Zákon o Kansase a Nebraske

Text hesla

Zákon o Kansase a Nebraske, Kansas-Nebraska Act — zákon schválený Kongresom USA v roku 1854, ktorý zrušil zásady Missourského kompromisu, zaisťujúceho rovnováhu medzi otrokárskymi (južnými) a slobodnými (severnými) štátmi.

Spory týkajúce sa zavádzania otrokárstva na nových územiach eskalovali v USA po víťaznej vojne s Mexikom (1846 – 1848). Južania na nich chceli zaviesť otrokárstvo, no vplyvní severní politici a veľkopodnikatelia to odmietali, pretože vďaka industrializácii čoraz väčšmi prosperovali a nemali záujem o konkurenciu otrokárov a majetných plantážnikov. Nastolenie jedného či druhého hospodárskeho systému na nových územiach by navyše narušilo spomínanú rovnováhu.

Zákon predložený senátorom z Illinois Stephenom A. Douglasom mal primárne zabezpečiť výstavbu transkontinentálnej železnice z Chicaga do Kalifornie. Na zaistenie finančnej podpory americkej vlády bolo potrebné viesť novú trať územím oficiálnych teritórií. Zákon preto zakotvil vznik dvoch nových teritórií – Kansasu (územia dnešných štátov Colorado a Kansas) a Nebrasky (územia dnešných štátov Colorado, Idaho, Južná Dakota, Montana, Nebraska, Severná Dakota a Wyoming), pričom každé z nich bolo oprávnené samo rozhodnúť o zavedení otrokárstva na svojom území. Tým boli prelomené zásady Missourského kompromisu a uzákonená možnosť rozširovať otrokárstvo bez ohľadu na geografické hranice (smerom na sever).

Predloženie zákona podnietilo predstaviteľov protiotrokárskych síl zo Severu založiť Republikánsku stranu (20. 3. 1854). Prijatie zákona viedlo k rozpútaniu občianskej vojny v Kansase (tzv. krvácajúci Kansas, Bleeding Kansas, 1854 – 1859), v ktorej zvíťazili odporcovia otrokárstva (abolicionisti), a k zvýšeniu napätia v americkej spoločnosti, v dôsledku čoho vypukla občianska vojna v USA.

Text hesla

Zákon o Kansase a Nebraske, Kansas-Nebraska Act — zákon schválený Kongresom USA v roku 1854, ktorý zrušil zásady Missourského kompromisu, zaisťujúceho rovnováhu medzi otrokárskymi (južnými) a slobodnými (severnými) štátmi.

Spory týkajúce sa zavádzania otrokárstva na nových územiach eskalovali v USA po víťaznej vojne s Mexikom (1846 – 1848). Južania na nich chceli zaviesť otrokárstvo, no vplyvní severní politici a veľkopodnikatelia to odmietali, pretože vďaka industrializácii čoraz väčšmi prosperovali a nemali záujem o konkurenciu otrokárov a majetných plantážnikov. Nastolenie jedného či druhého hospodárskeho systému na nových územiach by navyše narušilo spomínanú rovnováhu.

Zákon predložený senátorom z Illinois Stephenom A. Douglasom mal primárne zabezpečiť výstavbu transkontinentálnej železnice z Chicaga do Kalifornie. Na zaistenie finančnej podpory americkej vlády bolo potrebné viesť novú trať územím oficiálnych teritórií. Zákon preto zakotvil vznik dvoch nových teritórií – Kansasu (územia dnešných štátov Colorado a Kansas) a Nebrasky (územia dnešných štátov Colorado, Idaho, Južná Dakota, Montana, Nebraska, Severná Dakota a Wyoming), pričom každé z nich bolo oprávnené samo rozhodnúť o zavedení otrokárstva na svojom území. Tým boli prelomené zásady Missourského kompromisu a uzákonená možnosť rozširovať otrokárstvo bez ohľadu na geografické hranice (smerom na sever).

Predloženie zákona podnietilo predstaviteľov protiotrokárskych síl zo Severu založiť Republikánsku stranu (20. 3. 1854). Prijatie zákona viedlo k rozpútaniu občianskej vojny v Kansase (tzv. krvácajúci Kansas, Bleeding Kansas, 1854 – 1859), v ktorej zvíťazili odporcovia otrokárstva (abolicionisti), a k zvýšeniu napätia v americkej spoločnosti, v dôsledku čoho vypukla občianska vojna v USA.

Zverejnené 3. februára 2022.

Červenka, J. Zákon o Kansase a Nebraske [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-08-18]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/zakon-o-kansase-nebraske