Baltské more
Baltské more — plytké šelfové vnútrozemské more Atlantického oceána medzi sev., str. a vých. Európou; plocha 422 700 km2 (s ostrovmi 448 200 km2), priemerná hĺbka 48 m, maximálna hĺbka 470 m, prevládajúce hĺbky 40 – 100 m. So Severným morom spojené Dánskymi úžinami (prielivy Kattegat, Skagerrak, Veľký Belt, Malý Belt, Øresund). Veľké zálivy: Botnický záliv (hĺbka vyše 250 m), Fínsky záliv (vyše 100 m), Rižský záliv (okolo 50 m). Početné ostrovy (Alandy, Hiiumaa, Saaremaa, Öland, Bornholm a i.).
Baltské more vzniklo pred 17-tis. rokmi po ústupe kontinentálneho ľadovca, ktorý modeloval škandinávske pobrežie; na juž. pobreží časté limany. Pri výmene vody so Severným morom cez Dánske úžiny prúdi ľahšia, menej slaná voda Baltského mora na povrchu do Seveného mora a ťažšia, slanšia voda Severného mora v hĺbke do Baltského mora. Najväčšie more vo svetovom oceáne s poloslanou (brakickou) vodou. Slanosť sa znižuje od západu na východ a od juhu na sever. V centrálnych častiach sa slanosť vrchných vrstiev pohybuje od 7 do 7,5 ‰. Priemerná teplota na hladine na otvorenej časti mora v zime 1 – 3 °C, pri pobreží menej ako 0 °C, v lete do 18 – 20 °C. Vplyvom vetra a náhlych zmien tlaku výrazné kolísanie hladiny. Zmeny úrovne v zálivoch 1,5 – 3 m. Prílivy do 20 cm.
Najväčšie rieky ústiace do Baltského mora: Visla, Odra, Západná Dvina, Neman, Neva. Lov sleďa, tresky, lososa, kambaly, ostrieža. Prieplavom spojené s Volgou a Bielym morom. Významné prístavy: Petrohrad, Tallinn, Riga, Gdyňa, Gdansk, Štetín, Rostock, Warnemünde, Kiel, Kodaň, Malmö, Štokholm, Turku, Helsinki.
Plavbu po Baltskom mori a po prielivoch právne upravuje Kodanský dohovor z 1857; sú prístupné obchodným a vojnovým lodiam bez akéhokoľvek obmedzenia.