Pantheon

Pantheon — chrám centrálnej (kruhovej) dispozície, ktorý sa nachádza v Ríme. Je vrcholným majstrovským dielom rímskeho antického staviteľstva, jednou z najvýznamnejších stavieb svetovej architektúry a jednou z najvýznamnejších zachovaných starovekých stavieb. Pôvodne rímsky antický chrám dal na Martovom poli vystavať cisár Hadrián okolo 118 – 125 n. l., pravdepodobne bol posvätený 126 n. l. (presný dátum nie je známy). V roku 609 bol premenený na Kostol Panny Márie a mučeníkov (lat. Sancta Maria ad Martyres, tal. Santa Maria dei Martiri, nazývaný aj Santa Maria Rotonda).

Chrám centrálnej dispozície zaklenutý kupolou nemal dovtedy v rímskom staviteľstve obdobu. Je postavený na mieste staršieho chrámu, ktorý dal vybudovať Agrippa v čase svojho tretieho konzulátu (29 – 19 pred n. l.) v období vlády cisára Augusta ako pamätník iuliovsko-claudiovskej dynastie a ktorý mal pravdepodobne podobu baziliky (význam 1.). Chrám bol poškodený pri požiari 80 n. l., prestavaný cisárom Domiciánom a 110 n. l. opäť vyhorel.

Celá stavba je postavená z rímskeho liateho betónu obloženého pálenými tehlami (s výnimkou portika a úsekov s mramorovým a travertínovým obkladom). Skladá sa z dvoch častí: zo stĺpového portika a z lode (cely) kruhového pôdorysu. Tieto dve časti sú prepojené prechodnou architektonickou štruktúrou (vestibulom) obdĺžnikového pôdorysu, v ktorej sa nachádza samotný vstup do lode orámovaný na stranách nikami (pôvodne pravdepodobne určené pre monumentálne sochy cisára Augusta a Agrippu). Pôvodné bronzové dvere obložené zlatými platňami sa nezachovali, súčasné dvere pochádzajú z 15. stor. Vysoký oktastylový portikus tvorí spolu 16 monolitických žulových stĺpov (výška stĺpa 11,9 m) s korintskými hlavicami. Je postavený na pódiu s mramorovými schodmi, čo evokovalo formu tradičného rímskeho chrámu. Neskorším zvýšením terénu sa znížila pôvodná výška pódia a eliminovali sa schody. Pôvodný bronzový kazetový strop portika bol odstránený začiatkom 17. stor. Portikus nesie trojuholníkový tympanón, pod ktorým je na architráve vlys s latinským nápisom: M.AGRIPPA.L.F.COS.TERTIUM.FECIT, t. j. Marcus Agrippa Lucii filius consul tertium fecit (Postavil Marcus Agrippa, syn Lucia, v čase svojho tretieho konzulátu).

Rozľahlý otvorený priestor lode s priemerom 43,3 m je zaklenutý kupolou, ktorej vrchol sa nachádza vo výške 43,3 m. Loď nemá okná a je dramaticky osvetlená okulom (význam 1) s priemerom 8,15 m. Steny lode sú členené ôsmimi hlbokými výklenkami (striedavo pravouhlého a polkruhového pôdorysu) zaklenutými valenými klenbami. Tieto výklenky členia hmotu steny lode na osem veľkých pilierov, ktoré nesú váhu kupoly. Jedným z výklenkov je apsida na južnom konci lode a jeden tvorí vstup nachádzajúci sa v osi oproti apside. Zvyšné tri výklenky na každej strane sú od lode oddelené dvojicou mramorových stĺpov a nachádzajú sa medzi nimi edikuly. Nad výklenkami po celom obvode interiéru lode obieha kladie a mohutná rímsa, ktorá člení stenu interiéru na dve zóny (dolnú a hornú). Nad ňou sa nachádza druhá rímsa, ktorá tiež obieha po obvode celého interiéru a oddeľuje hornú zónu od päty kupoly. Horná zóna steny interiéru bola pôvodne členená sériou husto kladených úzkych žulových pilastrov kombinovaných s bielym mramorom (súčasná podoba pochádza z 18. stor.). Kupola je odliata z betónu (do súčasnosti ide pravdepodobne o najväčšiu kupolu z liateho betónu na svete) a obložená 140 mramorovými kazetami (význam 4). Hrúbka stien kupoly sa postupne zmenšuje a odľahčuje smerom nahor (od 6,4 m v základni po 1,2 m v blízkosti okulu). Zloženie betónu, z ktorého je kupola odliata, variuje, smerom hore sa betón skladá z ľahších častíc (ľahký betón s prímesou jemného piesočného sopečného popola).

Stavba bola v antike podľa jediného známeho zachovaného literárneho prameňa (Dio Cassius: Dejiny Ríma, začiatok 3. stor.) zasvätená viacerým (resp. všetkým) bohom (názov vznikol z gréckeho pantheion, t. j. vzťahujúci sa ku všetkým bohom) a cisárskej rodine. Hadrián ju používal aj ako súdnu sieň. Kupola pravdepodobne symbolizovala nebeskú klenbu a celý interiér univerzalitu a trvanie cisárstva. Architekt stavby nie je známy, podľa niektorých názorov to bol Apollodóros z Damasku (†130). V antickom Ríme sa na južnej strane Pantheonu nachádzali Agrippove termy, na východe monumentálne portiky Saepta Julia a na západe Nerónove termy. Pred Pantheonom sa pôvodne nachádzal pravouhlý dvor (átrium) lemovaný kolonádami. V roku 202 bola stavba opravovaná cisárom Septimiom Severom a jeho synom Caracallom. V roku 609 daroval byzantský cisár Fókas Pantheon pápežovi Bonifácovi IV., ktorý ho 13. 5. 609 posvätil ako kostol, čím stavbu zachránili od deštrukcie. V hlavnej apside bol umiestnený oltár s ikonou Matky Božej s dieťaťom (zachovala sa pôvodná ikona zo 7. stor.). V roku 663 boli zo strechy odstránené pôvodné bronzové tašky. Od obdobia renesancie bola stavba obdivovaná umelcami i architektmi a boli tam pochovávané významné osobnosti (Raffael, B. Peruzzi, A. Carracci, A. Corelli, talianski králi Vittorio Emanuele II. a Umberto I. a i.). Chrám bol reštaurovaný v 17. a 18. stor.