rekonštrukcia Juhu USA

Text hesla

rekonštrukcia Juhu USA — proces hospodárskej a politickej obnovy bývalých štátov Konfederácie trvajúci od skončenia občianskej vojny v USA (1865) do roku 1877, počas ktorého nadobudli rovnaké právne postavenie ako ostatné členské štáty Únie.

Prípravy rekonštrukcie prebiehali ešte za života prezidenta Abrahama Lincolna, presadzujúceho tzv. Plán 10 percent, podľa ktorého sa odštiepený štát smel do Únie vrátiť, pokiaľ jej aspoň 10 % jeho voličov z roku 1860 vyjadrí vernosť. Presadenie plánu však bolo zmarené vraždou Lincolna, a hoci nový prezident Andrew Johnson presadzoval zmierlivý postoj k Juhu, napokon sa v otázke rekonštrukcie presadili radikálni republikáni. Vypracovali Zákony o rekonštrukcii (Reconstruction Acts, 1867 – 68), na základe ktorých bolo územie bývalej Konfederácie rozdelené do piatich vojenských obvodov. V ich jednotlivých štátoch boli nanovo kreované orgány zákonodarnej a výkonnej moci, tvorené predovšetkým prívržencami Republikánskej strany, ako aj Afroameričanmi (bývalí konfederační predstavitelia boli vylúčení z účasti na štátnej správe), ktoré sa dištancovali od otrokárskeho systému a secesie a postupne ratifikovali 13., 14. a 15. dodatok ústavy, zrovnoprávňujúce bývalých otrokov (tzv. freedmenov) s ostatným obyvateľstvom.

Tieto zmeny, ako aj iné opatrenia (napr. postavenie organizácií konfederačných veteránov mimo zákona, nahradenie súdov vojenskými tribunálmi a i.) prehlbovali odpor južanskej spoločnosti voči Únii, miestami ústiaci do rasových nepokojov. Pnutie však postupne oslaboval postoj niektorých vrcholových reprezentantov bývalej Konfederácie (napr. generál James Longstreet), ktorí sa stotožnili s princípmi rekonštrukcie a zasadzovali sa napr. o zrovnoprávnenie Afroameričanov a opätovné zjednotenie Únie. V dôsledku toho bol v máji 1872 prijatý Zákon o amnestii (Amnesty Act), umožňujúci väčšine bývalých konfederačných predstaviteľov opäť sa uchádzať o verejné funkcie.

Rekonštrukcia vyvrcholila v roku 1877 uzavretím tzv. Hayesovho-Tildenovho kompromisu, na základe ktorého po sporných voľbách (1876) južné štáty uznali za prezidenta USA republikánskeho kandidáta Rutherforda B. Hayesa a severné štáty stiahli z Juhu posledné okupačné jednotky, čím sa južné štáty definitívne stali rovnocennými členmi Únie. Kompromis však vytvoril aj podmienky na opätovné zhoršenie právneho postavenia afroamerického obyvateľstva. Pôsobenie hnutia za občianske práva v 60. rokoch 20. stor. býva preto označované za tzv. druhú rekonštrukciu.

Text hesla

rekonštrukcia Juhu USA — proces hospodárskej a politickej obnovy bývalých štátov Konfederácie trvajúci od skončenia občianskej vojny v USA (1865) do roku 1877, počas ktorého nadobudli rovnaké právne postavenie ako ostatné členské štáty Únie.

Prípravy rekonštrukcie prebiehali ešte za života prezidenta Abrahama Lincolna, presadzujúceho tzv. Plán 10 percent, podľa ktorého sa odštiepený štát smel do Únie vrátiť, pokiaľ jej aspoň 10 % jeho voličov z roku 1860 vyjadrí vernosť. Presadenie plánu však bolo zmarené vraždou Lincolna, a hoci nový prezident Andrew Johnson presadzoval zmierlivý postoj k Juhu, napokon sa v otázke rekonštrukcie presadili radikálni republikáni. Vypracovali Zákony o rekonštrukcii (Reconstruction Acts, 1867 – 68), na základe ktorých bolo územie bývalej Konfederácie rozdelené do piatich vojenských obvodov. V ich jednotlivých štátoch boli nanovo kreované orgány zákonodarnej a výkonnej moci, tvorené predovšetkým prívržencami Republikánskej strany, ako aj Afroameričanmi (bývalí konfederační predstavitelia boli vylúčení z účasti na štátnej správe), ktoré sa dištancovali od otrokárskeho systému a secesie a postupne ratifikovali 13., 14. a 15. dodatok ústavy, zrovnoprávňujúce bývalých otrokov (tzv. freedmenov) s ostatným obyvateľstvom.

Tieto zmeny, ako aj iné opatrenia (napr. postavenie organizácií konfederačných veteránov mimo zákona, nahradenie súdov vojenskými tribunálmi a i.) prehlbovali odpor južanskej spoločnosti voči Únii, miestami ústiaci do rasových nepokojov. Pnutie však postupne oslaboval postoj niektorých vrcholových reprezentantov bývalej Konfederácie (napr. generál James Longstreet), ktorí sa stotožnili s princípmi rekonštrukcie a zasadzovali sa napr. o zrovnoprávnenie Afroameričanov a opätovné zjednotenie Únie. V dôsledku toho bol v máji 1872 prijatý Zákon o amnestii (Amnesty Act), umožňujúci väčšine bývalých konfederačných predstaviteľov opäť sa uchádzať o verejné funkcie.

Rekonštrukcia vyvrcholila v roku 1877 uzavretím tzv. Hayesovho-Tildenovho kompromisu, na základe ktorého po sporných voľbách (1876) južné štáty uznali za prezidenta USA republikánskeho kandidáta Rutherforda B. Hayesa a severné štáty stiahli z Juhu posledné okupačné jednotky, čím sa južné štáty definitívne stali rovnocennými členmi Únie. Kompromis však vytvoril aj podmienky na opätovné zhoršenie právneho postavenia afroamerického obyvateľstva. Pôsobenie hnutia za občianske práva v 60. rokoch 20. stor. býva preto označované za tzv. druhú rekonštrukciu.

Zverejnené 14. februára 2022.

Červenka, J. Rekonštrukcia Juhu USA [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-06-26]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/rekonstrukcia-juhu-usa