punktácia
Hebrejský biblický text 1 M 1,9, vokalizačné znamienka sú vyznačené farebne
punktácia, hebrejsky nikud — súhrnné označenie systému diakritických znamienok používaného na vokalizáciu hebrejských slov. Hebrejčina podobne ako väčšina semitských jazykov nezaznamenáva v bežnom texte samohlásky, ale iba spoluhlásky (→ hebrejské písmo). Na označenie samohlások sa používajú značky, takzvané vokalizačné znamienka, čiarky a bodky najčastejšie umiestnené pod príslušný konsonant, príp. do jeho prostrednej alebo hornej časti. V nevokalizovanom texte sa niekedy naznačujú samohlásky pomocou niekoľkých písmen hebrejskej abecedy, ktoré v tomto prípade nenadobúdajú svoju konsonantnú hodnotu. Sú považované za matres lectionis a napovedajú, aká samohláska má byť za predchádzajúcim písmenom vyslovená.
Zaznamenávanie vokalizácie vzniklo z potreby uchovať správnu výslovnosť biblického textu potom, čo po návrate Židov z babylonského zajatia biblickú hebrejčinu ako hovorený jazyk vytlačila aramejčina. V snahe o zachovanie ústneho tradovania biblického textu a odstránenie nejasností vo výslovnosti židovskí učenci (masoreti, → masora) vytvorili v ranom stredoveku (7. – 10. stor.) niekoľko systémov. Za najstarší je považovaný babylonský systém, ktorý vznikol v Babylone v gaonskom období (→ gaon) na prelome 6. a 7. stor. Obsahuje šesť vokalizačných znamienok, ktoré sú umiestnené nad spoluhláskami. V 7. stor. na území Palestíny vznikol palestínsky systém so sedmimi vokalizačnými znamienkami, ktoré sa taktiež zapisujú nad konsonantný text. Najrozšírenejší a dodnes jediný používaný systém je tiberiadský systém, ktorý vznikol v 9. stor. v Tiberiade. Vokalizačné znamienka sa umiestňujú do spodnej, príp. do prostrednej alebo hornej časti konsonantu. Jeho finálnu podobu zostavil židovský pisár a masoreta Áron ben Moše ben Ašer (*?, †960). Túto tradíciu vokalizácie prijal aj Maimonides, ktorý sa tým zasadil o jej prijatie ako štandardu.
Punktácia sa primárne týkala biblického textu, neskôr sa začala uplatňovať taktiež v ďalších náboženských textoch a v poézii. V modernej hebrejčine sa nepoužíva, výnimkou sú iba napr. slovníky, poézia a učebnice.