secesia južných štátov USA

Text hesla

secesia južných štátov USA — proces odtrhnutia (odčlenenia) sa južných štátov od Únie pred vypuknutím a na začiatku občianskej vojny v USA. Na Juhu mala argumentácia možnosťou secesie dlhú tradíciu, jej zástancovia, vychádzajúci z ideí tzv. Otcov zakladateľov, deklarovali, že štát môže do Únie tak vstúpiť, ako aj z nej kedykoľvek vystúpiť, a to najmä v prípade ohrozenia svojich záujmov a suverenity. Elity na Juhu totiž Úniu považovali za konfederáciu suverénnych štátov, kým na Severe ju považovali za nedeliteľný unitárny štát, pričom každý štát sa vstupom do nej natrvalo vzdal svojej suverenity; secesiu preto považovali za ilegálnu a pre jednotu amerického národa škodlivú. Otázka secesie bola v USA aktuálna už začiatkom 19. stor., keď sa po kúpe Louisiany (1803) a pripojení rozľahlých území štáty Nového Anglicka obávali straty svojej dominancie. Práve tak v roku 1814 počas vojny so Spojeným kráľovstvom považovala časť zástupcov Nového Anglicka secesiu za spôsob riešenia politickej krízy.

Existujú dve fázy, tzv. prvá a druhá secesia. Prvou secesiou sa po zvolení Abrahama Lincolna za prezidenta USA (1860) od Únie odčlenili štáty Južná Karolína, Mississippi, Florida, Alabama, Georgia, Louisiana a Texas. Dosluhujúci prezident James Buchanan síce označil secesiu za nezákonnú, no v nádeji na zachovanie Únie odmietol zásah armády. Po vypuknutí občianskej vojny a páde pevnosti Fort Sumter (apríl 1861) sa k nim pripojili druhou secesiou Virgínia, Arkansas, Severná Karolína a Tennessee. Odštiepené štáty vytvorili zväz suverénnych štátov Konfederované štáty americké. Po ich porážke v občianskej vojne (1865) konfederácia zanikla a štáty boli postupne opätovne pričlenené k Únii (→ rekonštrukcia Juhu USA).

Text hesla

secesia južných štátov USA — proces odtrhnutia (odčlenenia) sa južných štátov od Únie pred vypuknutím a na začiatku občianskej vojny v USA. Na Juhu mala argumentácia možnosťou secesie dlhú tradíciu, jej zástancovia, vychádzajúci z ideí tzv. Otcov zakladateľov, deklarovali, že štát môže do Únie tak vstúpiť, ako aj z nej kedykoľvek vystúpiť, a to najmä v prípade ohrozenia svojich záujmov a suverenity. Elity na Juhu totiž Úniu považovali za konfederáciu suverénnych štátov, kým na Severe ju považovali za nedeliteľný unitárny štát, pričom každý štát sa vstupom do nej natrvalo vzdal svojej suverenity; secesiu preto považovali za ilegálnu a pre jednotu amerického národa škodlivú. Otázka secesie bola v USA aktuálna už začiatkom 19. stor., keď sa po kúpe Louisiany (1803) a pripojení rozľahlých území štáty Nového Anglicka obávali straty svojej dominancie. Práve tak v roku 1814 počas vojny so Spojeným kráľovstvom považovala časť zástupcov Nového Anglicka secesiu za spôsob riešenia politickej krízy.

Existujú dve fázy, tzv. prvá a druhá secesia. Prvou secesiou sa po zvolení Abrahama Lincolna za prezidenta USA (1860) od Únie odčlenili štáty Južná Karolína, Mississippi, Florida, Alabama, Georgia, Louisiana a Texas. Dosluhujúci prezident James Buchanan síce označil secesiu za nezákonnú, no v nádeji na zachovanie Únie odmietol zásah armády. Po vypuknutí občianskej vojny a páde pevnosti Fort Sumter (apríl 1861) sa k nim pripojili druhou secesiou Virgínia, Arkansas, Severná Karolína a Tennessee. Odštiepené štáty vytvorili zväz suverénnych štátov Konfederované štáty americké. Po ich porážke v občianskej vojne (1865) konfederácia zanikla a štáty boli postupne opätovne pričlenené k Únii (→ rekonštrukcia Juhu USA).

Zverejnené 10. januára 2022.

Červenka, J. Secesia južných štátov USA [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-05-23]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/secesia-juznych-statov-usa