kozmogonické mýty

kozmogonické mýty — mytologické predstavy o vzniku sveta. Kozmogonické mýty ako najstaršie predstavy o počiatku sveta predstavujú základ takmer všetkých náboženstiev, ich podoba i obsah sú podmienené kultúrno-náboženským prostredím a vývinovým stupňom náboženského myslenia a často sú spojené s predstavou o konci sveta (→ eschatológia). Medzi mnohými však existuje podobnosť, a to predovšetkým v teogonickej predstave (→ teogónia), podľa ktorej svet vznikol pohybom neosobných síl, napr. z prvotného chaosu (prachaos). Z neho sa zrodili bohovia a tí vytvorili svet (kozmos).

Podľa babylonského eposu Keď na výšinách (→ Enuma eliš) vznikol svet vďaka víťazstvu boha Marduka nad prachaosom predstavovaným ženským netvorom nazývaným Tiámat; Marduk rozdelil telo Tiámat na dve časti (na zem a nebo), a tak stvoril kozmos (→ babylonsko-asýrske náboženstvo). V starovekom Egypte vzniklo niekoľko kozmogonických predstáv, podľa jednej z nich sa na počiatku z pravodstva chaosu (→ Nun) vynoril prvotný prapahorok (→ benben) a na ňom boh stvoriteľ Atum stvoril svet (→ egyptské náboženstvo). Podľa staroseverskej piesne Vedmino proroctvo (Völuspá) nachádzajúcej sa v zbierke Staršia Edda (→ Edda) existovali najprv horúčava a chlad a tam, kde sa stretli, vznikol prvý živý tvor, obor Ymir. Rozličné časti jeho tela splodili deti, a tak sa zrodila rasa obrov. Po jeho smrti sa z jeho tela stal kozmos: z mäsa zem, z krvi more, z lebky nebo, z kostí vrchy, z vlasov stromy. Podľa čínskej mytológie sa pôvodný beztvarý chaos postupne zmenil na obrovské vesmírne vajce, ktoré obor Pchan-ku roztlačil: z vrchnej časti sa vytvorilo nebo (jang), zo spodnej časti zem (jin); → čínska mytológia a náboženstvá. V indickej tradícii sa podľa Rigvédy vyskytuje predstava pračloveka (→ Puruša), z ktorého v priebehu gigantickej kozmickej obety vznikol kozmos. Starovekí Gréci mali viacero verzií vzniku sveta. Najstaršia je zaznamenaná v Hésiodovom epose O pôvode bohov (Theogonia; známy aj pod názvom Zrod bohov; prelom 8. a 7. stor. pred n. l.), podľa ktorého vznikol najskôr chaos (personifikovaný ako božstvo Chaos), potom matka Zem (→ Gaia) a láska, spájajúca sila (→ Erós); Gaia sama zo seba zrodila nebo (→ Uranos), ako aj vrchy a more. Podľa orfickej kozmogónie (→ orfizmus) bola počiatkom všetkého voda. Z bahna, ktoré sa v nej usadilo, sa zrodili Erós a drak, ktorý splodil vajce. Vajce sa rozlomilo, z hornej časti vzniklo nebo, z dolnej časti zem, pričom silou, ktorá spája oddelené časti, je Erós. Na rozdiel od týchto predstáv židovsko-kresťanská kozmogónia (→ Genezis; 1M 1,1 – 2,4) neobsahuje teogonické rozprávanie o zrode bohov. Jej základom je predstava Boha Stvoriteľa (pôvodne v judaizme, neskôr prevzaté kresťanstvom a islamom), ktorý ako absolútna bytosť obdarená mocou, absolútnou dokonalosťou, všemohúcnosťou a vševedúcnosťou existoval už pred vznikom sveta, je na počiatku všetkého; vytvorenie sveta, ktorý stvoril z ničoho (creatio ex nihilo), bolo jeho vôľou (→ stvorenie). Kozmogonické mýty sú aj základnou súčasťou mytológie ďalších národov Afriky, Ázie, Austrálie a Oceánie, ako aj Severnej a Južnej Ameriky.