punktácia

Text hesla

punktácia, hebrejsky nikud — súhrnné označenie systému diakritických znamienok používaný na vokalizáciu hebrejských slov. Hebrejčina, podobne ako väčšina semitských jazykov, nezaznamenáva v bežnom texte samohlásky, ale iba spoluhlásky (→ hebrejské písmo). Na označenie samohlások sa používajú značky, takzvané vokalizačné znamienka, čiarky a bodky najčastejšie umiestnené pod príslušné písmeno, príp. do jeho prostrednej alebo hornej časti. V nevokalizovanom texte sa niekedy naznačujú samohlásky pomocou niekoľkých písmen hebrejskej abecedy, ktoré v tomto prípade nenadobúdajú svoju konsonantnú hodnotu. Sú považované za matres lectionis a napovedajú, aká samohláska má byť za predchádzajúcim písmenom vyslovená.

V ranom stredoveku sa vyvinulo niekoľko systémov vokalizácie. Najrozšírenejší a dodnes jediný používaný systém bol vytvorený židovskými učencami (hebr. mazoreti, → mazora) medzi 6. a 10. storočím. Vokalizácia sa primárne týkala biblického textu, neskôr sa začala uplatňovať taktiež v ďalších náboženských textoch a v poézii. V modernej hebrejčine sa vokalizácia štandardného textu nepoužíva, výnimkou sú napr. slovníky, poézia a učebnice.

Text hesla

punktácia, hebrejsky nikud — súhrnné označenie systému diakritických znamienok používaný na vokalizáciu hebrejských slov. Hebrejčina, podobne ako väčšina semitských jazykov, nezaznamenáva v bežnom texte samohlásky, ale iba spoluhlásky (→ hebrejské písmo). Na označenie samohlások sa používajú značky, takzvané vokalizačné znamienka, čiarky a bodky najčastejšie umiestnené pod príslušné písmeno, príp. do jeho prostrednej alebo hornej časti. V nevokalizovanom texte sa niekedy naznačujú samohlásky pomocou niekoľkých písmen hebrejskej abecedy, ktoré v tomto prípade nenadobúdajú svoju konsonantnú hodnotu. Sú považované za matres lectionis a napovedajú, aká samohláska má byť za predchádzajúcim písmenom vyslovená.

V ranom stredoveku sa vyvinulo niekoľko systémov vokalizácie. Najrozšírenejší a dodnes jediný používaný systém bol vytvorený židovskými učencami (hebr. mazoreti, → mazora) medzi 6. a 10. storočím. Vokalizácia sa primárne týkala biblického textu, neskôr sa začala uplatňovať taktiež v ďalších náboženských textoch a v poézii. V modernej hebrejčine sa vokalizácia štandardného textu nepoužíva, výnimkou sú napr. slovníky, poézia a učebnice.

Zverejnené 3. júna 2021.

citácia

Glacová, D. Punktácia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2021-10-20]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/punktacia