Vyhľadávanie podľa kategórií: geografia regionálna – hydrogeografia - hydrogeografia oceánov

Zobrazené heslá 1 – 50 z celkového počtu 59 hesiel.

Zobrazujem:

Začiatok hesla

Zoraďujem:

A - Z

Adenský záliv

Adenský záliv — záliv v Arabskom mori medzi Arabským polostrovom a Somálskym polostrovom. Prielivom Báb el-Mandeb spojený s Červeným morom. Dĺžka okolo 900 km, šírka do 300 km, max. hĺbka 4 525 m. Nepravidelné prílivy do 3 m. Hlavný prístav: Aden.

Agulhaský prúd

Agulhaský prúd [aguľa-] — teplý povrchový prúd v juhových. časti Indického oceána pri vých. pobreží juž. Afriky medzi 25 – 40° juž. zemepisnej šírky. Vzniká spojením Mozambického prúdu a Madagaskarského prúdu. Teplota vrchných vrstiev vody v lete 22 – 26 °C, v zime 16 – 22 °C. Rýchlosť prúdu sa sezónne mení od 20 do 60 cm/s. Juž. časť prúdu sa pripája k Západnému príhonu.

Akabský záliv

Akabský záliv, Khalíj al ’Aqubah — záliv v sev. časti Červeného mora medzi Arabským a Sinajským polostrovom. Dlhý asi 180 km, široký 16 – 28 km. Od Červeného mora ho oddeľuje vysoký podmorský prah. Centrálnu časť zaberá výrazná zníženina s max. hĺbkou 1 828 m. Teplota vrchných vrstiev vody sa pohybuje od 18 °C v zime po 25 °C v lete. Slanosť vody okolo 42 ‰. Prístavy: Akaba v Jordánsku, Eilat v Izraeli.

Aleutský prúd

Aleutský prúd — povrchový prúd v severových. časti Tichého oceána. Vzniká zmiešaním vody prúdov Kuro-šio a Oja-šio a pohybuje sa pozdĺž Aleutských ostrovov. Rozdeľuje sa na viac vetiev, z ktorých jedna prúdi na sever do Beringovho mora, ďalšia sa obracia na juh pozdĺž pobrežia USA a podieľa sa na vzniku Kalifornského prúdu.

Aljašský záliv

Aljašský záliv, angl. Gulf of Alaska — záliv v Tichom oceáne medzi Aljašským polostrovom a pevninou Severnej Ameriky. Plocha 1 327-tis. km2, šírka pri vchode 2 200 km, hĺbka do 5 650 m.

Amundsenovo more

Amundsenovo more — okrajové more v juž. časti Tichého oceána pri brehoch záp. Antarktídy medzi Bellingshausenovým morom a Rossovým morom. Plocha 98-tis. km2, maximálna hĺbka 585 m. Teplota vody na hladine 0,2 – 1,7 °C, priemerná slanosť 32,4 – 34 ‰. Celý rok zamrznuté. Dno pokryté suchozemskými ľadovcovými sedimentmi. Až tretinu pobrežia lemujú ľadovcové bariéry. Žijú tu tulene, tučniaky a veľryby. Do Amundsenovho mora ako prvý doplával J. Cook na prelome 1773 – 74. Nazvané podľa R. Amundsena.

Amundsenov záliv

Amundsenov záliv, angl. Amundsen Gulf, fr. Golfe Amundsen — záliv v Severnom ľadovom oceáne pri brehoch Kanady. Maximálna dĺžka 445 km, šírka 213 km, hĺbka 285 m. Väčšinu roka zamrznutý. Nazvaný podľa R. Amundsena.

Anadyrský záliv

Anadyrský záliv, rus. Anadyrskij zaliv — záliv v záp. časti Beringovho mora dlhý asi 278 km, široký pri vchode asi 400 km, maximálna hĺbka vyše 600 m. Vých. a sev. pobrežie je vysoké a strmé. Ústi do neho rieka Anadyr. Počas roka je väčšinou zamrznutý. Prístav Anadyr.

Andamanské more

Andamanské more — more v severových. časti Indického oceána medzi Malajským polostrovom a ostrovmi Andamany, Nikobary a Sumatra. Plocha 602-tis. km2, priemerná hĺbka 1 096 m, maximálna hĺbka 4 507 m (v Andamanskej priekope). V sev. a vých. časti morského dna zaberá veľké plochy šelf široký až 400 km s prevládajúcimi hĺbkami do 50 m. V záp. časti sú výrazné zníženiny s hĺbkami viac ako 4 000 m. V reliéfe dna sev. časti sú charakteristické rozsiahle delty riek Iravadi a Salwin. Teplota vrchných vrstiev vody od 26 – 29 °C, slanosť 20 – 25 ‰ na severe, 30 – 33 ‰ na juhu. Cirkulácia vody je ovplyvnená monzúnovými vetrami. Prílivy dosahujú až 7 m. Z rýb sa lovia najviac sleď a tuniak. Najvýznamnejší prístav Rangún.

anticyklonálne morské prúdy

anticyklonálne morské prúdy — dlhodobo stabilné systémy prúdenia morskej vody, ktoré sa utvárajú v oceánoch v miestach existencie nepohyblivých subtropických anticyklón. V súlade s pravidelným prúdením vzduchu na okrajoch anticyklón (na sev. pologuli v smere hodinových ručičiek, na juž. pologuli v protismere ) sa tu utvára uzavretý systém prúdenia morskej vody. Takýto charakter má napr. systém Golfského prúdu, Kanárskeho prúdu a Severného rovníkového prúdu v sev. časti Atlantického oceána alebo systém Západoaustrálskeho prúdu, Južného rovníkového prúdu, Madagaskarského prúdu a Západného príhonu na juhu Indického oceána.

Antilský prúd

Antilský prúd — povrchový prúd v záp. časti Atlantického oceána, pokračovanie Severného rovníkového prúdu. Pohybuje sa vých. od Antíl a Bahám a spája sa s Golfským prúdom. Teplota vody 25 – 28 °C, rýchlosť 25 – 50 cm/s.

Arabatská kosa

Arabatská kosa, Arabatská strelka — úzka piesočnatá kosa v záp. časti Azovského mora oddeľujúca záliv Sivaš od mora. Dĺžka 113 km, šírka 270 m až 8 km.

Arabské more

Arabské more — more v sev. časti Indického oceána medzi Arabským polostrovom a Indickým polostrovom. Plocha 3,68 mil. km2 (podľa Medzinárodného hydrologického byra), maximálna hĺbka 5 803 m. Zálivy: Adenský záliv a Ománsky záliv. Dve veľké panvy: na severovýchode Arabská panva (maximálna hĺbka vyše 5 300 m) a na juhozápade Somálska panva (maximálna hĺbka vyše 4 600 m). Na povrchovú cirkuláciu vody najväčšmi vplývajú monzúnové vetry; zimný monzún podmieňuje severovýchodný monzúnový prúd a letný monzún juhozápadný monzúnový prúd. Teplota povrchových vrstiev vody 22 – 28 °C, priemerná slanosť v období letného monzúna klesá pod 35 ‰, v období zimného stúpa nad 36 ‰. Nepravidelné prílivy s výškou do 5 m. Hlavné prístavy: Bombaj (Mumbaí), Karáčí a Aden.

Arafurské more

Arafurské more — okrajové more Indického oceána medzi Novou Guineou a sev. pobrežím Austrálie. V severových. časti je rozsiahly Karpentársky záliv. Plocha 650-tis. km2, s Karpentárskym zálivom 1 037 mil. km2. Reliéf dna tvorí prevažne Arafurský šelf s hĺbkami väčšinou 50 – 80 m. Maximálna hĺbka 3 680 m v severozáp. časti v Aruskej priekope. Priemerná teplota vrchných vrstiev vody 26 – 28,5 °C, priemerná slanosť 34 – 35 ‰; prílivy 2,5 – 7,5 m.

Báb el-Mandeb

Báb el-Mandeb — prieliv medzi Červeným morom a Adenským zálivom Arabského mora; dĺžka 109 km, minimálna šírka 26 km, minimálna hĺbka na plavebnej dráhe 31 m. Ostrovom Perim je rozdelený na dve časti. Cez prieliv Báb el-Mandeb a Suezský prieplav vedie najkratšia morská cesta z Európy do vých. a juž. Ázie a Austrálie.

Bacboský záliv

Bacboský záliv, Tonkinský záliv, čín. Pej–pu-wan, vietnamsky Vinh Bac Bo — polootvorený záliv v severozáp. časti Juhočínskeho mora (Tichý oceán) medzi vých. pobrežím Ázie (Vietnam), záp. pobrežím polostrova Lej-čou a ostrovom Chaj-nan; dĺžka okolo 330 km, šírka pri vstupe 241 km, priemerná hĺbka 40 m, maximálna hĺbka 82 m, výška prílivu do 5,9 m. Hlavné prístavy: Hajfong (Vietnam), Pej-chaj (Čína).

Baltské more

Baltské more — plytké šelfové vnútrozemské more Atlantického oceána medzi sev., str. a vých. Európou; plocha 422 700 km2 (s ostrovmi 448 200 km2), priemerná hĺbka 48 m, maximálna hĺbka 470 m, prevládajúce hĺbky 40 – 100 m. So Severným morom spojené Dánskymi úžinami (prielivy Kattegat, Skagerrak, Veľký Belt, Malý Belt, Øresund). Veľké zálivy: Botnický záliv (hĺbka vyše 250 m), Fínsky záliv (vyše 100 m), Rižský záliv (okolo 50 m). Početné ostrovy (Alandy, Hiiumaa, Saaremaa, Öland, Bornholm a i.).

Baltské more vzniklo pred 17-tis. rokmi po ústupe kontinentálneho ľadovca, ktorý modeloval škandinávske pobrežie; na juž. pobreží časté limany. Pri výmene vody so Severným morom cez Dánske úžiny prúdi ľahšia, menej slaná voda Baltského mora na povrchu do Seveného mora a ťažšia, slanšia voda Severného mora v hĺbke do Baltského mora. Najväčšie more vo svetovom oceáne s poloslanou (brakickou) vodou. Slanosť sa znižuje od západu na východ a od juhu na sever. V centrálnych častiach sa slanosť vrchných vrstiev pohybuje od 7 do 7,5 ‰. Priemerná teplota na hladine na otvorenej časti mora v zime 1 – 3 °C, pri pobreží menej ako 0 °C, v lete do 18 – 20 °C. Vplyvom vetra a náhlych zmien tlaku výrazné kolísanie hladiny. Zmeny úrovne v zálivoch 1,5 – 3 m. Prílivy do 20 cm.

Najväčšie rieky ústiace do Baltského mora: Visla, Odra, Západná Dvina, Neman, Neva. Lov sleďa, tresky, lososa, kambaly, ostrieža. Prieplavom spojené s Volgou a Bielym morom. Významné prístavy: Petrohrad, Tallinn, Riga, Gdyňa, Gdansk, Štetín, Rostock, Warnemünde, Kiel, Kodaň, Malmö, Štokholm, Turku, Helsinki.

Plavbu po Baltskom mori a po prielivoch právne upravuje Kodanský dohovor z 1857; sú prístupné obchodným a vojnovým lodiam bez akéhokoľvek obmedzenia.

Barentsovo more

Barentsovo more — okrajové, prevažne šelfové more Severného ľadového oceána; plocha 1 424 000 km2, priemerná hĺbka 186 m, maximálna hĺbka 600 m. Prielivom Karské vráta spojené s Karským morom, prielivmi Gorko a Voronka s Bielym morom. Pobrežie na juhozápade prevažne strmé, skalnaté a fjordové, na juhovýchode nízke a slabo rozčlenené. Teplota vrchných vrstiev vody na juhu vplyvom Nordkapského prúdu (časť teplého Severoatlantického prúdu) 4 – 12 °C, v sev. časti v zime -1 °C, v lete 4 °C, s hĺbkou klesá do -1,9 °C. Priemerná slanosť na juhu 35 ‰, na severe 32 ‰. Významná rybolovná oblasť (najmä sleď, treska, kambala, ostriež). Barentsovým morom vedú dôležité námorné cesty spájajúce európsku časť Ruska so sev. oblasťami Sibíri a Ďalekého východu. Hlavné prístavy Murmansk a Vardø. Prílivy do 6 m. V zálive Kisloj prvá prílivová elektráreň v bývalom Sovietskom zväze. Nazvané podľa W. Barentsa.

False Bay

False Bay [fóls bej], afrikánsky Valsbaai — záliv Indického oceána na juhozápade Južnej Afriky 20 km južne od Kapského Mesta; dĺžka 32 km, šírka 29 km. Na pobreží zálivu je mesto Simons’ Town s vojenským prístavom (najväčšia základňa juhoafrického námorníctva) a viaceré rybárske prístavy v menších zátokách Kalk a Gordon. Obľúbené prímorské kúpeľné strediská Muizenberg, Fishhoek, Strand (v dôsledku teplých morských prúdov je voda v lete asi o 5 °C teplejšia ako v susednom, západne ležiacom Stolovom zálive).

False Bay bol objavený 1488 B. Diazom pri hľadaní cesty do Indie. Európski moreplavci si často na spiatočnej ceste do Európy zamieňali mys Hangklip na východnom konci zálivu za Mys dobrej nádeje na jeho západnom okraji a otáčali sa veľmi skoro na sever (odtiaľ názov False – falošný, mylný).

Ha Long

Ha Long, Dračia zátoka — záliv vybiehajúci do pobrežia Vietnamu, časť Bacboského zálivu pri ústí Červenej rieky v blízkosti prístavného mesta Hajfong 164 km juhových. od Hanoja. Vyznačuje sa unikátnou scenériou, ktorú vytvára okolo 1 600 vápencových ostrovov bizarných tvarov a skrasovatených brál vystupujúcich 100 – 200 m nad hladinu mora. Množstvo jaskýň a viacero archeologických nálezísk. V minulosti strategicky dôležité miesto využívané Číňanmi i Francúzmi; v súčasnosti vyhľadávaná turistická oblasť s prístavom vzrastajúceho významu Ha Long (227-tis. obyvateľov, 2013). R. 1994 bol záliv zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Hanöbukten

Hanöbukten — záliv Baltského mora pri južnom pobreží Švédska; dĺžka 46 km, šírka ústia 110 km, hĺbka do 60 m. Skjärové (→ skjär) a klifové (→ zrub) pobrežie. Prístavy: Karlskrona, Karlshamn.

Hardangerfjorden

Hardangerfjorden — fjord v juhozápadnom Nórsku južne od mesta Bergen; dĺžka 179 km (spolu s južnou vetvou Sørfjord), jeden z najdlhších fjordov Nórska, šírka do 7 km, maximálna hĺbka 891 m (v strednej časti). Vysoké skalnaté brehy. Výška prílivov do 1 m. Vďaka miernej klíme je na mnohých miestach možné pestovanie ovocných stromov. Prístavy: Kinsarvik, Odda. Významná turistická oblasť. Viacero hydroelektrární.

Helgolandský záliv

Helgolandský záliv, nem. Helgoländer Bucht, Deutsche Bucht — morský záliv na juhovýchode Severného mora obmývajúci severozápadné pobrežie Nemecka. Teplota horných vrstiev vody vo februári 3 °C, v auguste a septembri 17 °C, salinita 32 – 34 ‰. Do Helgolandského zálivu ústia rieky Eider, Labe, Vesera a Jade. Dôležitá oblasť námornej plavby.

Helléspontos

Helléspontos — starogrécky názov prielivu Dardanely nazvaného podľa starogréckej mytologickej postavy Hellé; podľa najnovšieho prepisu Helespont.

Hormuzský prieliv

Hormuzský prieliv, aj Ormuz, arab. Madík Hurmuz, perzsky Tangeh-ye Hormoz — úžina Indického oceána spájajúca Perzský záliv s Ománskym zálivom Arabského mora, oddeľujúca Arabský polostrov (Spojené arabské emiráty a enklávu Ománu) od Iránu; dĺžka 195 km, minimálna šírka okolo 54 km, maximálna hĺbka 220 m, hĺbka v plavebnej dráhe 27,5 – 71 m. Prílivy do 4,4 m. Početné ostrovy a koralové útesy, najväčšie Kešm a Hormuz (patriace Iránu). Pod dnom zásoby zemného plynu. Významný prístav: Bandar-e ’Abbás (iránsky).

Hormuzský prieliv mal od staroveku obchodný i vojenský význam. V stredoveku bol strediskom obchodu s klenotmi, hodvábom, perlami a so slonovinou (od 7. stor. pred n. l. až do 19. stor. vyhľadávané miesto pirátov). Jeho význam mimoriadne vzrástol po 1. svetovej vojne, keď sa stal jedinou cestou na otvorené more a významnou plavebnou líniou strategického významu na vývoz ropy a zemného plynu z regiónu Perzského zálivu. Od 70. rokov 20. stor. sú predmetom sporov ostrovy Abú Músa, Veľký Tumb a Malý Tumb dovtedy patriace Spojeným arabským emirátom a následne obsadené Iránom.

Iónske more

Iónske more [jón-] — časť Stredozemného mora medzi juhozápadnou časťou Balkánskeho polostrova (Grécko, Albánsko), juhovýchodným pobrežím Apeninského polostrova a pobrežím Sicílie (Taliansko); plocha 169-tis. km2, maximálna hĺbka 5 121 m (najväčšia hĺbka Stredozemného mora). Na severe je Otrantským prielivom spojené s Jadranským morom, na západe Messinským prielivom s Tyrrhenským morom a na východe Korintským prieplavom s Egejským morom, zmluvnou južnou hranicou oddeľujúcou Iónske more od Stredozemného mora je spojnica medzi mysom Passero na Sicílii a mysom Tainaron na Peloponéze. Silno rozčlenené pobrežie s početnými zálivmi (Tarentský záliv, Patraský záliv, Korintský záliv, Messénsky záliv a i.). Vo východnej časti Iónske ostrovy. Teplota vrchných vrstiev vody Iónskeho mora sa pohybuje od 12,5 – 14,0 °C vo februári do 25,5 °C v auguste, salinita 38,5 – 38,9 ‰, prílivy do 0,4 m. Rybolov (makrely, platesy, sardinky, šproty, kalmary a i.). Prístavy: Tarent, Catania, Syrakúzy (Taliansko), Patras, Korfu (Grécko). V pobrežných oblastiach Grécka i Talianska rozvinutý cestovný ruch, početné kúpeľné a rekreačné strediská. Nazvané podľa postavy z gréckej mytológie .

Iriansky záliv

Iriansky záliv, indonézsky Teluk Cendrawasih — záliv Tichého oceána vnikajúci hlboko do severozápadnej časti Novej Guiney. Od oceána oddelený skupinou ostrovov. Západná časť zálivu predstavuje morský národný park (vyhlásený 2002).

Írske more

Írske more — vnútorné more Atlantického oceána medzi ostrovmi Írsko a Veľká Británia; plocha okolo 105-tis. km2, priemerná hĺbka 60 m, maximálna hĺbka 272 m. S oceánom spojené na severe Severným prielivom a na juhu Prielivom svätého Juraja. Početné zálivy, väčšie ostrovy Anglesey, Man, Islay a Jura. Teplota vrchných vrstiev vody od 5 °C v zime do 16,5 °C v lete, salinita 32,0 – 34,9 ‰, výška prílivov od 2,9 m pri pobreží Írska do 10,2 m pri pobreží Veľkej Británie. Rozvinutá námorná plavba a rybolov. Hlavné prístavy: Dublin, Belfast (na ostrove Írsko), Liverpool (na ostrove Veľká Británia).

Iskenderunský záliv

Iskenderunský záliv, tur. İskenderun Körfezi — záliv Stredozemného mora pri južnom pobreží Turecka; dĺžka 72 km, šírka 45 km, hĺbka do 73 m. Ústi doň rieka Ceyhan. Na pobreží zálivu leží prístavné mesto İskenderun.

Jadranské more

Jadranské more, v minulosti aj Adriatické more — časť Stredozemného mora, záliv medzi Apeninským polostrovom a Balkánskym polostrovom, Otrantským prielivom na juhu spojená s Iónskym morom; plocha 139 000 km2, dĺžka 738 km, priemerná šírka 159 km, priemerná hĺbka 173 m, maximálna hĺbka 1 233 m. Západné pobrežie Jadranského mora patrí Taliansku, východné pobrežie Slovinsku, Chorvátsku, Bosne a Hercegovine (prístup k moru len 26 km širokým pásom územia pri meste Neum), Čiernej Hore a Albánsku. Pobrežie Apeninského polostrova je väčšinou nízke a piesčité, bez výrazných zálivov, pobrežie Balkánskeho polostrova hornaté a členité, lemované množstvom ostrovov tiahnucich sa rovnobežne s pevninou (→ Dalmátske ostrovy) – viac ako 1 240 ostrovov, ostrovčekov, skalísk a útesov, z toho 79 veľkých ostrovov (najväčšie Krk, Cres, Brač, Hvar, Pag a Korčula), 69 ostrovov trvalo obývaných. Teplota vrchných vrstiev vody 7 – 14 °C v januári, 24 – 26 °C v júli, salinita od 4 – 5 ‰ pri ústí Pádu do 38,5 ‰ na Jadranskom mori. Prílivy do 1,2 m (v severnej časti). Najväčšie rieky ústiace do Jadranského mora: Pád, Adiža, Piava, Tagliamento (Apeninský polostrov), Neretva, Drin, Shkumbin, Seman, Vjosë (Balkánsky polostrov). Rybolov (sardinky, tuniaky, makrely a i.); zásoby ropy a zemného plynu (ťažba pri pobreží Talianska); viacero frekventovaných plavebných liniek nákladnej a osobnej dopravy, najväčšie prístavy: Terst, Benátky, Ancona, Bari, Brindisi (Taliansko), Rijeka, Split, Ploče, Dubrovník (Chorvátsko), Drač, Vlorë (Albánsko). Atraktívne prírodné scenérie (najmä v balkánskej časti pobrežia), priaznivé klimatické podmienky a početné kultúrne a historické pamiatky pobrežia podmienili vznik rekreačných a kúpeľných stredísk medzinárodného významu.

Jamesova zátoka

Jamesova zátoka [džejmso-], anglicky James Bay — morský záliv vnikajúci hlboko do pevniny Kanady, južné pokračovanie Hudsonovho zálivu, v širšom význame považovaný za jeho súčasť; dĺžka 400 km, šírka do 220 km, hĺbka do 12 m. Pobrežie Jamesovej zátoky patrí provinciám Quebec a Ontário, jej ostrovy (najväčší Akimiski Island, rozloha 3 002 km2) územiu Nunavut. Do zátoky ústi viacero riek, o. i. Albany, Rupert, Eastmain a Fort George River. Z hľadiska existencie a ekonomického rozvoja civilizácie má pobrežie Jamesovej zátoky najpriaznivejšie podmienky z celej oblasti Hudsonovho zálivu, bolo osídlené už v prehistorickom období. Pre Európanov bola Jamesova zátoka objavená 1610 H. Hudsonom, nazvaná podľa anglického námorného kapitána Thomasa Jamesa (*1593, †1635), ktorý 1630 – 31 túto oblasť skúmal. Od konca 17. stor. založila Spoločnosť Hudsonovho zálivu pôsobiaca na pobreží zátoky niekoľko obchodných faktórií. R. 1971 sa začala realizácia veľkého projektu (James Bay Project) založeného na využívaní hydroenergetického potenciálu riek ústiacich do Jamesovej zátoky, čo sa však stretlo s vlnami protestov tak miestneho indiánskeho obyvateľstva, ako aj ekologických aktivistov. Na západnom pobreží národný park Polar Bear Provincial Park (vyhlásený 1970, rozloha 23,5 km2) zriadený na ochranu bieleho medveďa.

Janovský záliv

Janovský záliv, taliansky Golfo di Genova — záliv Ligúrskeho mora (jeho najsevernejšia časť) pri severozápadnom pobreží Talianska; šírka okolo 125 km od mesta Imperia na západe po mesto La Spezia na východe, hĺbka do 1 000 – 1 500 m. Početné kúpeľné strediská, najväčším mestom a prístavom na pobreží Janovského zálivu je Janov.

Japonské more

Japonské more — polouzavreté more Tichého oceána v jeho severozápadnej časti medzi východným pobrežím Ázie a ostrovmi Sachalin, Hokkaido a Honšu. Kórejským prielivom a Cušimským prielivom na juhu spojené s Východočínskym morom, Tatárskym prielivom na severe a La Pérousovým prielivom na severovýchode s Ochotským morom; plocha 978 000 km2 (podľa iných zdrojov 1,062 mil. km2), priemerná hĺbka 1 752 m (1 673 m), maximálna hĺbka 3 742 m (4 225 m). Teplota vrchných vrstiev vody v lete od 17 °C na severe do 27 °C na juhu, v zime od -1,7 °C na severe do 12 °C na juhu, salinita 27,0 – 34,8 ‰. Rozvinutý rybolov; ložiská ropy, zemného plynu, magnetitových pieskov; intenzívna námorná doprava, hlavné prístavy: Vladivostok, Aleksandrovsk-Sachalinskij (Rusko), Pusan (Kórejská republika), Čchongdžin, Wonsan (Kórejská ľudovodemokratická republika), Otaru, Maizuru, Šimonoseki (Japonsko). O názov Japonského mora sa vedú dlhoročné spory, Kórejská republika presadzuje názov Východné more a Kórejská ľudovodemokratická republika názov Východné kórejské more, súčasný štandardizovaný medzinárodný názov bol prijatý 1919, keď bola Kórea pod japonskou nadvládou.

Jávske more

Jávske more, indonézsky Laut Jawa — vnútorné more v záp. časti Tichého oceána medzi ostrovmi Sumatra na západe, Bangka, Belitung a Kalimantan na severe, Sulawesi na východe a Jáva na juhu, Sundským prielivom na juhozápade spojené s Indickým oceánom; plocha 310 000 km2, hĺbka 30 – 80 m. Šelfové dno, početné ostrovy a koralové útesy, seizmicky aktívna oblasť, teplota vrchných vrstiev vody 27 – 29 °C, salinita 30,0 – 33,5 ‰, výška prílivov od 1,0 m pri pobreží Jávy do 2,1 m pri pobreží Kalimantanu. Rybolov, lov perál. Značné zásoby ropy. Hlavné prístavy: Banjarmasin (Kalimantan), Makassar (Sulawesi), Jakarta, Surabaja a Semarang (Jáva).

Jenisejský záliv

Jenisejský záliv, rus. Jenisejskij zaliv, medzinárodný prepis Enisejskij zaliv, — záliv Karského mora medzi Gydským polostrovom a polostrovom Tajmýr (ázijská časť Ruska); dĺžka okolo 225 km, šírka pri vchode okolo 150 km, hĺbka 6 – 20 m. Do Jenisejského zálivu ústi rieka Jenisej. Leží v ňom Sibiriakovov ostrov. Rozvinutý rybolov. Prístavy: Dikson (na vých. brehu), v blízkosti ústia Jeniseja prístavy Igarka a Dudinka dostupné námorným lodiam. Plavba je možná len v letných mesiacoch. V zime (najmä v juž. časti) súvislý ľad, v sev. časti plávajúce ľady.

Jugorská úžina

Jugorská úžina, rus. Jugorskij Šar — prieliv v Severnom ľadovom oceáne medzi ostrovom Vajgač a pobrežím severného Ruska spájajúci Pečorské more (časť Barentsovho mora) a Karské more; dĺžka 46 km, šírka 3 – 15 km, hĺbka do 66 m. V zime pokrytý súvislým ľadom.

Juhočínske more

Juhočínske more — okrajové more v záp. časti Tichého oceána medzi pobrežím juž. Číny, polostrovom Zadná India, Malajským polostrovom a ostrovmi Kalimantan, Palawan, Luzon a Taiwan; plocha okolo 3,537 mil. km2, priemerná hĺbka 1 060 m, maximálna hĺbka 5 559 m. Taiwanským prielivom spojené s Východočínskym morom, Bašickým prielivom a Luzonským prielivom s Filipínskym morom, Mindorským prielivom a Balabackým prielivom so Suluským morom, Karimatským prielivom s Jávskym morom, Melackým prielivom s Andamanským morom. Najväčšie zálivy: Bacboský záliv, Thajský záliv. Okolo 55 % povrchu dna predstavuje šelf s početnými plytčinami, ostrovmi a koralovými útesmi (najväčší ostrov Chaj-nan, Bunguranské ostrovy, Anambaské ostrovy, Paracelské ostrovy a i.). Teplota vrchných vrstiev vody 20 – 28 °C vo februári a 28 – 29 °C v auguste, salinita od 31,5 ‰ na juhu do 34,0 – 34,5 ‰ na severe; výška prílivov 2 – 3 m, max. do 5,4 m (pri pobreží Kalimantanu). Najväčšie rieky ústiace do Juhočínskeho mora: Chao Phraya, Mekong, Červená rieka, Si-ťiang. Podmorská ťažba ropy a zemného plynu, významná rybolovná oblasť (tuniaky, sardinky, makrely a i.). Prístavy: Hongkong, Kanton, Chaj-kchou, Hajfong, Hočiminovo Mesto, Bangkok, Singapur, Kuching, Manila.

Južný oceán

Južný oceán — oceán rozkladajúci sa medzi pobrežím Antarktídy a rovnobežkou 60° juž. zemepisnej šírky (v tejto oblasti sa morský prúd Západný príhon pohybuje v smere hodinových ručičiek okolo Antarktídy a pomerne silno izoluje vrchné vody Južného oceánu od vôd priľahlých oceánov); plocha 20,327 mil. km2, priemerná hĺbka 4 000 – 5 000 m, maximálna hĺbka 7 235 m. Južný oceán bol 2000 definovaný Medzinárodnou hydrografickou organizáciou, v súčasnosti nie je tento návrh ešte ratifikovaný.

Kačský záliv

Kačský záliv, angl. Gulf of Kachchh — záliv v severových. časti Arabského mora pri záp. pobreží Indie medzi severozáp. pobrežím polostrova Káthijávár a juž. pobrežím Kačského regiónu; dĺžka okolo 180 km, šírka 16 – 65 km, hĺbka do 122 m. Členité pobrežie, na juhu niekoľko menších ostrovov. Nízke bahnité brehy. Na pobreží ležia prístavné mestá Bedi, Okha a Kandla.

Kalamitský záliv

Kalamitský záliv, ukr. Kalamitska zatoka, oficialny prepis Kalamits’ka zatoka — záliv Čierneho mora pri pobreží Ukrajiny v záp. časti Krymského polostrova; dĺžka okolo 13 km, šírka v ústí 41 km, hĺbka okolo 30 m, maximálna hĺbka 100 m. Nížinné pobrežie s početnými slanými jazerami. Do Kalamitského zálivu ústi rieka Alma. V sev. časti zálivu leží kúpeľné mesto Jevpatorija.

Kalifornský prúd

Kalifornský prúd — studený povrchový morský prúd v severových. časti Tichého oceána, súčasť systému anticyklonálnych morských prúdov, vetva Severného tichomorského prúdu, od ktorého smeruje na juhovýchod, tečie pozdĺž záp. pobrežia Severnej Ameriky od približne 45° sev. zemepisnej šírky po približne 20° sev. zemepisnej šírky, v smere pasátov sa stáča na juh až západ a splýva so Severným rovníkovým prúdom; rýchlosť okolo 1 – 2 km/h, teplota vrchných vrstiev vody v lete od 17 °C na severe do 26 °C na juhu, v zime 12 – 25 °C, slanosť 30,0 – 34,5 ‰.

Kalifornský záliv

Kalifornský záliv, špan. Golfo de California — záliv Tichého oceána medzi pevninou Severnej Ameriky (Mexikom) a Kalifornským polostrovom; dĺžka 1 240 km, šírka do 220 km, plocha 177 000 km2, priemerná hĺbka 818 m, maximálna hĺbka 3 400 m. Viacero ostrovov, najväčšie Tiburón a Ángel de la Guarda. Do Kalifornského zálivu ústi rieka Colorado. Rybolov (najmä žralokov, makrel a tuniakov). Prístavy: La Paz, Guaymas, Topolobampo, Puerto Peñasco. V januári až v marci plávajú do zálivu veľryby, aby tam priviedli na svet mláďatá. Kalifornský záliv unikátny svojou biologickou rozmanitosťou bol 2005 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Kalmarsund

Kalmarsund — prieliv Baltského mora medzi vých. pobrežím Švédska a švédskym ostrovom Öland; dĺžka 130 km, šírka 5 – 25 km. Ponad prieliv je vybudovaný cestný most spájajúci mesto Kalmar na pevnine s mestom Färjestaden na ostrove (dobudovaný 1972, dĺžka 6 072 m).

Kanársky prúd

Kanársky prúd — studený morský prúd na východe sev. časti Atlantického oceána, vetva Golfského prúdu, od ktorého sa obracia na východ k pobrežiu Španielska a následne na juhu až juhozápade obmýva severozáp. pobrežie Afriky s Kanárskymi ostrovmi, juž. od obratníka Raka sa mieša s vodami Severného rovníkového prúdu. Rýchlosť prúdu je asi 8 – 9 km za deň, teplota vody 12 – 26 °C, slanosť okolo 36 ‰.

Karaginský záliv

Karaginský záliv, rus. Karaginskij zaliv — záliv Beringovho mora pri severových. pobreží polostrova Kamčatka; dĺžka 117 km, hĺbka 30 – 60 m. Od decembra do júna pokrytý ľadom. Ležia v ňom Karaginský ostrov a Verchoturov ostrov. Ústi doň viacero riek.

Karibské more

Karibské more — okrajové polouzavreté more v záp. časti Atlantického oceána ohraničené sev. pobrežím Južnej Ameriky, vých. pobrežím Strednej Ameriky (po polostrov Yucatán) a ostrovmi Malých Antíl a Veľkých Antíl; Yucatánskym prielivom spojené s Mexickým zálivom, úžinou medzi ostrovmi Antíl s otvoreným oceánom a Panamským prieplavom s Tichým oceánom; plocha okolo 2,750 mil. km2, str. hĺbka 2 429 m, maximálna hĺbka 7 686 m (v Kajmanskej priekope).

Skladá sa z Grenadskej panvy, Venezuelskej panvy, Kolumbijskej panvy, Yucatánskej panvy a Kajmanskej priekopy.

Teplota vrchných vrstiev vody od 28 – 29 °C v lete do 25 – 26 °C v zime (jedno z najteplejších morí na svete), salinita 35,5 – 36,0 ‰, výška prílivov do 1 m. Cez Karibské more prechádza teplý Karibský prúd. Ústia doň rieky Magdaléna, Atrato a i. Množstvo koralových ostrovov (najmä na juhu a západe). Časté búrky a uragány. Rybolov, športové rybárstvo, čulá lodná doprava. Hlavné prístavy: Maracaibo, La Guaira, Santo Domingo, Santiago de Cuba, Puerto Cortés, Kingston.

Karibský prúd

Karibský prúd — teplý morský prúd v Karibskom mori, do ktorého priteká medzi pevninou Južnej Ameriky a ostrovmi Malých Antíl a odteká cez Yucatánsky prieliv. Rýchlosť prúdu závisí od pasátov, priemerne dosahuje asi 2 km/h, teplota vrchných vrstiev vody asi 25,0 °C v zime, 28,3 °C v lete, salinita 35,5 – 36,0 ‰.

Karimatský prieliv

Karimatský prieliv, indonézsky Selat Karimata — prieliv v Tichom oceáne medzi ostrovmi Kalimantan a Belitung spájajúci Juhočínske more a Jávske more; minimálna šírka 20 km, hĺbka do 36 m. Početné koralové útesy a menšie ostrovy.

Karkinitský záliv

Karkinitský záliv, ukr. Karkinitska zatoka, oficiálny prepis Karkinits’ka zatoka — záliv v sev. časti Čierneho mora pri pobreží Ukrajiny medzi severozáp. pobrežím Krymského polostrova a pevninou; dĺžka 118,5 km, hĺbka od 10 m vo vých. časti do 36 m v záp. časti. Súčasťou Karkinitského zálivu lemovaného kosami a limanmi je záliv Džarylhačka zatoka s najväčším čiernomorským ostrovom Ukrajiny, ostrovom Džarylhač (56 km2). Nízke močaristé brehy. V drsných zimách záliv zamŕza. Prístavy: Skadovsk, Chorly.