Adan → Aden

Aden, arabsky ’Adan — prístavné mesto v Jemene na pobreží Adenského zálivu, administratívne stredisko guvernorátu Aden; 752-tis. obyvateľov (2012). Skladá sa z troch častí: at-Taváhí, Ma’alla, Krater. Priemysel petrochemický (rafinéria ropy), lodiarsky (opravovne lodí), potravinársky (výroba jedlého oleja z bavlníkového semena), získavanie soli z morskej vody, výroba mydla a hliníkového riadu. Centrum obchodu. Najvýznamnejší prístav Jemenu, medzinárodné letisko.

Už v antickom období významné obchodné centrum známe pod menom Adana ako súčasť juhoarabských štátov (Sába), od 7. stor. súčasť Jemenu, resp. Arabskej ríše. Prístav na obchodných cestách medzi Indiou a Európou. V 16. – 18. stor. pod nadvládou jemenských imámov a tureckých pašov, od 1839 pod kontrolu britskej Východoindickej spoločnosti, od 1858 súčasť Britskej Indie. R. 1937 – 63 sa mesto s priľahlým územím stalo britskou korunnou kolóniou (Kolónia Aden), od 1963 názov Štát Aden, súčasť Federácie Južnej Arábie. Význam Adenu vzrástol po vybudovaní Suezského prieplavu (otvorený 1869), hospodársky úpadok nastal počas jeho uzavretia 1967 – 75. Opätovný rozmach po zjednotení Južného Jemenu, 1967 – 90 hlavné mesto Jemenskej ľudovodemokratickej republiky. Počas občianskej vojny 1993 – 94 značne poškodené. Zachované zvyšky opevnení (11. stor.) a veží (13. stor.) okolo starého mesta (Krater), ktoré je situované v kráteri vyhasnutej sopky. Mešita (vybudovaná 1859 na mieste pôvodnej z 15./16. stor., 1994 zničená), Kostol sv. Františka z Assisi (19. stor.). Univerzita (založená 1970). V údolí Tavila juhových. od starého mesta (Krater) sa nachádza systém kamenných záchytných nádrží na vodu vybudovaný pravdepodobne v 1. stor., čiastočne rekonštruovaný v 19. stor.

Arabská púšť, arab. as-Sachrá’ al-arabíja — rozsiahle púšťové územie v juhozáp. Ázii takmer na celom Arabskom polostrove na územiach štátov Jordánsko, Irak, Kuvajt, Omán, Katar, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Jemen; 2 331 000 km². Na severe hraničí so Sýrskou púšťou, na východe s Arabským morom, na juhu s Adenským zálivom, na západe s Červeným morom. Najpustejšie časti: púšte Rub al-Cháli na juhu a Nafúd na severe. Územie budované prevažne prekambrickými horninami, na západe prekrytými paleozoickými vápencami a pieskovcami. Extrémne suché podnebie, zrážky v najsuchších oblastiach menej ako 10 mm ročne, letné teploty až 51 °C. Bez stálych tokov. Chudobná xerofilná vegetácia; ťažba ropy, fosforitov a rúd cínu.

Arabský polostrov, arab. Džazíra al-Arab, medzinárodný prepis Jazírat al-’Arab — najväčší polostrov Ázie v juhozáp. časti svetadiela rozkladajúci sa medzi Červeným morom na juhozápade, Ománskym zálivom a Perzským zálivom na východe a Adenským zálivom a Arabským morom na juhu. Ležia na ňom štáty: Bahrajn, Jemen, Katar, Kuvajt, Omán, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a čiastočne Jordánsko a Irak. Rozloha asi 2,780 mil. km².

Z geografického hľadiska je Arabský polostrov rozsiahla plošina s priemernou výškou 1 000 – 2 000 m n. m. klesajúca od severozápadu na severovýchod a východ. Od západu a juhozápadu ohraničený horskými chrbtami (v Jemene dosahujú až 3 760 m n. m.) klesajúcimi strmo do pobrežnej nížiny. V centrálnej časti horské chrbty Šammar a Tuvalk, na juhovýchode pozdĺž pobrežia Ománskeho zálivu pohorie Achdar (3 083 m n. m.), ktoré je pokračovaním iránskych pobrežných pohorí. Rozľahlé časti polostrova zaberajú púšte Rub al-Chálí na juhu, Nafúd na severe a Dahná na východe. Z geologického hľadiska tvorí Arabský polostrov časť prekambrického kryštalického štítu, ktorý je na západe oddelený od Afriky mladšou prepadlinou Červeného mora, v centrálnej a vo vých. časti pokrytý prvohornými, druhohornými a treťohornými usadeninami, v ktorých sa na severovýchode nachádzajú jedny z najväčších svetových zásobární ropy. Sopečná činnosť je silnejšia na západe polostrova, čo súvisí so vznikom treťohorných tektonických zlomov Červeného mora a vých. Afriky.

Suché pasátové podnebie, priemerné teploty najteplejšieho mesiaca 30 – 35 °C (maximálne 54 °C), najchladnejšieho mesiaca 10 – 20 °C, zrážky pod 100 mm ročne s výnimkou pobrežných pohorí na juhozápade (750 – 1 000 mm). V sev. časti sa zrážky vyskytujú najmä v zime pri prevládajúcich záp. vetroch, na juhu v lete (monzún) pri prevládajúcich juhových. vetroch. Arabský polostrov je bezodtokovým územím bez stálych riek, veľký význam majú podzemné vody. Pri prameňoch a studniach sú osídlené oázy a križovatky karavánových ciest. Vyše 95 % územia polostrova pokrývajú púšte, polopúšte a suché stepi. Vďaka monzúnom 5 % územia tvoria poľnohospodárske plochy a lesy na svahoch horských systémov v Jemene a Ománe.

Hlavné poľnohospodárske plodiny: kávovník, proso, pšenica; miestami rozvinuté ovocinárstvo. Lov rýb, v minulosti aj perál. Obyvateľstvo tvoria pôvodné kočovné arabské kmene živiace sa chovom kôz, tiav a koní. V súčasnosti žije väčšina obyvateľov v mestách. Najdôležitejšie sídla: Mekka, Medina, Rijád, Džidda, Kuvajt, Aden, Saná, al-Ajn. Najhustejšie sú osídlené horské oblasti na západe a juhozápade, ako aj pobrežné oblasti. Rozvinutý priemysel ťažobný (ťažba ropy), petrochemický, stavebných materiálov. Rozvinutá dopravná infraštruktúra (diaľnice, letiská).

Dejiny: → Arábia.

Hadhur, Džabal Hadhur, arab. Hadhur Nabi Šujajb, Hadhur Nabi Shuayb — najvyšší vrch Jemenu západne od hlavného mesta Saná, 3 760 m n. m. Budovaný metamorfovanými a vyvretými horninami.

Hadíbú, arab. Tamrida — mesto v Jemene v severnej časti ostrova a guvernorátu Sokotra v Arabskom mori; 10,5 tis. obyvateľov (2012). V minulosti rezidencia panovníkov sultanátu al-Mahra. Stredisko remesiel (aj umeleckých) a obchodu. Menší rybársky prístav.

Hadramaut, arab. Hadramawt —

1. historické územie v strednej časti južného Jemenu medzi púšťou Rub al-Chálí na severe, dolnou časťou doliny Vádí Hadramaut na východe a Adenským zálivom na juhu. Územie vypĺňa suchá vápencovo-piesočnatá náhorná plošina prechádzajúca na západe do horskej oblasti. Početné vádí, najdlhšie Vádí Hadramaut (rovnobežné s Adenským zálivom, dĺžka 560 km, šírka 50 – 80 km), na juhu pobrežná nížina. V umelo zavlažovaných dolinách a oázach pestovanie ryže, datľovníka a sezamu; kočovný chov kôz, oviec a tiav; na pobreží rybolov. Remeslá. Väčšie mestá Mukalla, Tárím.

Od 4. stor. pred n. l. samostatné kráľovstvo s hlavným mestom Sabwa (dnes Šabwa, archeologická lokalita asi 300 km východne od jemenského hlavného mesta Saná), významným centrom juhoarabskej civilizácie. Koncom 3. stor. n. l. sa stalo súčasťou sabejsko-himjarskej ríše, od 2. pol. 6. – 7. stor. pod perzskou nadvládou, v 7. stor. súčasť Arabskej ríše. Napriek tomu, že územie svojou polohou stálo na okraji politického diania, začalo v islamskom stredoveku bohatnúť z rozvíjajúceho sa indicko-egyptského obchodu s kadidlom a zažilo veľký kultúrny rozkvet. Jeho postupný úpadok zapríčinila silnejúca európska námorná politika. V 19. stor. sa postupne dostalo pod britskú správu (Východoadenský protektorát), od 1990 patrí Jemenu;

2. administratívna jednotka, guvernorát Jemenu; 148 178 km², 1,036 mil. obyvateľov (2005), administratívnym strediskom je prístav Mukalla.

Hadždža, Hajjah — mesto v strednom Jemene v oáze ležiacej v stredohorskej kotline severozápadne od hlavného mesta Saná, administratívne stredisko guvernorátu Hadždža; 44-tis. obyvateľov (2005). Obchodné stredisko poľnohospodárskej oblasti (pestovanie kávovníka, obilia, ovocných stromov).

Hajjah → Hadždža

Kamaranské ostrovy, arab. Kamarán — skupina koralových ostrovov v Červenom mori pri juž. pobreží Arabského polostrova patriacich Jemenu. Najväčším a jediným obývaným ostrovom je Kamarán (57 km², okolo 2,2 tis. obyvateľov), nížinný ostrov s niekoľkými pahorkami na juhu (najvyšší bod Džabal Jaman, 24 m n. m.) a s jediným sídlom – mestečkom Kamarán na vých. pobreží. Rybolov. Ostrov má prístav a letisko. Turisticky vyhľadávaná oblasť.