Adelina zem
Adelina zem — územie vo východnej časti Antarktídy, jeden z dištriktov Francúzskych južných území; rozloha 431 888 km2, bez trvalého osídlenia. Leží medzi Wilkesovou zemou na východe a Viktóriinou zemou na západe, je obmývané D’Urvillovým morom. Má tvar takmer rovnoramenného trojuholníka, ktorého základňa (dĺžka asi 270 km) leží medzi 136° až 142° východnej zemepisnej dĺžky, tretí vrchol trojuholníka je na južnom póle. Je súčasťou Východnej Antarktídy predstavujúcej prekambrický štít – jadro kontinentu. Pri pobreží je niekoľko drobných ostrovov. Územie je pokryté kontinentálnym ľadovcom (priemerná hrúbka 2 160 m). Má antarktické podnebie s prudkými vetrami a s extrémne nízkymi teplotami, teploty v januári -1 °C až 7 °C, v júli -15 °C až -20 °C. Na území sú ložiská kovov (meď, rudy železa a i.). Na ostrove Île des Pétrels v priľahlom súostroví Archipel de Pointe-Géologie (Ostrovy geológie) je polárna výskumná stanica Dumont d’Urville.
Pobrežnú časť Adelinej zeme – Adelino pobrežie objavil 20. januára 1840 francúzsky moreplavec Jules Sébastien César Dumont d’Urville, ktorý ho nazval po svojej manželke. V roku 1893 vyhlásilo Francúzsko Adelino pobrežie za svoje územie, v roku 1924 oficiálne vyhlásilo zvrchovanosť nad týmto územím a podriadilo ho guvernérovi Madagaskaru. Hranice Adelinej zeme boli zadefinované v roku 1938 po dlhých rokovaniach s Austráliou. Územie je od roku 1955 jedným z dištriktov Francúzskych južných území. Avšak podľa medzinárodnej Zmluvy o Antarktíde prijatej v roku 1959 nárok Francúzska na Adelinu zem nie je jej signatármi ani uznaný, ani uprený.