Pétain, Henri Philippe

Pétain [Petén], Henri Philippe, 24. 4. 1856 Cauchy-à-la-Tour – 23. 7. 1951 Port-Joinville — francúzsky generál a maršal v období 1. svetovej vojny, počas 2. svetovej vojny stál na čele vlády bábkového Francúzskeho štátu pod faktickou kontrolou Nemecka (→ vichyjský režim); jedna z najrozporuplnejších osobností francúzskej histórie 20. stor. Pochádzal z farmárskeho prostredia. Absolvoval elitnú dôstojnícku akadémiu v Saint-Cyr-l'École, prvé vojenské skúsenosti získal ako dôstojník alpského horského pluku. Neskôr prednášal vojenskú teóriu, v rámci ktorej zastával najmä dôslednú obrannú taktiku pred unáhleným útokom, čo bolo v rozpore so súdobou ofenzívnou taktikou najvyšších veliteľov francúzskej armády.

Po vypuknutí 1. svetovej vojny dosiahol významné úspechy už v septembri 1914 počas bitky na Marne. Preslávil sa však najmä ako hrdina bitky pri Verdune, ktorý sa hlavne vďaka Pétainovým taktickým a motivačným schopnostiam napokon podarilo ubrániť. Jeho rozkaz brániť Verdun aj za cenu najvyšších obetí neskôr symbolizoval nielen odhodlanie francúzskej armády, ale aj deštruktívnosť celej vojny. Spočiatku velil francúzskej 2. armáde, neskôr celej skupine armád. Po masových protestoch a vzburách francúzskych vojakov, ktorí považovali vojnu za zbytočné marenie životmi a žiadali zmenu velenia, nahradil 15. mája 1917 Roberta Nivella vo funkcii vrchného veliteľa armády. Francúzskym vojskám velil až do víťazného konca, v novembri 1918 dosiahol maršalskú hodnosť. Pétain mal povesť zásadového, prísneho, no i láskavého a vo všeobecnosti obľúbeného veliteľa. Osobne navštevoval jednotky na fronte, zisťoval ich potreby a dbal na čo najnižšie straty. K jeho taktickým opatreniam patrilo napr. usporiadanie delostrelectva do sektorov. Reorganizoval vojenský výcvik i dopravný systém vojenského zásobovania.

Významné posty zastával Pétain aj po ukončení 1. svetovej vojny, od februára do novembra 1934 bol francúzskym ministrom vojny. Po francúzskej porážke v úvode 2. svetovej vojny podpísal 22. júna 1940 ako nový ministerský predseda s nemeckými zástupcami prímerie a postavil sa na čelo neokupovanej časti Francúzska s administratívnym centrom v kúpeľnom meste Vichy. Hoci sa diplomatickými cestami pokúšal vymaniť z totálneho vplyvu Nemecka, jeho rozhodovacie právomoci boli čoraz menšie. Po vojne bol za kolaboráciu s nacistami odsúdený na trest smrti za vlastizradu, generál Charles de Gaulle však následne trest zmiernil na doživotie. Zomrel počas internácie na ostrove Yeu (Île d'Yeu).