kozmogónia

kozmogónia [gr.] —

1. astron. odvetvie astronómie zaoberajúce sa vznikom a vývojom nebeských telies (na rozdiel od kozmológie zaoberajúcej sa vznikom a vývojom vesmíru ako celku). Člení sa na planetárnu kozmogóniu a hviezdnu kozmogóniu. Planetárna kozmogónia skúma vznik a vývoj planét, ako aj drobných telies planetárnej sústavy. Jej súčasťou je aj kozmogónia slnečnej sústavy, ktorá má špeciálne postavenie z hľadiska možnosti priameho porovnávania teórií s pozorovaniami in situ. Hviezdna kozmogónia skúma zákonitosti vzniku a vývoja hviezd a hviezdnych sústav, medzihviezdnych oblakov, ako aj objektov, ktoré sú konečnými štádiami vývoja hviezd a galaxií, napr. superobrích čiernych dier a kvazarov.

2. filoz. predstava o vzniku sveta (→ kozmos). Prvotne mala podobu kozmogonických mýtov, ktoré možno nájsť takmer u všetkých národov a sú základom takmer všetkých náboženstiev. Neskôr jej vývoj súvisel so systematickým skúmaním prírodných javov a snahou o ich vysvetlenie, ako aj so snahou o poznanie sveta, stala sa tak predmetom úvah filozofov a vedcov. Napr. grécki filozofi sa usilovali o rozumom (→ logos) vysvetliteľné chápanie sveta, a teda aj vzniku sveta (→ filozofia prírody, → predsokratovci). Tento vývin od mýtu k logu viedol k hypotéze o prirodzenom vzniku sveta (nebeských telies a slnečnej sústavy), ktorú v 17. stor. vyslovil René Descartes v práci Princípy filozofie (Principia philosophiae, 1644; slov. 1986); otázke vzniku a formovania sveta sa venoval aj v posmrtne vydanom spise Svet (Le Monde, 1664). Immanuel Kant sa zaoberal kozmogóniou v diele Všeobecné dejiny prírody a teória nebies (Allgemeine Naturgeschichte und Theorie des Himmels, 1755). Maurice Merleau-Ponty zhrnul skúmania súdobej vedeckej kozmogónie v diele Kozmológia 20. storočia (Cosmologie du XXe siècle, 1965).