kolorimeter
Kolorimeter na stanovenie koncentrácie farebnej látky v roztoku: schéma dvojlúčového kolorimetra s vizuálnou detekciou
1 – zdroj viditeľného svetla 2 – farebné filtre 3a – kyveta s čistým rozpúšťadlom 3b – kyveta so vzorkou 4a, 4b – nastavenie šírky štrbín 5 – okulár 6 – políčko v okulári s nevyváženou intenzitou svetla 7 – políčko v okulári s vyváženou intenzitou svetla, pri ktorom sa odčítava transparencia
Kolorimeter na stanovenie koncentrácie farebnej láky v roztoku: schéma jednolúčového kolorimetra s elektronickou detekciou
1 – zdroj viditeľného svetla 2 – štrbina 3 – kondenzor 4 – monochromátor 5 – kyveta so vzorkou 6 – detektor 7 – vyhodnocovacie zariadenie
kolorimeter [lat. + gr.] —
1. prístroj na meranie veličín charakterizujúcich farbu svetla a predmetov, najmä vlnovej dĺžky, trichromatických zložiek a farebných súradníc (→ farebný trojuholník). Staršie, vizuálne kolorimetre boli založené na porovnávaní dvoch farebných polí zrakom. K meranej farebnej vzorke v jednom poli sa skladaním troch svetiel rôznej farby so známymi charakteristikami vytváralo druhé, rovnako sfarbené pole. Novšie, elektronické kolorimetre sa podľa princípu merania delia na trichromatické a spektrofotometrické. Trichromatické kolorimetre sú vybavené troma svetelnými farebnými filtrami a trichromatické zložky sa priamo získavajú fotometrickým meraním svetla po prechode jednotlivými filtrami. Spektrofotometrické kolorimetre merajú spektrum svetla rôznej vlnovej dĺžky zvyčajne v rozsahu 380 – 730 nm. Získa sa tak spektrálna distribúcia svetla, z ktorej sa hľadané veličiny (napr. trichromatické súradnice) počítajú numericky. Kolorimetre sa využívajú všade, kde je potrebné presne určiť farebné vlastnosti, napr. v oblasti profesionálnej farebnej fotografie, v polygrafii, vo výrobe pigmentov a lakov, v textilnom priemysle, potravinárstve, počítačovej grafike a pod.;
2. optický prístroj na stanovenie koncentrácie farebnej látky v roztoku pracujúci vo viditeľnej oblasti elektromagnetického spektra (380 – 730 nm; → fotometer). Staršie kolorimetre boli dvojlúčové, meranie bolo založené na vizuálnom nastavení rovnakej intenzity svetla v obidvoch políčkach okulára. Ako monochromátor sa používali farebné optické filtre, ktorých farba sa vyberala ako doplnková k farbe roztoku (napr. žltá – modrá, ružovofialová – zelená, tyrkysová – červená). Kolorimeter sa okalibroval sadou roztokov známej koncentrácie, čím sa overila aj platnosť Lambertovho-Beerovho zákona, a koncentrácia látky v skúmanom roztoku sa odčítala z kalibračného grafu. Moderné kolorimetre sú jednolúčové a majú digitálny výstup. Monochromátorom je optická mriežka alebo hranol, detektorom fotobunka alebo fotoodpor. V pamäti prístroja sú uložené údaje (kalibračné grafy) pre rôzne látky a pri meraní sa priamo zobrazí koncentrácia látky. Jednolúčové kolorimetre majú malé rozmery, preto sa používajú okrem chemických aj v biologických, klinických, potravinárskych a i. laboratóriách, v teréne pri analýze odpadových vôd a pod. Niektoré sú určené len na stanovenie jednej látky, napr. chlóru vo vode.