Alexander, Vojtech

Alexander, Vojtech, aj Adalbert (Béla), 30. 5. 1857 Kežmarok – 16. 1. 1916 Budapešť, pochovaný v Kežmarku — uhorský lekár, priekopník röntgenológie v Uhorsku, nemecký spisovateľ. R. 1896 navštívil vo Würzburgu W. C. Röntgena. O rok neskôr sám pracoval s röntgenovým prístrojom zakúpeným pre Kežmarok Spolkom spišských lekárov a lekárnikov (uložený v kežmarskom mestskom múzeu), jeden z prvých priekopníkov röntgenovej fotografie na svete. Röntgenové snímky využíval na lekárske účely, vedecké výskumy i na umelecké ciele. R. 1906 sa stal prednostom röntgenologického laboratória na univerzite v Budapešti, 1914 profesor. Vo vedeckej práci sa zaoberal diagnostikou pľúcnych chorôb, najmä tuberkulózy, röntgenologickým výskumom obličiek a močových ciest, kostí a pohybu, skúmal vývin ľudskej kostry už v embryonálnom štádiu a i. R. 1988 bol súbor jeho röntgenových snímok (635 kusov) z 1898 – 1910 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Od 1909 uverejňoval v časopise Karpathenpost i v osobitných vydaniach básne v nemecko-spišskom nárečí plné pôvabu, melanchólie a náboženskej vrúcnosti. Bol členom rôznych spolkov, venoval sa športu. Jeho archív je vo fondoch Spišského archívu v Levoči.