autochtónny

autochtónny [gr.] — pochádzajúci z miesta terajšieho výskytu, domorodý, domáci. Opak: alochtónny;

1. biol., ekol. autochtónny druh, aj aborigénny druh, aborigén — druh pochádzajúci z tej istej oblasti alebo biotopu, kde sa vyskytuje; vyskytujúci sa prirodzene na určitom území, pôvodný, domáci. Napr. v lesníctve sa autochtónne dreviny považujú za veľmi významné a je snaha pestovať ich, pretože umelými hospodárskymi zásahmi a vplyvom imisií sa na mnohých miestach narušilo prírodné zastúpenie drevín a pôvodných ekotypov. V oblasti nenarušenej človekom sú klimaxové spoločenstvá zložené výhradne z autochtónnych druhov, ktoré sa stali ich zložkami aj prirodzeným nasťahovaním alebo vznikom na mieste. Za autochtónne sa považujú aj ekotypy, odrody a rasy, ktoré sa prírodným výberom ustálili v určitej oblasti;

2. etnogr. pôvodný z hľadiska miesta vzniku a výskytu. V rámci vymedzeného geografického priestoru vyjadrenie relatívnej historickej prvotnosti či pôvodnosti kultúrnych javov vo vzťahu k historicky mladším javom. Ako autochtón sa označuje pôvodný obyvateľ určitého územia (praobyvateľ, domorodec); v súvislosti s európskou kolonizáciou zámorských území označenie skupín obyvateľov žijúcich tam pred príchodom Európanov. Na indickom subkontinente označenie drávidských populácií vytlačených neskôr árijskými prisťahovalcami;

3. geol. autochtónny jav — jav typický na území, kde sa vyskytuje, zvyčajne geneticky spätý s prostredím. Autochtónne môžu byť horniny, minerály, uhlie, vápence, zložky sedimentu, pôdy a i.