Hadramaut
Hadramaut, arab. Hadramawt —
1. historické územie v strednej časti južného Jemenu medzi púšťou Rub al-Chálí na severe, dolnou časťou doliny Vádí Hadramaut na východe a Adenským zálivom na juhu. Územie vypĺňa suchá vápencovo-piesočnatá náhorná plošina prechádzajúca na západe do horskej oblasti. Početné vádí, najdlhšie Vádí Hadramaut (rovnobežné s Adenským zálivom, dĺžka 560 km, šírka 50 – 80 km), na juhu pobrežná nížina. V umelo zavlažovaných dolinách a oázach pestovanie ryže, datľovníka a sezamu; kočovný chov kôz, oviec a tiav; na pobreží rybolov. Remeslá. Väčšie mestá Mukalla, Tárím.
Od 4. stor. pred n. l. samostatné kráľovstvo s hlavným mestom Sabwa (dnes Šabwa, archeologická lokalita asi 300 km východne od jemenského hlavného mesta Saná), významným centrom juhoarabskej civilizácie. Koncom 3. stor. n. l. sa stalo súčasťou sabejsko-himjarskej ríše, od 2. pol. 6. – 7. stor. pod perzskou nadvládou, v 7. stor. súčasť Arabskej ríše. Napriek tomu, že územie svojou polohou stálo na okraji politického diania, začalo v islamskom stredoveku bohatnúť z rozvíjajúceho sa indicko-egyptského obchodu s kadidlom a zažilo veľký kultúrny rozkvet. Jeho postupný úpadok zapríčinila silnejúca európska námorná politika. V 19. stor. sa postupne dostalo pod britskú správu (Východoadenský protektorát), od 1990 patrí Jemenu;
2. administratívna jednotka, guvernorát Jemenu; 148 178 km2, 1,036 mil. obyvateľov (2005), administratívnym strediskom je prístav Mukalla.