Góti

Góti — najväčší východogermánsky kmeňový zväz. Na jeho utváraní sa s najväčšou pravdepodobnosťou podieľali aj skupiny (Gútai, Amalovia) pochádzajúce z južnej Škandinávie, predovšetkým zo Švédska, odkiaľ pôvod Gótov odvodzuje gótska tradícia zaznamenaná v polovici 6. stor. gótskym historikom Jordanom.

Góti sú archeologicky i písomnými prameňmi spoľahlivo doložení najmenej od 1. stor. pred n. l. v oblasti Pomoranska, v časti Východného Pruska a vo Veľkopoľsku (v prameňoch názvy Gutones, Gothones, Gythones). V 1. polovici, prípadne okolo polovice 2. stor. n. l. sa presunuli do krajín na východ od stredného toku Visly a na dolný a stredný tok Buhu, koncom 2. stor. sa presťahovali do čiernomorských a dolnodunajských stepí. S Rimanmi sa prvýkrát stretli v roku 238 n. l., v 50. a 60. rokoch 3. stor. napádali Dáciu, Tráciu, Moesiu, Grécko, ostrovy v Egejskom mori i Malú Áziu (v roku 263 spustošili Efez), v roku 251 porazili cisára Decia a v roku 269 nad nimi pri Naisse (Naissos, dnes Niš, Srbsko) zvíťazil cisár Claudius Gothicus.

V roku 271 sa cisár Aurelianus kvôli Gótom a iným barbarom dobrovoľne vzdal zadunajskej provincie Dácia. Koncom 3. stor. sa Góti po víťaznom ťažení proti Gepidom rozdelili na západných (postupne nazývaní Vesi, Visi, Tervingovia; → Vizigóti) a východných Gótov (Greutungovia; → Ostrogóti).