balzamy

balzamy [gr. > lat.] — prirodzené roztoky živíc v siliciach (olejoživice); látky s výraznou vôňou. Podľa množstva silice sú buď tekuté, alebo polotekuté, číre alebo rôzne zafarbené, rozpustné v etanole, éteri a v iných organických rozpúšťadlách. Vznikajú v rastlinných bunkách z buniek výstelkového epitelu medzibunkových kanálikov. Na povrch rastliny vytekajú prirodzenými trhlinami, pri poranení rastlín alebo umelo narezanými otvormi (ochranná funkcia).

Získavajú sa z niektorých ihličnatých subtropických (napr. vonný balzam styrax získavaný z kôry stromu ambrovník, Liquidambar, pochádzajúceho z Malej Ázie) a tropických (olejnaté balzamy elemi z druhov kanárium luzonské, Canarium luzonicum, rodov balzamovec a Protium, ako aj toluánsky a peruánsky balzam z rodu balzamovník) drevín, ale aj z jedle balzamovej (Abies balsamea) pochádzajúcej z Kanady a z vých. časti USA, poskytujúcej kanadský balzam. Balzamy sa v rôznych indikáciách využívajú v lekárstve a vo farmakológii, ako aj v kozmetike, v optike a i.