, Crown Prince Frederik Island a i.) a zátoky (najväčšia Committee Bay). Celý rok je pokrytý ľadom, v auguste až v 1. polovici septembra čiastočne bez ľadu.

Bospor —

1. turecky Karadeniz Boğazı — prieliv medzi európskou časťou (Balkánsky polostrov) a ázijskou časťou (Malá Ázia) Turecka spájajúci Čierne more a Marmarské more; dĺžka okolo 33 km, minimálna šírka 660 m (najužší prieliv medzi svetadielmi), hĺbka 33 – 105 m. Povrchový prúd menej slanej vody (18 – 20 ‰) preniká z Čierneho mora do Marmarského mora, slanšia voda (37 ‰) pri dne prúdi opačne. Koncom treťohôr bol prieliv riečnou dolinou, v období glaciálov súšou, až po ústupe posledného (würmského) ľadovca morským prielivom. Má strmé vysoké svahy a veľa zátok, najväčšou je Zlatý roh v juhozápadnej časti. Na obidvoch stranách sa rozkladá Istanbul. Prieliv je jednou z najfrekventovanejších námorných trás na svete. Je preklenutý troma mostami, pod dnom vedie železničný tunel.

2. Kimmerský Bospor — v staroveku názov morskej úžiny medzi Čiernym morom a Azovským morom, dnes Kerčský prieliv. Na obidvoch stranách prielivu ležala Bosporská ríša.

Botany Bay [-teny bej] — záliv Tasmanovho mora (Tichý oceán) na východnom pobreží Austrálie; dĺžka 10 km, plocha 40 km², priemerná hĺbka 11,4 m. Ústia doň rieky Georges a Cooks. Pozdĺž pobrežia sa rozkladá metropolitné územie Sydney, asi 10 km severne leží centrum mesta. V zálive leží jeden z najväčších kontajnerových prístavov Austrálie – prístav Port Botany, na severozápadnom pobreží je situované najrušnejšie letisko Austrálie – medzinárodné letisko Kingsford Smith International Airport in Sydney.

Pri vstupe do zálivu leží národný park Kamay Botany Bay National Park (vyhlásený v roku 1984, rozloha 4,56 km²) tvorený dvoma izolovanými územiami rozkladajúcimi sa na severnom pobreží a náprotivnom južnom pobreží. Pre svoje mimoriadne prírodné a kultúrne hodnoty bol park v roku 2017 zapísaný do Zoznamu národného dedičstva Austrálie (Australian National Heritage List) a je nominovaný na zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

V zálive, pôvodne nesúcom názov Stingray Bay, pristál 29. apríla 1770 James Cook. Pod vplyvom členov expedície, prírodovedcov Josepha Banksa a Daniela Carlssona Solandera, nadšených biodiverzitou rastlinných druhov pobrežia, dal zálivu súčasný názov Botany Bay (Botanický záliv).

Botnický záliv, fínsky Pohjanlahti, švédsky Bottniska viken — najväčší záliv Baltského mora (jeho najsevernejšia časť) medzi východným pobrežím Švédska a západným pobrežím Fínska, na juhu oddelený súostrovím Alandy od zvyšku mora; dĺžka 725 km, šírka 80 – 240 km, plocha 117 000 km², priemerná hĺbka 60 m, maximálna hĺbka 295 m (v južnej časti). Slanosť povrchových vrstiev vody výrazne klesá zo 4 – 5 ‰ na juhu v okolí Aland na 1 – 3 ‰ na severe, kde žijú i viaceré sladkovodné živočíchy (šťuka, ostriež a i.). Nízka slanosť je spôsobená slabým výparom počas krátkeho leta, vysokým ročným úhrnom zrážok a veľkým množstvom sladkej vody z ústiacich riek (135 km³/rok). Teplota vody na hladine je vo februári 0 °C, v auguste 9 – 13 °C. Záliv zamŕza koncom októbra a v novembri, na severe sa plávajúce ľadové kryhy vyskytujú ešte v júni. Pre vody zálivu je charakteristická veľká priezračnosť (až 18 m). Do zálivu ústia rieky Dalälven, Indalsälven, Umeälven, Ångermanälven, Skellefteälven, Piteälven, Luleälven, Kalixälven, Torneälven (Švédsko), Kemijoki, Iijoki, Oulujoki, Kokemäenjoki (Fínsko). Územie okolo Botnického zálivu sa od konca poslednej ľadovej doby zdvíha v dôsledku odľahčenia pevniny od hrubého ľadovcového štítu (okolo 80 cm za 100 rokov).

Významnejšie mestá na rieke: Luleå, Umeå, Härnösand, Sundsvall, Gävle, Haparanda (Švédsko), Tornio, Kemi, Oulu, Vaasa, Pori, Rauma (Fínsko).

Vzhľadom na to, že záliv zamŕza na viac ako päť mesiacov, obmedzenia lodnej dopravy pomáhajú zmierňovať ľadoborce (od konca januára do apríla v južnej časti, od polovice decembra do polovice mája v najsevernejšej časti). V zálive je priemyselný lov sleďa a lososa.

Bristolský záliv, anglicky Bristol Channel — záliv Atlantického oceána pri juhozápadnom pobreží Spojeného kráľovstva medzi pobrežím južného Walesu a juhozápadného Anglicka; dĺžka 137 km, šírka 8 – 69 km, hĺbka do 50 m, vysoké prílivy (do 14,4 m). Najväčšie rieky ústiace do zálivu: Severn, Usk, Avon. Mestá pri pobreží: Bristol, Cardiff, Newport, Swansea.

Burgaský záliv, bulharsky Burgaski zaliv — záliv Čierneho mora patriaci Bulharsku, zo severu ohraničený mysom Emine, z juhu mysom Maslen nos, najzápadnejší záliv Čierneho mora; maximálna šírka 41 km, rozloha 24 km² (najväčší záliv krajiny), maximálna hĺbka 25 m. Smerom do pevniny sa postupne zužuje, v jeho závere leží prístavné mesto Burgas. V južnej časti je niekoľko ostrovov, najväčší je Sveti Ivan (rozloha 0,66 km²). K pobrežiu zálivu priliehajú lagúnové jazerá. Na juhu zo zálivu vybieha menší Sozopolský záliv. Salinita vody dosahuje 17 ‰. Na pobreží leží viacero letovísk (Sozopol, Pomorie, Nesebar).

Červené more — vnútorné more Indického oceána medzi severovýchodnou Afrikou a Arabským polostrovom; dĺžka 2 250 km, maximálna šírka 355 km, plocha 438 000 km², priemerná hĺbka 490 m, maximálna hĺbka 3 039 m. S Adenským zálivom Arabského mora je spojené úžinou Báb el-Mandeb, so Stredozemným morom spojené Suezským zálivom a Suezským prieplavom. Na rozhraní Africkej dosky a Arabskej dosky vypĺňa tektonickú zníženinu, v ktorej centrálnej časti sa tiahne pozdĺžna úzka riftová zníženina so strmými svahmi a s hĺbkami od 2 000 až po viac ako 2 500 m. V dôsledku ustavičného pohybu litosférických dosiek sa priame brehy Červeného mora od seba vzďaľujú rýchlosťou 10 mm za rok, čo spôsobuje, že doň nevteká žiadna stála rieka. Červené more leží v oblasti teplého a suchého podnebia (priemerná teplota vzduchu v januári je na juhu 24 °C, na severe 16 °C, v júli na juhu 32,5 °C, na severe 27,5 °C, ročný úhrn zrážok je na juhu 200 – 220 mm, na severe 30 – 50 mm). Priemerná teplota vrchných vrstiev vody klesá z juhu na sever (v júli z 32 na 27 °C, v januári z 26,5 na 20 – 22 °C). Slanosť sa zvyšuje z 38 – 39 ‰ v južnej časti na 42 ‰ na severe (najslanšie a jedno z najteplejších morí sveta). V centrálnych tektonických zníženinách boli v roku 1964 objavené vrstvy vody s teplotou 44 – 72 °C a slanosťou 270 – 310 ‰ (v dôsledku vyvierania horúcich slaných vôd). More chudobné na rastlinstvo má bohatú živočíšnu pestrosť – 177 zaznamenaných druhov koralov (najmä na juhu početné koralové útesy), viac ako 1 000 druhov rýb. Názov Červeného mora súvisí pravdepodobne s veľkým výskytom rias (Trichodesmium erythraeum), ktoré mu dávajú zdanlivo červenú farbu.

Červené more je významnou oblasťou námornej dopravy, Suezským prieplavom vedie námorná magistrála spájajúca Atlantický oceán a jeho moria s Indickým oceánom – najkratšia vodná cesta z Európy do Ázie a Austrálie. Hlavnými prístavmi sú Šarm aš-Šajch, Suez, Hurgada, Safága, (Egypt), Port Sudan (Sudán), Mitsíva, Asab (Eritrea), Eilat (Izrael), Akaba (Jordánsko), Janbú, Džidda, (Saudská Arábia), Hodejda (Jemen). Rybolov má menší význam, lokálne je rozvinutý lov perál. Na oblasť Červeného mora sa viažu rôznorodé nerastné suroviny (ropa, železo, mangán, meď, zinok a pod.). Pozdĺž pobrežia Červeného mora, ktoré je jedným z najsevernejšie položených koralových morí a patrí medzi najnavštevovanejšie potápačské lokality na svete (väčšina z nich sa nachádza na pobreží Egypta), nastal v 2. polovici 20. stor. prudký rozvoj cestovného ruchu.

V Biblii sa označenie Červené more vzťahuje na dnešný Akabský (v staroveku Ejlatský) záliv (2M 23,31, 1Kr 9,26), na iných miestach na dnešný Suezský (v staroveku Heroopoliský) záliv, ku ktorému sa viaže aj udalosť spojená s vyslobodením Izraelčanov zo zajatia v Egypte a s ich putovaním cez púšť.

Čierne more — vnútorné more Atlantického oceána medzi juhovýchodnou Európou a západnou Áziou, obmývajúce brehy Bulharska, Rumunska, Ukrajiny, Ruska, Gruzínska s Abcházskom a Turecka; maximálna dĺžka od západu na východ 1 150 km, maximálna šírka od severu na juh 580 km, plocha 423 000 km², priemerná hĺbka 1 240 m, maximálna hĺbka 2 210 m, na severe a západe je veľká plocha šelfu s hĺbkou do 100 m. Prielivmi Bospor a Dardanely a Marmarským morom je spojené so Stredozemným morom, Kerčským prielivom na severe s Azovským morom, ktoré fakticky predstavuje jeho záliv. Pobrežie v západnej a severozápadnej časti je úzke, rovinné, s výskytom slaných jazier a močiarov, na juhu a východe prevažne vysoké a strmé podobne ako na juhu Krymského polostrova.

Severná časť Čierneho mora leží v miernom klimatickom pásme, južná časť v subtropickom stredomorskom pásme. Pokojný ráz podnebia býva v zimných mesiacoch narúšaný hustými hmlami a silnými búrkami. Priemerné teploty vzduchu v januári sa na severe pohybujú do 3 °C, na juhu a juhovýchode 6 – 9 °C, v júli od 22 – 23 °C do 25 °C. Teplota vrchných vrstiev vody dosahuje v zime prevažne 6 – 7 °C, v lete 22 – 25 °C, ľad sa vytvára iba v severnej časti a maximálne na 50 dní. Priemerná slanosť vrchných vrstiev vody je okolo 18 ‰, v blízkosti ústí riek 3 – 9 ‰, vo väčších hĺbkach 20 – 22 ‰. Slanšia voda priteká do Čierneho mora z Marmarského pri dne, menej slaná prúdi opačným smerom na povrchu. Od hĺbok 120 – 150 m smerom ku dnu sa zvyšuje obsah sírovodíka a znižuje sa obsah kyslíka, čo limituje podmienky pre život, čím sa Čierne more výrazne líši od ostatných morí svetového oceána. Najvýznamnejšími prítokmi sú Dunaj, Dnester, Južný Buh, Dneper, Kizilirmak.

Čierne more predstavuje významnú rybolovnú oblasť, zo 170 druhov rýb má asi 20 % priemyselný význam (jesetery, makrely, kambaly, slede a i.). Má aj veľký dopravný význam, veľké prístavy sú v mestách Odesa, Čornomorsk, Sevastopoľ, Jalta, Kerč (Ukrajina), Novorossijsk, Soči, (Rusko), Poti, Batumi (Gruzínsko), Konstanca (Rumunsko), Burgas, Varna (Bulharsko), Trabzon, Samsun, Zonguldak (Turecko). Na pobreží je množstvo turisticko-rekreačných stredísk, vyhľadávané je pobrežie Krymského polostrova (Jalta, Alušta, Sudak, Koktebel, Feodosija), kaukazské čiernomorské pobrežie (Anapa, Galendžik, Soči, Gagra, Picunda, Suchumi, Batumi), ako i pobrežie Balkánskeho polostrova (Zlaté piesky, Slnečné pobrežie v Bulharsku, Mamaia, Eforie v Rumunsku).

Čošský záliv, rusky Čošskaja guba, Čëšskaja guba — záliv v južnej časti Barentsovho mora pri pobreží Ruska medzi východným pobrežím polostrova Kanin a protiľahlou pevninou. Do pevniny vbieha v dĺžke 110 km, jeho maximálna šírka je 130 km, hĺbka do 55 m. Od novembra do júna je pokrytý ľadom. Prílivy dosahujú výšku do 4,3 m. Do zálivu ústia rieky Oma a Peša.

Dánske úžiny — systém prielivov medzi Jutským polostrovom a Škandinávskym polostrovom spájajúci Severné more a Baltské more. Súčasťou Severného mora je prieliv Skagerrak lokalizovaný medzi južným pobrežím Nórska a severozápadným pobrežím Jutského polostrova. Medzi juhozápadným pobrežím Švédska a východným pobrežím Jutského polostrova leží prieliv Kattegat, ktorý sa na juhu člení na tri menšie prielivy Malý Belt, Veľký Belt, Øresund nachádzajúce sa medzi Jutským polostrovom, dánskymi ostrovmi a južným cípom Švédska. Dánske úžiny zamŕzajú len počas silných zím a majú veľký dopravný a strategický význam.

Dánsky prieliv — prieliv medzi Grónskom a Islandom spájajúci Grónske more a Irmingerovo more; dĺžka 530 km, minimálna šírka 287 km, minimálna hĺbka na plavebnej dráhe 120 m. Pozdĺž pobrežia Grónska prúdi studený Východogrónsky prúd, pri pobreží Islandu teplý Západoislandský prúd. V oblasti je rozvinutý rybolov.

Dariensky záliv, španielsky Golfo del Darién — záliv v juhozápadnej časti Karibského mora pri pobreží Kolumbie a Panamy; dĺžka 165 km, hĺbka od 70 m pri pobreží do 1 200 – 2 000 m v otvorenej časti. Teplota vrchných vrstiev vody je 25 – 28 °C, slanosť okolo 36 ‰. Pozdĺž pobrežia sú porasty mangrovov. Najjužnejšia časť zálivu vybiehajúca 80 km do pevniny (územie Kolumbie) predstavuje zátoku Urabá (šírka 30 km), do ktorej ústi rieka Atrato; na východnom pobreží zátoky leží prístavné mesto Turbo.

Davisovo more [dej-] — okrajové otvorené more v južnej časti Indického oceána (v Južnom oceáne) pri pobreží Východnej Antarktídy; plocha 21 000 km², maximálna hĺbka 1 369 m. Teplota vrchných vrstiev vody je -1,5 až 0,5 °C, slanosť vody 33 – 33,5 ‰. More je celoročne pokryté ľadovými kryhami a ľadovými vrchmi. Na pobreží sa nachádza ruská polárna stanica Mirnyj.

Davisovo more bolo objavené v novembri 1912 účastníkmi austrálskej antarktickej expedície vedenej Douglasom Mawsonom a nazvané podľa kapitána lode Aurora a druhého veliteľa expedície Johna Kinga Davisa.

Davisov prieliv [dej-], angl. Davis Streit, fr. Détroit de Davis — prieliv medzi Grónskom a Baffinovým ostrovom spájajúci Baffinovo more (Severný ľadový oceán) a Labradorské more (Atlantický oceán); dĺžka 1 170 km, minimálna šírka 338 km, maximálna hĺbka 1 600 – 1 800 m. Teplota vrchných vrstiev vody je v zime menej ako 0 °C, v lete od 2 – 3 do 7 °C, slanosť vody sa pohybuje medzi 32 – 34 ‰. Väčšinu roka je pokrytý plávajúcimi ľadovými kryhami.

Prieliv je nazvaný podľa anglického moreplavca Johna Davisa, ktorý v roku 1858 túto oblasť skúmal pri hľadaní severozápadnej námornej cesty.

De Longov prieliv → Longov prieliv

Discovery [-kavri], anglicky Discovery Bay — záliv Indického oceána pri južnom pobreží Austrálie na rozhraní štátov Južná Austrália a Viktória; dĺžka 72 km, šírka 13 km.

V roku 1802 doň prenikli francúzsky cestovateľ Nicolas Baudin a anglický moreplavec Matthew Flinders.

Drakov prieliv [drej-], špan. Pasaje de Drake, angl. Drake Passage — prieliv medzi súostroviami Ohňová zem (Južná Amerika) a Južné Shetlandy (Antarktída), spájajúci Škótske more (Atlantický oceán) a Bellingshausenovo more (Tichý oceán); dĺžka okolo 460 km, šírka 800 – 1 120 km (najširší prieliv na Zemi), priemerná hĺbka 3 400 m, maximálna hĺbka 5 248 m. V prielive sa stretávajú chladnejšie a ťažšie antarktické a teplejšie a slanšie subantarktické vody. Teplota vrchných vrstiev vody sa pohybuje od 0,5 – 3 °C v zime do 3 – 6 °C v lete. Oblasť prielivu je charakteristická chladným počasím s častými a silnými búrkami, v zime južná časť zamŕza. Prielivom preteká najmohutnejší oceánsky prúd – Západný príhon (prietok okolo 135 miliónov m³/s).

Prieliv je nazvaný po Franciscovi Drakovi, ktorý sa ním v roku 1578 preplavil ako prvý, čím potvrdil spojenie medzi obidvoma oceánmi.

Dvinský záliv, rusky Dvinskaja guba — záliv v juhovýchodnej časti Bieleho mora na severozápade Ruska; dĺžka okolo 93 km, šírka pri vstupe 130 km, hĺbka na juhovýchode 15 – 26 m, na severozápade do 120 m. V zime zamŕza, teplota vrchných vrstiev vody v lete dosahuje 11 – 12 °C (najvyššia teplota Bieleho mora). Ústi doň Severná Dvina. Významné prístavy: Archangeľsk, Severodvinsk.

Dziwna [dživ-] — prieliv Baltského mora pri pobreží Poľska medzi pevninou a ostrovom Wolin, spájajúci Pomoranskú zátoku so Štetínskym zálivom; dĺžka 32,4 km, šírka 100 – 1 100 m, hĺbka do 6 m. Prieliv má mnoho zátok. Na jeho brehoch ležia námorné prístavy Dziwnów, Kamień Pomorski, Sierosław, Wolin.

Priľahlé územie prielivu je súčasťou lokality Ústie Odry a Štetínsky záliv, ktorá je zaradená medzi sústavu chránených území Natura 2000.

V minulosti bol prieliv považovaný za jedno z ramien Odry ústiacich do Baltského mora. Od preklasifikovania Štetínskeho zálivu (pôvodne chápaný ako súčasť ústia Odry) na záliv Baltského mora je Dziwna s ďalšími ramenami (Świna a Piana) definovaná ako morský prieliv.

Faddejov záliv, rus. zaliv Faddeja — záliv v juhozápadnej časti Mora Laptevovcov pri severovýchodnom pobreží Tajmýrskeho polostrova (ázijská časť Ruska); dĺžka 37 km, šírka vo vchode okolo 20 km, maximálna hĺbka 23 m. Zväčša nízke brehy. Väčšinu roka pokrytý ľadom. Do zálivu ústi rieka Faddeja.

False Bay [fóls bej], afrikánsky Valsbaai — záliv Indického oceána na juhozápade Južnej Afriky 20 km južne od Kapského Mesta; dĺžka 32 km, šírka 29 km. Na pobreží zálivu je mesto Simons’ Town s vojenským prístavom (najväčšia základňa juhoafrického námorníctva) a viaceré rybárske prístavy v menších zátokách Kalk a Gordon. Obľúbené prímorské kúpeľné strediská Muizenberg, Fishhoek, Strand (v dôsledku teplých morských prúdov je voda v lete asi o 5 °C teplejšia ako v susednom, západne ležiacom Stolovom zálive).

False Bay bol objavený 1488 B. Diazom pri hľadaní cesty do Indie. Európski moreplavci si často na spiatočnej ceste do Európy zamieňali mys Hangklip na východnom konci zálivu za Mys dobrej nádeje na jeho západnom okraji a otáčali sa veľmi skoro na sever (odtiaľ názov False – falošný, mylný).

Faxaflói — záliv Atlantického oceána pri juhozápadnom pobreží Islandu medzi polostrovmi Reykjanes na juhu a Snæfellsnes na severe. Mestá na brehoch zálivu: Reykjavík, Kópavogur, Keflavík, Akranes, Borgarnes,

Golfe de Gascogne [golf d -koň] → Biskajský záliv

Golfo de Gascuña [-kuňa] → Biskajský záliv

Ha Long, Dračia zátoka — záliv vybiehajúci do pobrežia Vietnamu, časť Bacboského zálivu pri ústí Červenej rieky v blízkosti prístavného mesta Hajfong 164 km juhových. od Hanoja. Vyznačuje sa unikátnou scenériou, ktorú vytvára okolo 1 600 vápencových ostrovov bizarných tvarov a skrasovatených brál vystupujúcich 100 – 200 m nad hladinu mora. Množstvo jaskýň a viacero archeologických nálezísk. V minulosti strategicky dôležité miesto využívané Číňanmi i Francúzmi; v súčasnosti vyhľadávaná turistická oblasť s prístavom vzrastajúceho významu Ha Long (227-tis. obyvateľov, 2013). R. 1994 bol záliv zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Hanöbukten — záliv Baltského mora pri južnom pobreží Švédska; dĺžka 46 km, šírka ústia 110 km, hĺbka do 60 m. Skjärové (→ skjär) a klifové (→ zrub) pobrežie. Prístavy: Karlskrona, Karlshamn.

Hardangerfjorden — fjord v juhozápadnom Nórsku južne od mesta Bergen; dĺžka 179 km (spolu s južnou vetvou Sørfjord), jeden z najdlhších fjordov Nórska, šírka do 7 km, maximálna hĺbka 891 m (v strednej časti). Vysoké skalnaté brehy. Výška prílivov do 1 m. Vďaka miernej klíme je na mnohých miestach možné pestovanie ovocných stromov. Prístavy: Kinsarvik, Odda. Významná turistická oblasť. Viacero hydroelektrární.